Březen 2017

Boží chrám

29. března 2017 v 23:23 | adina christie |  Žalospevy
Keď vkráda sa tajomný,
nepriateľ lživý,
keď vstúpi ohavný
do mojej mysle
bez ohlásenia,
bez klopania,
bez bázne
predávať v chráme,
čo sa nepatrí,
spletiem si biče
a vyženiem ich
nestudatých
von z mojej svätyne
prevrátim stoly tých,
čo menia peniaze,
zmrazím všetky účty
a tučné konto schudne…
Prečo???
Lebo On je svätý,
Svätý Boh,
ktorý tu má miesto!
Je to Jeho chrám!
Nerobte z domu
môjho Otca tržnicu!!!



Nespoznali sme Pána?

25. března 2017 v 8:30 | adina christie |  Dotyky
Tento článok bol napísaný pred dvoma rokmi a k jeho napísaniu ma inšpiroval sen, ktorý som vtedy mala. Zaujala ma až takmer identická podobnosť k tomu, čo prežívam aj dnes.

Dnes som uvidela jeden obraz. Bol dušu drásajúci; vlnil sa ako apokalyptická obluda, ktorá si lačne obzerá jedálny lístok. Nazvala som ten obraz živou scénou. Na jeho pozadí už prebiehali vojny a rozličné formy násilia. Bezpočet ľudí sa voľne pohybovalo v zóne smrti. Ani nebolo vidieť, že by sa báli. Pôsobili ako bábky, ktorými niekto neviditeľný manipuluje. Svet už naberal podobu Satana; bol umelý, mŕtvy a škeril sa. Hriech sedel úplne všade a tváril sa ako pupok sveta. Jasné, dajte vládu do rúk hlupákovi a budete mať postarané o svoj život až do smrti, a to až do smrti v ohnivom jazere.

V tejto mäteži postáv a rôznych karikatúr sa občas mihli zvláštne postavy. Boli to muži, ktorí mi pripomínali anjelov, vlastne, ani neviem prečo. Neskôr som nadobudla dojem, že sú to reportéri a snažia sa akosi zdokumentovať súčasnú neprehľadnú situáciu tým, že kladú ľuďom otázky a oni odpovedajú podľa svojich schopností a ochoty. Keďže som nerozumela, o čom sa zhovárajú, snažila som sa im priblížiť. Zdalo sa mi však, že každým mojím priblížením sa mi vzďaľujú viac. Nakoniec si to všimli a urobili čosi zaujímavé, akési zvláštne gesto prijatia, po ktorom sa mi oné rozhovory priblížili do optimálnej hranice počuteľnosti.

Bolo to celé divné, ale povedala som si, že aj keď je to divné, musím to brať za úplne normálne, lebo som v situácii, keď mám priveľa otázok a žiadne odpovede. Musím ísť do terénu a držať sa počuteľných zvukov, ktoré sa odrážajú od steny môjho srdca. Akonáhle sa vzdialim, opantáva ma hluchota a slepota. Idem síce, akoby naslepo, ale vierou vo viditeľné a počuteľné veci, tajomstvá, ktoré tu zanechal Boh; ale mnohí akoby pohrdli bohatstvom nekonečnej slávy živého Boha.

Chvíľu som bola zaujatá sama sebou a pozorovala som čudesné deje vo svojom srdci. Už dávno som nepočula riavu. Spomenula som si, ako som z nej hltavo pila, ako ma občerstvovala živá voda môjho Pána. Ani náhodou by som si nepripustila, že už k nej nemám prístup, alebo, že by som opustila svoju prvú lásku. Som smädná, to áno, ale viem, že včas dostanem napiť. Snáď som zašla priďaleko, ale myslím na Teba, viem, že moja láska neumrela. Ty ma pozoruješ a nemôže sa stať, že by som sa Ti stratila. Viem, že keď spím, celú noc sa na mňa dívaš. Och, chcela by som Ti to vrátiť!

Cítim bolesť, keď na Teba spomínam. Myslíš, Pane, že to je láska? Možno aj smútok je láska. Neviem, smútok býva sebecký. A ja túžim po Tebe, úplne sebecky. Cena je taká, akú si Ty dal na kríži, umrieť sebe a svetu, aby si žil už len Ty vo mne. Ty si umrel, aby sme my žili. A my tiež musíme umrieť, aby si Ty žil. Hallelujah! Lebo, keby si Ty, Ježiš Kristus, neumrel za hriechy sveta, nikto by nemohol byť spasený na večné veky. Tí, ktorí v Teba veria, budú spasení, ale tí, ktorí "hrdinsky" znášajú vieru v seba a viditeľný svet, pochabé, bludné učenia, lži, bojac sa uveriť v Teba, aby sa nezosmiešnili pred svetom, tí už majú svoju odplatu. Najväčší hriech je neveriť v Teba, Pán môj!

Kým som pila bolesť a lámala sa moja duša, započula som otázku anjela, ktorý vyzeral ako reportér: Spoznala si svojho Pána? Srdce mi splašene bilo v hrudi a v sluchách som cítila prívalové vlny mora, ktoré sa odrazu vo mne rozhučalo. Odpovedala som tak trochu unáhlene, ako v škole a vôbec som si nedopriala čas na normálnu, triezvu odpoveď: Neviem; viem iba, že milujem svojho Pána a nikdy ho nemôžem a nechcem opustiť. Kým som čakala na anjela, že čo on na tú moju unáhlenú odpoveď, čo si o nej myslí, zaznela akási pieseň; ale až o chvíľu som si uvedomila, že to nie je pieseň, ale ešte stále odpovedajú na tú istú otázku, ktorú som dostala ja, ďalší a ďalší. Začala som sa cítiť ako pred súdnou stolicou a premáhala ma bázeň. Mám nejakú inú odpoveď k dispozícii?

Zatiaľčo som si lámala hlavu nad lepšou odpoveďou a ona jednoducho neprichádzala, počujúc ďalšie odpovede, neraz ukážkové, vyberala som si, ktorá mi sedí a bedlivo som pozorovala, či mi o nich svedčí Duch Svätý s mojím duchom. Ale známy súhlas sa nedostavil. Bola som z toho smutná. Zároveň som si však uvedomovala, aký je náš Pán úžasný. On vôbec nechce počuť, čo si myslíme o čomkoľvek, On chce vedieť, kde je v každom jednom prípade naše srdce. Ale prečo potom, tie otázky, keď je to jedno ako na nich odpovieme? To nie je to isté, každá otázka si vyžaduje pravdivú odpoveď, aby sme sa naučili chodiť v pravde za každých okolností, ako je On Pravda.

Tiež, keď nad tým teraz premýšľam, tak to, čo vo mne vyvolala tá otázka je nanajvýš silné a pnúce, schopné niečoho tak úžasného ako je usvedčenie a zároveň pokánie, bázeň, túžba po pravde a mnoho ďalších vecí. Áno, pýtajme sa a očakávajme pravdivú odpoveď, tak zo strany iných, ako aj z nás samých. Viem, že je dôležité vedieť, že Pán nás miloval prvý a až potom sme my milovali Jeho, čiže On spoznal nás a dal nám Ducha Svätého, aby nám všeličo prezradil o Pánovi, aby sa Pán oslávil v našich srdciach. Viem, že si mi ešte neprezradil mnoho, len toľko, koľko som bola ochotná prijať vierou v Teba. Och, aká malá je moja viera!

Čo ešte musím urobiť, aby som Ťa spoznala viac, aby ma naplnil Tvoj Duch až po okraj, aby sa vylievala zo mňa Tvoja Láska, aby si ma úplne prestúpil svojou láskou a milosťou, až by tento chrám Boží vydával silnú vôňu Krista, až by žiaril svetlom pravdy???

Zaujímavé, že hneď ako som urobila rozhodnutie modliť sa a postiť sa niekoľko dní, podľa času, ktorý si Ty určil, Pane, si mi vysvetlil zopár vecí. Niečo okolo toho, aby som si udržala postavenie, ktoré v Tebe mám skrze nové stvorenie, čiže stáť pevne a neklátiť sa každým vetrom mámenia hriechu a zvodov, pokúšaní, atď. Dal si mi veľmi jemné svetlo, aby som vedela rozsúdiť medzi dvoma možnosťami, ktorej sa chopiť ako ruky Pána. A viem, že som nevidela tú prvú noc a nechala som sa obalamutiť tým zloduchom. Ale na druhý deň si ma zobudil v tom istom čase a vedela som, že si to Ty, môj milovaný. Nechcelo sa mi, ale išla som. Vďaka Ti, Pane!

A potom som zistila, že Ty naozaj nehľadíš na osobu človeka, aký je, koľko toho urobil, či neurobil. Vlastne, pozeráš na to, kto je pripravený ísť za tebou, aj keď si neverí, aj keď je naozaj nemožný a nepoužiteľný. Ale Tebe nič nie je nemožné. Ty rád postavíš to, čo nič nie je, akoby bolo niečím. Áno, vstanem a idem a celú cestu sa čudujem, že aký som neschopný a Ty ma aj tak ľúbiš. Lenže nestačí tomu veriť raz, dva krát. Keď sa zobudím ďalší a ďalší deň, viem, že bez Teba neurobím nič. Ty si moja sila, môj nevysychajúci prameň. Ó, Ty si sa úžasne oslávil, Pane! Vďaka!

Pri tomto obraze som si jasne predstavila Pána, ako si ráno prezerá ovčinec a volá nás po mene do práce, ktorú nám na dnes pripravil; a každý, kto počuje Pánov hlas vstane a ide za Ním. A žiaľ, vždycky zostane pár ovcí, ktoré nereagujú na Pánov hlas, a to až dovtedy, kým v ich ušiach úplne nezoslabne Boží hlas, kedy už naozaj vôbec nepočujú. Toto som povedala veľmi mierne, lebo viem, že tých oviec, ktoré nepočujú Tvoj hlas, Pane, je oveľa viac, než si viem predstaviť. Neraz prídeš a za Tebou odchádza možno jeden človek; ale Ty ideš ďalej, Pán môj, akoby to bola celá armáda. Hallelujah Tebe, Pane! Sláva Bohu na výsostiach!

Ešte stále pretrvával zvuk odpovedí na anjelovu vyslovenú otázku, zvláštna hudba - niekedy tichá, inokedy burácajúca ako tok života. Medzi týmito odpoveďami som náhle počula aj tú dávnu, kde sa odohrával dialóg medzi Filipom a Pánom Ježišom: J 14,9 Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca?










O pôste

21. března 2017 v 19:21 | adina christie |  Premýšľanie
Ezdráš 8,21-23
A vyhlásil som tam pôst, pri rieke Ahave, aby sme sa ponižovali pred svojím Bohom hľadajúc od neho priamu cestu pre seba, pre svoje deti a pre všetko svoje imanie. Lebo som sa hanbil žiadať od kráľa vojsko a jazdcov, aby nám pomáhali brániť sa proti nejakému nepriateľovi na ceste, lebo sme boli povedali kráľovi, že ruka nášho Boha je nad všetkými tými, ktorí ho hľadajú, na ich dobré, a že jeho moc a jeho hnev je proti všetkým tým, ktorí ho opúšťajú. A tak sme sa postili a hľadali sme o to svojho Boha, a vyslyšal nás.

Tak trefný príklad pôstu som snáď nenašla v celej Biblii, ktorý by tak jasne opísal, čo sa deje s nami, ak vstúpime do pôstu; čo môžeme pôstom získať; ako nevyhľadávať pomoc od sveta, pred ktorým vystupujeme ako kresťania, ktorí sa spoliehajú na svojho Boha vždy, aj keď na nich útočí nepriateľ. Ezdráš sa hanbil žiadať o pomoc kráľa; Keby to urobil vrhol by zlé svetlo na Boha, že azda ani nie je v Jeho moci ochrániť svoj ľud pred nepriateľom a všetky reči o tom, aký je Boh silný, teda neboli pravdivé. Toto je vskutku vážna vec!

Teraz by som to chcela trochu rozobrať; nie ako výklad verša, ale ako premýšľanie nad slovom života, lebo je tu život a je tu milosť dotknúť sa niektorých vecí v živote kresťana. Moje premýšľanie je v medziach toho, čo sama prežívam s Pánom, o čo usilujem a čo nachádzam na tejto ceste. Už dlho, prakticky od začiatku tohto roku hľadám úpenlivo Pána. Viem, že Ho mám, ale či má aj On mňa?! Táto otázka je vlastne len môj výkrik do ticha, alebo skôr do neuveriteľného hluku môjho srdca. Došlo to teda až tak ďaleko, že je tu potreba, ktorú treba čo najskôr naplniť.

Začiatkom januára som sama sebe vyhlásila pôst, ktorý mal trvať 40 dní. Nebola som radikálna v tom, aby bol úplný; zvolila som čiastočný pôst viac menej zo zdravotných dôvodov a tiež, mám svoje roky. Spočiatku to celkom išlo. Dokonca som zažívala stavy hladu a často som myslela na poriadne jedlo, ktoré by ma tak ozajstne nasýtilo. Nechápala som to a sem tam som si zobla niečo naviac.

Premýšľala som o tom, či je tento čiastočný pôst v očiach Pána dostatočný. Keď ma táto myšlienka neopúšťala, stalo sa jedného dňa, že som si vypočula kázeň nejakého brata o pôste. A bola som veľmi prekvapená podobnosťou toho, ako on znášal úplný pôst bez jedla s mojím čiastočným pôstom. Tiež prežíval stavy, pri ktorých neustále myslel na jedlo. Pre mňa to bolo, že wow, toto sa mi tiež stalo! Áno, tu vôbec nejde o jedlo, ale o to, aby sme sa ponižovali pred Bohom.

Niektorí by povedali, že veď sa pred Bohom ponižujeme už tým, že On je zvrchovaný Boh, čiže to vyplýva z toho, kto On je a kto sme my. Ale to nie je u Pána nič, kým je naša hlava zdvihnutá, kým máme tvrdú šiju. Pán to, aby sme sa ponižovali, od nás vôbec nevyžaduje. On vyžaduje vieru v Neho, aby nie zo skutkov, ale z viery sme konali skutky Božie; a jedine skrze túto vieru prídeme do bodu, keď sme vedení Duchom Svätým, aby sme vstúpili do pôstu a ponižovali sa pred Pánom.

Vo svete je poníženie pohanou a urážkou; a poníženosť je viac stavom slabosti ako oddanosti. Boh o tom vie, On pozná súčasnú terminológiu, keď slová stratili svoj pôvodný význam a dnes už majú úplne iný význam ako kedysi. Vieme ako sme sa bránili pred ponižovaním, ktoré spravidla prichádzalo proti nám ako zneváženie našej osoby; lebo sme všetci boli vychovaní svetom, že niečo znamenáme a tak sme sa urážali aj tam, kde sme sa urážať nemali a keď išlo do tuhého, boli sme zraňovaní až na smrť. Aj z tohoto nás vytrhol Pán Ježiš, keď vysoké vrchy ponížil a nízke povýšil a urobil všetko rovným.
Vidíme aj z tohoto podobenstva, že ponížiť znamená urobiť menším; a nie je to myslené hanlivo. Je to tento postoj:

...a tak naplňte moju radosť, aby ste jedno a to isté mysleli, jednu a tú istú lásku mali a boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba nehľadiac každý len na svoje, ale každý aj na to, čo je iných. Lebo nech je také smýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi, ktorý súc v podobe Boha nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu,ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe najdený jako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.Preto aj Bôh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno,aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských,a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca. F 2,2-11


Aby som dokončila svoje svedectvo o pôste, musím sa priznať, že z tých 40 dní som sa postila len nejakých 20. Verím však, že Pán mi odpovedal mnohými spôsobmi a tak som ešte viac ako pred troma mesiacmi vedená skrze Ducha Svätého hľadať Ho a nachádzať, poznávať a rozumieť Pána, počúvať, keď On hovorí, neuspokojiť sa s ničím menším, než je On sám, môj veľký a silný Boh. Amen




Božia bázeň

19. března 2017 v 21:53 | adina christie |  Premýšľanie
Dnes mám veľkú bázeň pred mojím Bohom. Pred Jeho veľkosťou si pripadám ako biedny červ. Začínam chápať pravý význam verša z Knihy prísloví 9,10 Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou. Je to tak úžasné, tak priame!

Bázeň k Bohu ma privedie k múdrosti, k jej počiatku; doslova, až vtedy sa vo mne narodí múdrosť, aby mi bola užitočnou pri poznávaní Boha. A z poznania, čiže známosti Boha sa narodí rozumnosť, jej mladšia sestra. Ak sme sa teda ešte nestretli s múdrosťou a častejšie narážame skôr na jej absenciu ako jej prítomnosť, musí byť pravdou, že nemáme bázeň pred Bohom, nie takú ako by sme mali mať, aj keď si trebárs myslíme, že bázeň máme. Taktiež potom platí, že nie sme ani rozumní a vôbec nepoznáme Boha!

Zdá sa, že Písmo má odpoveď na to, ako múdrosť získať. Jk 1,4-7A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná.Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc; lebo ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.Lebo nech sa nedomnieva taký človek, že dostane voľačo od Pána.

Múdrosť je teda záležitosťou, ktorá je životne dôležitá v našom živote s Pánom. Čo teda dostanem, keď sa budem vo viere modliť za múdrosť, ktorá bola u Boha už pred založením sveta, a ktorú si Boh hojne používal pri stvorení sveta, tam, kde môžeme pozorovať Jeho múdrosť s akou si počínal v celom Jeho stvorenstve? Je to jasné: budeme vedení Duchom Svätým k Božej bázni, ktorá pre nás uvoľní onú múdrosť, aby sme v poznávaní Boha nadobudli aj ďalší klenot, ktorým je rozumnosť.

Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach. Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči: Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli, preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú, zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád. Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého. Prísl 2, 20-33


Zdá sa, že múdrosť, ak sa na to pozrieme z iného uhla, je poslaná od Boha do sveta medzi ľudí, aby ich pozorovala a karhala, aby na seba upriamovala pozornosť pozývaním do svojich brán, nie pre pýchu, ale určite pre náuku Boha, poznanie Jeho. Povedala by som, až tak novozákonne, že múdrosť káže evanjelium, ako to robil Pán Ježiš, Boží Syn. Tentokrát prišiel na zem osobne a priniesol slovo života. A táto múdrosť je skrytá v Jeho slove, v Ňom samom. A keď Pána ukrižovali a na tretí deň vstal z mŕtvych,a potom ako bol oslávený a zasadol po pravici Božej, bol nám poslaný podľa Pánovho zasľúbenia Duch Svätý. A stal sa naším Radcom, Učiteľom, Tešiteľom...Nádherné pokračovanie Pána, úžasné pokračovanie múdrosti, ktorá je u Boha. Večné evanjelium Pána! V Ňom je všetka plnosť Božstva!

Lebo sa zaľúbilo Otcovi, aby v ňom prebývala všetka plnosť, a aby skrze neho smieril všetko cieľom neho urobiac pokoj skrze krv jeho kríža, skrze neho, buď to, čo je na zemi, buď to, čo je v nebesiach, i vás, ktorí ste boli kedysi odcudzení a nepriateľmi mysľou v zlých skutkoch; ale teraz vás smieril
v jeho ľudskom tele skrze smrť, aby vás postavil svätých, bezvadných a bezúhonných pred ním,akže trváte založení na viere a pevní a neuchyľujúci sa od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli, a ktoré sa zvestuje každému stvoreniu, ktoré je pod nebom, ktorého evanjelia som sa ja Pavel stal služobníkom, Kol 1, 19-23

Božia bázeň pre nás má uschované poklady nesmiernej hodnoty. To, čo uvidíme skrze túto bázeň, nás úplne zatieni a zostane pred nami len Jeho nesmierna sláva, pred ktorou sa nám podlomia kolená a budeme vzývať Pána a oslavovať Jeho meno už naveky a bez prestania.

Dôvodom prečo som tento článok napísala, je zdanlivo o niečom inom, než o tom, čo som si dnes ráno uvedomila vo svojom srdci. Náhle mi prišla myšlienka o Baránkovi, ktorý bol zabitý už od založenia sveta. ( A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta Zj 13,8). Okamžite sa vo mne vynorila otázka: Tak, ako to je možné, keď vieme, že Pána ukrižovali pred dvetisíc rokmi? Odpoveď prišla rovnakou rýchlosťou ako otázka: Pán sa rozhodol vykúpiť svoj ľud vlastnou krvou, byť tým obetným Baránkom, ktorý nás spasí a vytrhne z tohoto zlého veku, už pri založení sveta. Pán Ježiš mal tento postoj v srdci pevný a nemenný; mal ho vyrytý v srdci skrze lásku Božiu. Láska Otca a Syna a Ducha Svätého bola v tomto postoji jednotná, ako je jednotná vo všetkom Božom konaní.

Mne najmenšiemu od všetkých svätých je daná tá milosť zvestovať pohanom nevystihnuteľné bohatstvo Kristovoa osvietiť všetkých, čo a jaká je to správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Ježiša Krista,aby bola teraz skrze cirkev oznámená kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Božiapodľa preduloženia vekov, ktoré to preduloženie určil v Kristu Ježišovi, našom Pánovi,v ktorom máme smelosť a prístup v dôvere skrze jeho vieru. Ef 3,8-12

Keď teda Pán si zaumienil v srdci, že podstúpi najvyššiu obeť, bolestnú smrť ukrižovaním, posmech a bičovanie, vyliatie Božieho hnevu skrze Kristovu zástupnú smrť za naše hriechy a zostal pevný až dokonca, potom, ako by sme my, ktorí sme Jeho, nemali mať ten istý postoj skrze lásku Božiu, vyliatu v našich srdciach?! Som plná obdivu k môjmu Pánovi a nemôžem zostať stáť niekde na polceste, nevidiac môjho Pána, čo všetko urobil, On dokonal svoje dielo. A milosť ešte čaká a naťahuje ruku k mnohým nespaseným, ku ktorým sme ešte nepriniesli slovo evanjelia.

Čo sa to deje a prečo to nefunguje, keď by to fungovať malo? Prečo nie sú spasené naše rodiny, susedia, každý, koho stretneme? Verím, že je to práve tým, že sme nevydali svoje telá v svätú, Bohu ľúbu obeť. Náš postoj Baránka, zabitého už od založenia sveta sa ešte ani nevyformoval v srdci a preto nemohol nadobudnúť pevnosť, ktorou neotrasie žiadne pohoršenie, či prenasledovanie pre Jeho meno. Celé stvorenstvo vzdychá a vyzerá, kedy už príde vyslobodenie. Nečakaj na nič a ujasni si svoj postoj v srdci a potom s tým príď pred Pána. Toto počujem a želám všetkým, aby tiež počuli a išli za hlasom Pána priložiac k tejto ceste svoje srdce.

Prosím vás tedy, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie, žeby ste ta dali svoje telá v živú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu.A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste zkúšali, čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé! R 12,1-2




Strom poznať po ovocí

16. března 2017 v 10:42 | adina christie |  Premýšľanie
Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje. Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom.
Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí. Mt 12,30-33

Áno, ak chce človek vypestovať dobrý strom, jednoducho ho urobí dobrým, aby sa stal schopným niesť dobré ovocie. Ak ho nechá rásť bez toho, aby pre neho urobil to, čo taký strom potrebuje, strom bude síce rásť, ale bude to, akoby na divoko; nebude môcť čerpať z roľníkovej práce rúk a jeho starostlivosti, ktoré ho môžu urobiť ušľachtilým, krásnym a dobrým, stromom, ktorý vydáva ovocie svojho času, chutné a šťavnaté.

Je to ako, keď Boh zasial semeno v nás skrze vieru v Jeho Syna, Ježiša Krista. Toto semeno je Božie, je to výhonok, budúci strom, ktorým je Kristus v nás. Veľmi ma oslovila táto paralela so stromom. Je tu aj návod na použitie a nepreberné množstvo praktických rád. Aj v srdciach kresťanov vyrástol prútik, ktorý pochádza z vynikajúceho rodu, rodu kráľovského, ktorý má v sebe potenciál vyrásť a stať sa dospelým a silným stromom a neskôr dozrieť a prinášať bohatú úrodu. Zdá sa, že tu nemôžeme nič pokaziť.

Pamätáte sa na Pavlove slová: Ja som sadil, Apolo polieval, ale Boh dal vzrast? Tu niekde musíme začať. V kontexte slov, ktoré predchádzali týmto Pavlovým slovám, totiž stálo Pavlovo napomenutie kresťanov ktoréhosi zboru pre ich roztržky, ktoré vznikli z dôvodu, ku komu sa hlásili (ja som Apolov, ja Pavlov, ja Kristov). A potom Pavol kladie akoby rečnícku otázku: Či je Kristus rozdelený? Ako by dnes na to kresťania odpovedali? Lebo dnes je táto otázka omnoho naliehavejšia ako bola kedykoľvek za dvetisíc rokov kresťanskej histórie. Nikdy predtým tu nebolo toľko cirkví, kresťanských spoločenstiev, či hnutí veriacich v Pána Ježiša. A tak aj dnes musíme s plnou rozhodnosťou nasledovať Pána a prehlasovať Jeho panstvo nad naším životom.

Teda, prečo a ako môžeme urobiť dobrým to, čo je už v zárodku dokonalé? Nedá mi tiež nepodeliť sa s niečím, čo vidím už v tejto fáze rastu stromu a bude to chcieť pokračovať až do konca môjho fyzického života.

Pán kedysi povedal učeníkom: ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. Mt 20,28
Tak je to aj s nami; On je ten náš strom, ktorým sme aj my v Ňom, lebo sme ukrytí v Kristu. Toto sme vzhľadom k Nemu a k nám, ako jednotlivcom narodeným z Boha. A predsa, On má rásť a my sa máme umenšovať, aby len Kristus žil v nás a skrze nás. Lebo On neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil. On už dal svoj život ako výkupné za mnohých, je dokonané.

Dielo milosti však pokračuje ďalej; dostali sme nové srdce skrze Ducha Svätého v nás, ktorý nás vedie a vyučuje Pánovej ceste a je neustálou prítomnosťou Krista v nás; ale nielen Jeho, tiež je prítomnosťou Otca, lebo Písmo hovorí, že sme ukrytí v Kristovi, ako je Kristus ukrytý v Bohu. A tak sme spolu s Kristom v Bohu. Sme teda v Kráľovskej spoločnosti Otca a Syna v Duchu Svätom, ktorý si nás vyvolil, aby sme išli a niesli ovocie, a aby to ovocie zostávalo. On je našou zárukou, že budeme úrodným stromom, ktorého ovocie zostáva. Ako je napísané v podobenstve o viniči, bez Neho nemôžeme nič robiť. A to je zásadné.

Takže, keď nadviažem na slová, že dielo milosti pokračuje, tak vo mne vyvstane otázka: Ako pokračuje? Ako urobíme strom dobrým? Tak, že poslušne vydávame svoje údy za nástroje spravodlivosti, lebo Pán pokračuje v práci, lebo aj Otec pracuje až doteraz. Jeho láska stále slúži. On je víťaz, ktorý nesedí na vavrínoch, ale buduje svoju cirkev. Jeho milosť sa nezastavila smrťou na kríži, ani zmŕtvychvstaním z mŕtvych, ani oslávením Pána posadiac sa po pravici Božej. Pán Ježiš si nepovedal v srdci: Zvíťazil som a teraz budem odpočívať. Nie, On žije a hýbe sa v nás; On je náš dobrý Pastier; vodí nás k prameňom vôd života. Amen.

Na inom mieste Pán hovorí veľmi jasne:
Ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár.Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje, a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia.Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.Zostaňte vo mne a ja vo vás; ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo mne.Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne, a soberú ich a hodia na oheň, a budú horieť. J 15,1-6

Takže toto je obraz Kristovho tela, ktorým je Pánova cirkev, Kristova nevesta, kde plošne vidíme, ako nás Pán nesie, ale tiež, že sme súčasťou nadprirodzeného živého tela Krista. A je tu Otec, ktorý je vinár a stará sa o vinicu veľmi dobre. Každý letorast, ktorý nenesie ovocie odrezuje. A každý letorast, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viac ovocia. Potom Pán Ježiš hovorí: Zostaňte vo mne a ja vo vás; ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo mne.Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne, a soberú ich a hodia na oheň, a budú horieť.

Aby sme ako letorasty donášali ovocie, musíme zostávať na viniči, to je vtedy, keď zostávame v Ňom a On v nás; vtedy podľa Pánovho slova nesieme mnoho ovocia. A Pánovo slovo je pravda, o ktorej nemožno pochybovať. Ale ako sa to prejaví to zostávanie v Ňom?

Takto: Ak budete ostríhať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja ostríhal prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. 11 To som vám hovoril nato, aby moja radosť zostala vo vás, a vaša radosť aby sa naplnila. 12 To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval. 13 Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov. 14 Vy ste mojimi priateľmi, ak činíte všetko, čo vám ja prikazujem. 15 Už vám nehovorím viacej sluhovia, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Ale vás som nazval priateľmi, lebo všetko to, čo som počul od svojho Otca, oznámil som vám. 16 Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo, aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám. 17 To vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.

Kedy sa ono slovo stane naozaj pevným, až tak, že sa to uskutočňuje v našich životoch? Keď sa skutočne staneme závislými na Pánovi, uvedomujúc si, že nie my nesieme koreň, ale koreň nesie nás; On nás totiž vyživuje všetkou výživou, aby to ovocie vyrástlo na letorastoch úplne prirodzene a bez námahy, ktorou je telesná snaha majúca ambície robiť skutky podľa seba a nie podľa vôle Boha, ktorý už naše skutky pripravil vopred, aby sme v nich chodili. Čiže, jedine a jedine spoliehaním na Neho, na Jeho vedenie Duchom Svätým sa strom rozplodí a prinesie mnoho ovocia.

Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista,
z ktorého má každý rod na nebesiach i na zemi svoje meno,
žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi,
aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach,
aby ste zakorenený v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, jaká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška,
a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu.
A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko, nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci ktorá pôsobí v nás,
tomu sláva v cirkvi v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia veku vekov. Ameň. Ef 3,13-21

Maličký záblesk, obraz, ktorý som uvidela na chvíľu: Dospelý strom, ktorý má na sebe mnoho ovocia. Je tu pre všetkých, aby si z neho vzali a jedli. A každý, kto ide okolo neho sa nasýti dobrého. Lebo toto je dobrý strom, strom života.





Deň

15. března 2017 v 20:50 | adina christie |  užitočné slová
"Mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni." Pr 9,11

Deň je ako Boží talent; je možné ho rozmnožiť múdrosťou od Boha. Je to imanie, ktoré zväčšuješ, alebo zmenšuješ.


Ako slovo, je "deň" na prvý pohľad obyčajné, ako každé iné slovo. Pri bližšom skúmaní však zistíme, že je to veľmi často používané slovo, ktorého frekvencia v Biblii, ale aj v bežnom hovorenom slove, je veľmi vysoká. Je to časová jednotka a v istom zmysle aj merná jednotka; je neodmysliteľnou súčasťou každej bytosti, celého stvorenia. Bez prítomnosti dňa, by sme museli uznať, ak by to v tomto stave bolo možné, že Boh náš beh života ukončil; boli by sme mŕtvi.


Aj deň má svoje zákony; začína východom slnka a končí jeho západom. Keďže deň má presne 24 hodín, je tu nielen deň so svojím svetlom a slnkom, ale aj noc so svojou tmou, mesiacom a hviezdami, vydávajúcimi o poznanie slabšie svetlo ako je tomu cez deň. Skvelý obraz toho, ako sa každé ráno vynorí z tmy svetlo s novou nádejou a občerstvením, prinášajúcim čosi nové, k čomu máme vždy milosť Božiu uchopiť to, ak chceme. Ak to neurobíme, prídeme o cenné veci, ktoré sa tu objavili , aby nás nimi Boh požehnal.


Je úžasné, ako sa deň napĺňa dejom, ktorého tvorcom je život sám; tiež v retrospektíve objavujeme históriu, ktorú by nebolo možné zaznamenať bez existencie dňa. Ako rozširujeme svoj pohľad, vidíme, že deň je vskutku fenomén, ktorý je tu s nami od počiatku stvorenia, a bude tu až do skonania sveta.


Biblia je v tomto však omnoho obsažnejšia, lebo deň tu má svoj výraz, svoje určenie, svoj potenciál a mnoho iných vecí. Predovšetkým je to akási Božia jednotka nášho života, ktorá na nás nekladie väčšie požiadavky, než sú naše potreby a povinnosti jedného dňa. Akoby hovorila: dnes je deň, v ktorom máš žiť a hýbať sa, všetko stíhaj, uspokoj sa s tým, čo máš, miluj a očakávaj na svojho Boha. Ale, čo sa deje na druhý deň, či už to, čo sme mali stihnúť, stíhame, alebo ani nie? Platí opäť to isté: tento deň máme opäť milosť obchodovať s týmto Božím talentom Božou ekonomikou a rozmnožiť to, čo nám Pán dal. A stále sa učíme.


Ak ale necháme plynúť dni bez úžitku, čoskoro sa nám to vypomstí, a deň akosi stratí svoj "orientačný zmysel", ktorým nás naviguje, aby sme stíhali pokoj s Bohom, skrze ktorého je všetko.


Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme?Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané.Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení. Mt 6,31-34


Túto malú rozpravu o dni ukončím niekoľkými výrokmi z Biblie:

deň dňu hovorí slovo Ž 19,3
vzývaj ma v deň súženia Ž 50,15
milosť silného Boha trvá každého dňa Ž 52,3
mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni Pr 9,11
choď v bázni Hospodinovej celý deň Pr 23,17
nechlúb sa zajtrajším dňom Pr 27,1
pomôžem ti v deň spasenia Iz 49,8
beda nám, lebo uchodí deň Jer 6,4
zrodí sa zem za jeden deň? Iz 66,8
musím konať skutky...dokiaľ je deň J 9,4
vnútorný(človek) sa obnovuje deň čo deň 2Kor 4,16
hľa,teraz je deň spasenia 2Kor 6,2



Prázdne slovo - čo to je?

11. března 2017 v 17:11 | adina christie |  užitočné slová
...Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.35 Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.36 Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu;37 lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený. Mt 12, 34-37


Vo všeobecnosti je prázdnym to slovo, ktoré poslucháčovi nič nepovie, ktoré vychádza z úst povrchného človeka. Tiež takýmto prázdnym rečiam hovoríme, že sú jalové, lebo neprinášajú život. Ako sa toto prázdne slovo prejavuje v kresťanstve; kedy môžeme o kresťanovi povedať, že vedie prázdne reči?


Verím, že najprv je nutné uviesť nejaký vzor pojmu "prázdne slovo", aby sme mali základ, na ktorom budeme stavať. Za vzor by som dala, kresťanom veľmi známe vyjadrenie, keď Písmo hovorí o litere Písma. Sú to slová, ktoré neboli čitateľovi zjavené vo svetle pravdy. Božia pravda ide obyčajne veľmi hlboko a preto potrebuje Božie svetlo, nadprirodzené chápanie slova. A keď príde ono zjavenie skrze Ducha Svätého, slovo ožije a máme možnosť ho uchopiť podľa Božej vôle.


Ak teda čítame slovo len ako literu, v praktickom živote to môže znamenať niekoľko vecí: nie sme znovuzrodení, sme ešte telesní, sme náboženskí; blúdime, lebo sme nepoznali Pána, atď. Čítanie Písma ako litery nás často zvádza vytrhávať verše z kontextu, čím vyprázdňujeme obsah posolstva, ktoré bolo poslané Pánom, aby nám zjavil slovo, ktoré nám chce povedať. Potom tiež platí o nás to, čo hovoril Pán o tom, ako Izraelci držali podanie otcov, ktorí si prispôsobovali slovo ako sa im hodilo a učili tak aj svojich synov.


A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí - oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte.
A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie.
Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie!
Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -, a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci. Mk 7,6-13


Často sa stáva, že aj keď máme poznanie a dostávame výklad Písma priamo od Ducha Svätého, sme pomalí počuť slovo a ono zostáva bez úžitku, takže ho svojím neuvedením do skutku, ktorý nám pripravil Pán, taktiež vyprázdňujeme.


A tak môžeme hovoriť aj evanjelium a ubrať mu z jeho plnosti, keď niečo k nemu pridáme, alebo niečo zamlčíme, či nesprávne interpretujeme Pánovu dobrú zvesť. Ako memento tu stojí výstraha pred falošným učením, ktoré dokonca vyprázdňuje kríž Pánov a spochybňuje aj vzkriesenie Pána Ježiša; lebo úplne spochybňuje spasenie, vykúpenie ľudu spod nadvlády hriechu.


Verím, že by bolo možné o tom písať oveľa viac, ako som napísala, ale je to vec skúmania samého seba pod vedením Ducha Svätého. Už len jedna vec, ktorá ma napadla, a síce, že prázdne slovo je ako nevinne sa tváriaca lož, ktorá na seba berie podobu pravdy; nevedie však do života, ale celkom iste vedie do smrti...