Únor 2017

Roznecuj v sebe dar

28. února 2017 v 0:08 | adina christie |  užitočné slová

Keď som pred pár dňami premýšľala o Pánovi, o tom, aký mám s Ním živý vzťah a že by som chcela, aby toho bolo omnoho viac, tak vo mne poskočilo slovo: roznecuj. Pochopila som, že s Ním nemám prerušovať kontakt ani na chvíľu a naďalej Ho hľadať vo všetkom a sýtiť sa hlavne Jeho slovom. Lebo tam nájdem všetko, čo potrebujem ako svoj pokrm. Natešená som sa vybrala hľadať čosi viac a vyňúrať všetko o tomto slove, ktoré mi dnes Pán dal za pokrm.

V konkordancii som našla "až" dva prípady roznietenia. V prvom prípade išlo o roznietený hnev Boha a v druhom o roznietený oheň. Oba prípady pochádzali zo Starého zákona. Vedela som, že sa tiež toto slovo nachádza v 2Tim 1,6, keď Pavol píše, aby roznecoval v sebe dar, ktorý mu bol daný vzložením jeho rúk; a tiež aj na inom mieste, keď Pavol napomínal kresťanov nejakého zboru, aby roznecovali Ducha. Toto som ale zatiaľ nenašla. Našla som však vetné spojenie, aby neuhášali Ducha v 1Tes, 5,19.
A tento príklad je veľmi dobrý, lebo poskytuje aj opačný ekvivalent, keď Ducha môžeme roznecovať a tiež naopak, môžeme ho aj uhášať. Začína sa mi páčiť tá skromnosť, lebo toto slovo je fakt vzácne a je skoro nemožné nájsť o ňom čosi viac.

Lebo to je medzi mnou a Pánom. Zažila som niekoľkokrát, keď som sa pokúšala rozdúchať oheň vo vyhasínajúcej peci; a veru, nešlo to ľahko a niekedy som ešte priložila horiaci papier, či triesku. A bola tam rôzna úspešnosť, niekedy som si musela pomôcť znovuzaložením ohňa, ak to bolo potrebné pri varení, aby sa dokončil obed. Sú tu rôzne fázy ohňa: horiaci, tlejúci, vyhasínajúci… A je toho omnoho viac, než by som tu mohla načrtnúť.

Je nádherné objavovať slová, ich význam, vlastnosti, ich charakter, ich rozmer, absolútnu schopnosť zasiahnuť cieľ. V bežnom živote často prijímame slová automaticky a nevnímame ich hĺbku. Preto sa aj často stáva, že nám neprinášajú úžitok, ktorý z nich vyplýva, ak "počujeme správne." Ak mám ostať v medziach slova "roznecovať" a jeho ekvivalentu "uhášať", potom automatickým prijímaním slov uhášame schopnosť, čiže životachopnosť slova konať svoju prácu v nás. Tento efekt je nadmieru zjavný, keď čítame Písmo; môžeme ho čítať ako literu, ktorá nedáva život a môžeme ho čítať v Duchu, ktorý oživuje slová a dáva im svetlo a pravý význam toho, čo nám chce povedať Pán; nazývame to zjavením, vieme že sa nám prihovára Pán, tak ako On chce a vtedy, keď On chce, lebo On pozná naše potreby lepšie, ako my samy.

Slovo prijímame ako pokrm a nedovoľujeme, aby do nášho vnútra vchádzalo bez toho, aby sme vnímali jeho chuť, každú esenciu; bez toho, aby sme ho poriadne nerozkúsali a nepožuli podľa jeho tvrdosti. A to chce svoj čas. Ani jedlo, ktoré sme si uvarili, nenahádžeme do seba; mali by sme z toho zlé trávenie a tiež, naše telo by si nemohlo vziať výťažok drahocenných minerálov a vitamínov a ďalších zložiek, ktoré telo potrebuje pre svoje zdravie, pre rast a pre život vôbec.

Vrátim sa teda k tomu roznecovaniu. Roznecovať môžeme len to, čo už máme; roznecujeme napríklad oheň lásky, ktorým v nás horí láska skrze Pána, aby sme udržiavali tento plameň, pretože inak by začal dohorievať a veľmi rýchlo by boli akékoľvek zbytky strávené alebo natoľko vychladnuté, že by sa mimovoľne uhasil sám.

Poznáme oheň, ktorý v nás horel, keď sme spoznali Pána a nič nebolo potrebné roznecovať, či dúchať do pahrieb; z každej molekuly našej bytosti žiaril Kristus; boli sme tak plní Ducha, že sme sa nevládali nadýchnuť, boli sme tak horliví, že sme občas narobili viac škôd ako úžitku. Boli sme prirodzene živení materským mliekom a neskôr stále tvrdšími pokrmami. Bolo to nádherné obdobie lásky, úplné spoliehanie sa na Pána.

A ako išiel čas, všelijak sa to menilo; keď sme prechádzali nejakou púšťou, súžením, podliehali sme rozličným pokušeniam, prechádzali sme obdobím ochladenia voči našej prvej láske a mnohokrát sme neboli živení pokrmom, ktorý dáva život, ale pokrmami, ktoré život nedávajú. Ako odpovedá Peter na Pánovu otázku niekde v evanjeliu "Kam by sme išli? Ty máš slovo života".

Písmo nazýva na viacerých miestach slovo pokrmom, dokonca pokrmom, ktorý je viac ako obyčajné jedlo. Tiež tu objavujeme pravý pokrm, ktorý vedie do života(Mojím pokrmom je činiť vôľu toho, ktorý ma poslal) a tiež pokrm nevhodný, nepravý, či falošný, ktorý zvádza na nepravú cestu a nevedie do života(Nedajte sa točiť rôznymi pokrmami) Majme teda na pamäti, aby sme sa sýtili pokrmom, ktorý je nám na život a neprijímajme pokrm, ktorý nás zavedie tam, kam by sme nechceli. Pravý pokrm je totiž tým najlepším palivom pre roznecovanie a efektívne udržiavanie plameňa lásky v nás, vzácnym to darom od Boha.




Je vôbec rozhodnutie potrebné v živote kresťana?

22. února 2017 v 22:30 | adina christie |  Premýšľanie

Pred niečo málo rokmi, som bola presvedčená, že najdôležitejšie je, aby sa človek rozhodol, ak je presvedčený o pravde toho, k čomu ho rozhodnutie zmocňuje, aby to urobil. A potom to už jednoducho ide, ako mávnutím čarovného prútu. To rozhodnutie je niečo ako fyzikálny zákon: Kopneš do lopty a tá poletí. Je to isté definitívum a platia tu zákony. Rozhodneš sa a ideš. A si našponovaný do polohy letiacej lopty, čo je samozrejme po kopnutí do nej neodvratné, že naozaj poletí a aj doletí, čiže pristane.

Neskôr som však uvidela, že vôbec nemusí doletieť na miesto, kde som ju poslala. Záleží na sile a razancii výkopu, či to bude ďaleko, alebo ani nie. A potom prišla ďalšia pecka: Aká je moja istota, že dorazí presne tam, kam ju pošlem? Je to mizivé percento. Vezmem si za príklad radšej pušku a budem strieľať do terča. Ako dlho mi bude trvať, kým prerazím stred? Nejaký čas to fakt potrvá, a dúfam, že nepotečie krv nevinného človeka, ktorý sa tam náhle zčista jasna objaví a kúpi to od jednej zo zblúdených guliek; ale keď budem trénovať, snáď jedného dňa ten stred trafím, určite ho trafím.

Nuž ale, čo s týmto? Ak sa rozhodnem, hrajem na istotu, že veci, do ktorých som sa rozhodla ísť, nepustím z rúk, kým nad nimi nebudem mávať víťaznou vlajkou. Teda, aspoň v momente rozhodnutia to platí. Kto by chcel operovať pevnou vôľou, môže. Avšak, keď je človek kresťan, znovuzrodený kresťan, bude si tú svoju pevnú vôľu strážiť, aby nestála v ceste tej Božej. Lebo na ničom inom nezáleží, iba na Božej vôli.

No ale aj tu sa dejú divné veci. Som rozhodnutá urobiť niečo, k čomu dlho zbieram odvahu a píšem scenár, čo všetko urobím, aby som to dosiahla. Ani sa nenazdám a mám tu návod a vyznačenú turistickú trasu, po ktorej pôjdem. Všetko vyzerá báječne, áno, zvládnem to. Potiaľ oukej. Ale príde deň D a nafúknutý balón praskne. Prichádzajú prekážky, nadšenie povoľuje, moc rozhodnutia slabne, myseľ klesne, duch je zomdlený. A cítim sa trápne, neschopná tomu zabrániť.

Málo som dôverovala Bohu? Chcel Pán toto, čo som si naplánovala? Nepýtam sa pozde? Asi hej. Je to asi len moja vlastná sila, ktorá zlyhala; tak jej treba! Lebo "Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov." Zach. 4,6

Niekedy sa duša náhli za svojimi túžbami a cieľmi a chce predbehnúť Boha. Akoby si myslela, že na to má právo. Preto sme často ťahaní do rozhodnutí, ktoré ešte nedospeli do očakávaných parametrov a nemôžu byť uvedené do života, čiže nedozreli. Možno, ba iste to znamená aj to, že sme boli zahľadení do seba, akými sa po tomto rozhodnutí staneme a páčilo sa nám to; náš motív bol jednoducho sebecký, a to nemôže obstáť pred Bohom.

Je to aj taký obraz o tom, ako sa dobrovoľne necháme vláčiť rozmarmi a žiadosťami svojej duše. Potom sa stáva, že ona má nad nami moc. A to musí skončiť, čiže musí umrieť. Veď ona nepozerá na to, aby sme sa radili v duchu s Pánom, ale vybehne si, kedy sa jej zachce a kazí dielo Pánovo. Preto ju musíme predbehnúť v jej podvratných činoch a všetko odovzdávať trpezlivo Pánovi pod Jeho vládu; a nakoniec tiež, nech sa poddá aj ona sama, aby sme boli poslušní Bohu a prinášali ovocie, ktoré od nás očakáva. Toto je taká moja predstava, ktorá začína mať pevné obrysy. A nebudem sa ponáhľať. Každý deň niečo. A nebudem sa rozhodovať(žeby aj toto bolo rozhodnutie?).

Moje premýšľanie pramení z poznávania Jeho, aký On skutočne je. Aká som smiešna oproti Jeho nádhere. Aký je On a že ja taká zďaleka nie som. A On povedal, že budem taká ako On, podobná Jemu. A tiež povedal, že si praje, aby som ho spoznala, v pravde. Lebo to, aký je On, nespozná nikto, kto sa vŕta v sebe; ani ten, kto si vybudoval náboženský život, plný obradov a načasovaných akcií; ani ten, kto sa nadúva v poznaní a očakáva svoju vlastnú slávu, aby ho iní obdivovali; ani ten, kto poškuľuje po svete...

Nie, môj Boh sa ponížil a ponížil sa až na smrť; On prišiel na svet v tele človeka, Božieho Syna, Ježiša Krista, aby nás poučil o všetkom, o tom ako zmýšľa Otec, s ktorým je Syn jedno; aby nám dal svetlo, ktoré je tak prenikavé, že zlikviduje tmu a ten kto Ho spozná, že On sám je tým svetlom, už nikdy nebude vyhľadávať tmu, ale sa bude navždy pridŕžať svetla a bude milovať pravdu a život, ktorým On sám bude v Ňom. "Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul, ale mal večný život každý, kto verí v Neho." Ján 3,16

Milujem svojho Pána, lebo On prvý miloval mňa. A je to zvláštne; dlho som sa pred Ním správala ako taká puberťáčka, azda som mala aj puberťácke maniere. Ale jedného dňa to skončilo a začalo to byť vážne. On hovorí, aby som zostala v Jeho láske, ako je On v mojej. Nič iné si neželám, iba mať pred sebou tvár môjho milovaného Kráľa a poznať každú maličkosť o Ňom, každú radosť aj smútok, každé tajomstvo môjho Boha. On je toho hodný, aby som pre Neho položila svoj život. On je výhradným majiteľom môjho života. Chválim Ťa a ďakujem Ti, Pane, velebím Ťa a oslavujem Tvoje meno, ktoré je nad všetky mená na nebi aj na zemi. Amen.

V láske sa kresťan ani nemusí nejak zvlášť rozhodovať; je to láska, ktorá je pripravená vždy poslúchnuť Pána. O tom to je...








Kristov druhý príchod

15. února 2017 v 13:00 | adina christie |  Pripomeňme si

Kristov druhý príchod

Rado Naniaš

Presne tak. Ježiš Kristus príde ešte raz na zem. Viete o tom? No vážne, naozaj!
Veruže naozaj. Ale nenarodí sa zase v tele ako malé dieťa, ako prišiel po prvýkrát. Písmo hovorí, že teraz príde ako Pán pánov a Kráľ kráľov, ako Sudca všetkých ľudí, živých i mŕtvych. A keď príde, všetko sa zmení. Nechcem to nazvať koniec sveta, hoci pre niektorých to koniec bude, pre iných to ale bude ešte len začiatok niečoho nového.
A keď to povedal, zdvihnutý bol hore, kým oni hľadeli na to, a podňal ho oblak a vzal zpred ich očí. A jako v tom, čo odchádzal, upretým zrakom hľadeli do neba, tu hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v bielom rúchu, ktorí aj povedali: Galilejskí mužovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, prijde tak, ako ste ho videli ísť do neba. (Sk 1.9-11)
Poďme si na začiatok urobiť taký mierny prehľad o tom, ako často Písmo hovorí o druhom príchode Ježiša Krista a prosím vás, nepreskočte to, skutočne si to prečítajte:
Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve. (Mt 16.27-28)
Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka. Lebo kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj supy. Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnko, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať. A vtedy sa zjaví znamenie Syna človeka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec. Od figovníka sa učte podobenstvu: keď mu ratolesť mladne a lístie pučí, viete, že je leto blízko. Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. (Mt 24.27-42)
Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka. (Mt 25.13)
Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. (Mt 25.31)
Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou veľkou. (Mk 13.26)
Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. (Mk 14.62)
Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov. (Lk 9.26)
Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. (Lk 12.40)
Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zasvieti od jedných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; ale prv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne, ako bolo za dňov Lótových: jedli, pili, kupovali a predávali, sadali, stavali, a v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili všetkých: tak bude aj v onen deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto v ten deň bude na streche a riad bude mať v dome, nech nezostupuje, aby si ho vzal, a kto na poli, nech sa tiež nevracia. Pamätajte na Lótovu ženu. Kto si hľadí zachovať život, stratí ho, a kto ho stratí, zachová si ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane. (Lk 17.24-36)
Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? (Lk 18.8)
A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou. (Lk 21.27)
Pravda, každý, keď príde rad na neho: ako prvotina Kristus, potom pri Jeho príchode tí, čo sú Kristovi, (1Kor 15.23)
Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve. (Kol 3.4)
Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy? (1Tes 2.19)
aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom v čas príchodu nášho Pána Ježiša Krista so všetkými jeho svätými. (1Tes 3.13)
Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú. Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme.
(1Tes 5.1-4)
A sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony. (1Tes 5.23)
A keď je reč o príchode nášho Pána Ježiša Krista a o tom, že sa spoločne zhromaždíme k Nemu, prosíme vás, bratia, nedajte sa tak ľahko sklátiť v presvedčení, alebo zastrašiť ani duchom ani slovom ani údajne naším listom, akoby deň Pánov už nastával. (2Tes 2.1-2)
Potom sa zjaví ten rušiteľ zákona, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí, keď sa zjaví pri svojom príchode. (2Tes 2.8)
Tak buďte, bratia, trpezliví až do príchodu Pánovho. Ajhľa, roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme, trpezlivo ju vyčkáva, až sa jej dostane jesenného a jarného dažďa. Aj vy buďte trpezliví, vzmužte si srdcia, lebo sa priblížil Pánov príchod! (Jk 5.7-8)
Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v oboch napomínam, prebúdzam vašu čistú myseľ, aby ste pamätali na predpovedané slová svätých prorokov a na prikázanie Pána a Spasiteľa, ktoré vám zvestovali vaši apoštolovia. Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia. Skryté im je totiž - lebo tak chcú - že nebesá boli oddávna, aj zem, ktorá z vody a skrze vodu povstala na Božie slovo, a že niekdajší svet, pre nich vodou zatopený, zahynul. Ale to isté Božie slovo zachováva ohňu terajšie nebesá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí. To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Príde Pánov deň ako zlodej, keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne.
(2Pt 3.1-10)
Teraz, deti, zostávajte v Ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a neboli sme Ním zahanbení pri Jeho príchode. (1Jn 2.28)
Wow! Celkom dosť, čo poviete?
Nechcem tu teraz polemizovať či bude vytrhnutie alebo nie, či budeme účastní súženia alebo nie, či už je tisícročné kráľovstvo, alebo ešte len nastane, to všetko sú teraz v tom, čo mám na zreteli, úplne druhoradé záležitosti.
Jediné, čo ma zaujíma, je fakt, že Ježiš Kristus príde opäť na zem.
Viete? Čo viete? Vy viete, že Pán Ježiš má prísť druhýkrát? Vážne?
TAK AKO TO, ŽE O TOM NEVEDIA NEVERIACI OKOLO VÁS???!!!
Prečo toľko neveriacich a dokonca aj ľudí, čo sa za veriacich pokladajú, ale sú len návšetvníkmi kostolov a podobne, o tom nevedia?
Nepovedali ste im to? Mlčíte?
Nehovorím, že tomu budú veriť, veď sú neveriaci, mne je jasné, že tomu nebudú veriť, ale mi je divné, že nemajú ani tú informáciu o druhom príchode Pána Ježiša!
Prečo je to toľkokrát v Písme? A to som určite mnohé časti vynechal. Má to byť vari za postrach?
Určite nie. Ale je pravdou, že pre mnohých kresťanov, áno, nemýľte sa, hovorím o znovuzrodených deťoch Božích, je príchod Pána Ježiša spojený so strachom, čo všetko okolo toho bude. Boja sa súženia, ktoré príde, a dokonca niektorí sa boja súdu!
A tak radšej túto informáciu potlačili kdesi do úzadia v mysli, aby sa jej nemuseli venovať.
Nie je to smutné? Pán Ježiš aj pisatelia listov v Písme to spomínajú na povzbudenie, a na mnohých dnešných kresťanov to pôsobí ako strašiak. Prečo?
Druhý príchod Ježiša Krista na zem v prvotných kresťanoch vyvolával radosť, očakávanie konca trápenia sa v hriešnom tele, koniec boja s pokušením, hriechom, koniec bolestí a smrti, jedným slovom naplnenie všetkých zasľúbení o spasení a večnom živote v náručí Pána Ježiša.
Prečo to dnes pôsobí na kresťanov opačne?
Prednedávnom som sa niekoľkých súrodencov v Kristu pýtal otázku, ktorú som dostal na myseľ vďaka snu, o ktorom som písal v článku Dátum príchodu Pána.
V tom článku opisujem sen, ktorý mi dal Pán, ale popravde vám poviem, že som bol nesmierne smutný, že sa našlo len zopár kresťanov, ktorí vôbec pochopili význam toho sna. Väčšina súrodencov na mňa začala pľuvať jedovaté hlášky typu "falošný prorok, nikto predsa nemôže vedieť, kedy príde ten deň". Lenže ja som vôbec nepovedal, že viem, kedy príde ten deň, ja som len povedal, že v tom sne nám Pán povedal ten dátum, no ten dátum vôôôôôbec nebol dôležitý. Ale absolútne vôbec!
To dôležité, čo na tom sne bolo, bolo to, čo to v nás vypôsobilo.
Od toho momentu, z tej skupinky, kde sa nám Pán zjavil (hovorím stále o tom sne), sa nikto z nás nevrátil domov, teda tam, kde býval, nikto už nešiel do zamestnania, nikto na výlet, dovolenku či kdekoľvek inam, všetci sme sa rozutekali na všetky strany s jedinou myšlienkou v srdci: čas je tak blízko a ešte toľko ľudí potrebuje počuť evanjelium! Času je tak málo!
Už nikto nehľadel na vlastný život, na vlastný osoh, na vlastné záujmy! Všetci sme vedeli, že doteraz sme si hoveli na zadkoch ako tie pyšné bášanské kravy, o ktorých Pán hovorí v Písme! Beda hriešne ubezpečeným na Sione!
No a ja som sa v nedávnej dobe opýtal nezávisle niekoľkých súrodencov, čo by robili, keby vedeli, že Pán Ježiš sa vráti napríklad o týždeň? Ako by vyzeralo ich nasledujúcich sedem dní?
A úprimne vám poviem, bol som smutný, keď som od niektorých počul odpovede ako: modlil by som sa za seba oveľa viac, aby som bol čistejší, aby som bol uznaný za hodného... nuž, tak presne toto spôsobuje nevera v istotu spasenia.
Spasení sme MILOSŤOU vďaka Kristovej obeti, nie vďaka svojej vlastnej čistote. Ospravedlnení sme vďaka Jeho vyliatej krvi, ktorou nás umyl a sme tak čistí nie pre naše skutky, ale pre Jeho milosrdenstvo!
Nikto, opakujem - NIKTO, kto si nie je istý spasením, nemôže slúžiť Pánovi bez strachu, že keď nebude dostatočne dobrý, tak ho Pán neodvrhne. A týmto strachom bude poznačené VŠETKO, čo bude tento kresťan robiť!
Nikdy tak nebude slúžiť ľuďom slovom evanjelia a svedectvom z lásky k Pánovi a z lásky k nim, ale zo strachu pred Pánom a z lásky k sebe!!!!!!!!!!!!!!!!!
Preto sa mnohí boja dňa príchodu Pána. Pretože neveria v bezpodmienečnú lásku, ktorú milosťou dostali. To preto tak srdcervúco prosí Pavol Otca nebeského, aby spoznali hlbiny a výšky a všetky poklady tej Kristovej lásky, ktorá nám je darovaná!
Aby sme sa na Pána tešili a nie sa Ho báli.
Ako Nevesta predsa nemôžeme urobiť to, čo urobila kráľovná Vaští kráľovi Ahasvérovi! Dokedy budeme takí samoľúbi?
Našli sa aj takí, ktorí mi odpovedali, že by ten týždeň do príchodu Pána robili to isté, ako dosiaľ, čím chceli povedať, že robia a žijú tak, ako by Pán mal prísť dnes. Úžasné!
Úžasné je to však len u tých pár výminiek, u ktorých naozaj vidím to vydanie sa Pánovi, inak si vážne myslím, že niektorí ešte nechápu, o čom práve rozprávam a nevidia tých okolo žijúcich ľudí, ktorí idú do večnej smrti a bolesť nášho Pána, ktorý za nich mrel, ako za nich plače.
Niekedy vieme sami seba oklamať, že robíme všetko, čo treba, no Pán Ježiš chce, aby sme mali postoj sluhov, ktorí keď urobia všetko, čo treba, ešte stále vedeli, že je ešte omnoho viac roboty, ktorú treba urobiť.
A tak nestačí, keď ty robíš, všetko, čo treba, ešte potrebuješ pomôcť ďalším súrodencom povstať a podvihnúť ich skleslé ruky, aby aj oni mohli pracovať na žatve. Alebo nadarmo Pán vzdychal, že práce je mnoho, ale pracovníkov málo?
A zase iní súrodenci mi odpovedali, že tých sedem dní by asi určite totálne inak svedčili a evanjelizovali ľuďom. A v tomto postoji som sa našiel aj ja vtedy, keď som dostal ten sen, ak mám byť úprimný.
Lenže... (a zase je tu jedno lenže!):
… ak vieš, že môžeš pracovať na Pánovej vinici oveľa viac, prečo to nerobíš?
Viete aká je odpoveď? PRETOŽE V SRDCI NAOZAJ NEVERÍŠ, že Pánov druhý príchod je naozaj tak blízko a odmietaš vidieť, aký vážny deň to bude!
Beda nám! Sme v peknej kaši, verte mi. Začínam chápať, prečo Pán Ježiš plače v slovách "či nájdem vieru, keď prídem?".
Celá cirkev, a tým nemyslím nejaké denominačné spoločenské kluby, hentakú či onakú cirkev a všetko čo si dáva toto označenie, ale mám na mysli tú jedinú cirkev Pána Ježiša Krista, všetkých znovuzrodených kresťanov, ktorí prijali zadarmo milosť a vyznali Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa,
celá cirkev máme važny problém.
My nehlásame dosť často, že druhý príchod Pána Ježiša Krista na zem sa nezadržateľne približuje!
Sami kresťania to nemajú patrične v dôležitosti, a ich susedia, kolegovia, príbuzní a ostatní neveriaci vôkol, o tom nemajú ani len potuchy!
Cirkev sa hrá súťaž o čo najkrajšie zhromaždenie a najperfektnejšie chvály, najprešpikovanejšie kázania, či najprepracovanejší systém služieb v zbore.
Viete, čo mi to pripomína? Socialistickú súťaž o najkrajšiu nástenku.
K napísaniu tohto článku ma inšpirovalo to, že obaja moji synovia odovzdali život Pánovi Ježišovi pri filme, ktorý hovorí o druchom príchode Pána Ježiša na zem. A Duch Boží mi povedal veľmi zaujímavú vec: oni uverili poslednému evanjeliu.
Nie akoby to bolo druhé evanjelium, nie je to iné evanjelium. Je to konečne plné a do bodky celé evanjelium, ako má byť. Také, aké hlásal Pán Ježiš, také, aké hlásali prví apoštoli.
Evanjelium, ktoré nekončí tým, že Kristus je vzkriesený a my si v Jeho milosti môžeme žiť tu na zemi život aký sa nám páči. Nie!
Bodkou za všetkým je posledné slovo, ktoré bude mať Pán Ježiš Kristus, ktorý príde ešte raz na zem a bude súdiť živých aj mŕtvych! A ľudia o tom potrebujú vedieť!
Kresťania preto, aby sa radovali, a neveriaci preto, aby sa báli. A aby žiarlili na tú radosť kresťanov a CHCELI SA DAŤ zachrániť!
Veď keď vidia kresťanov, ako sa plahočia za skvelým životom tu na zemi a nemajú uprený pohľad do večnosti, čo nám majú závidieť? Mnohí z nich majú úspešnejší a pohodevejší život ako väčšina z nás.
Či nadarmo Písmo hovorí, že priateľstvo so svetom (milovať život na tomto svete) je nepriateľstvo proti Bohu?
Ak je kresťanstvo len o tomto živote, tak sme najbiednejší z ľudí a sme naozaj hlupáci.
Spamätaj sa cirkev, a začni kázať CELÉ evanjelium!!!

Iste sa prebúdzam...

7. února 2017 v 22:41 | adina christie |  Žalmoviny - nové piesne
Iste sa prebúdzam v to ráno,
keď hľadám Tvoje objatie.
Do Tvojej tváre hľadím
a myslím na to,
kedy môj pohľad opätuješ,
kedy mi pošepkáš slovo
a rozhýbeš môj život.
Bol to sen alebo skutočnosť?
Každý deň rozbíjam múry,
pevnosti, navŕšené skaly,
kde sa to tu vzalo?
Už to mám, viem, že si blízko,
počujem Tvoje kroky,
vidím Ťa cez clonu
zmätených myšlienok,
možno sa ma dotkli Tvoje ruky
a možno to nič nebolo…
Neblázni, nikto tu nie je,
vraví pochybnosť;
On je verný, volá sa, že Verný!
Ty nič nevieš; si tu len preto,
aby si ničila, kradla a zabíjala!
Ja som Jeho a On je môj!
Nikto ma nemôže odlúčiť
od lásky, ktorá ma zobudila
v jedno ráno,
aj dnes a každý deň...