Srpen 2016

Biblia

29. srpna 2016 v 22:54 | adina christie |  Zaujalo ma

Ako to vidím ja, 1. Biblia

autor: Selah

25.08.2010 12:00
Na základe viacerých emailov od ľudí, ktorí sa ma pýtajú na najrôznejšie veci okolo viery, alebo ktorí túžia po tom, aby som im niečo vysvetlil, som sa rozhodol tieto veci sformulovať do článkov, ktorým venovujem novú sériu - Ako to vidím ja.
Odpustite mi teda, prosím, že táto séria článkov bude dosť neutriedená, články v nej nebudú nadväzovať jeden na druhý, pretože každý bude písaný ako odpoveď pre človeka, ktorý sa ma na danú tému pýta.
Jedna z prvých otázok, ktorá mi bola položená bola ohľadom Biblie - prečo by sme ju mali brať ako nezmenenú, prečo by sme jej mali dôverovať, prečo by sme ju mali chápať ako neomylné vodítko pre našu vieru, oporu, o ktorú sa môžeme oprieť, keď istým veciam nerozumieme a podobne?
Takže - prečo verím, že Biblia je dokonalé Božie slovo?
Nebolo tomu vždy tam. V čase, keď som nehľadal Boha a stačil som si sám so svojím vedomím môjho duchovného poznania, v čase, keď som praktikoval new age, pozitívne myslenie a okultizmus, to, čomu som veril, nevychádzalo z Biblie.
Dlhé roky som sa venoval laickému štúdiu rôznych východných filozofií. Taktiež som s niekoľkými priateľmi dlhé noci rozvíjal všelijaké teórie o časopriestorových špirálach. Po pravde povedané, všetko to začalo skúsenosťou s klinickou smrťou, aspoň ja si myslím, že sa o ňu jednalo. Spomínam to vo svojom svedectvo Dlhá cesta. A tento zážitok v mojich 14tich rokoch mi dal jednoznačné vedomie toho, že duša môže telo opustiť, a teda smrťou tela nenastáva absolútny koniec, ako som si dovtedy myslel. Urobil som však chybu najhrubšieho kalibru, keď som sa vydal skúmať tajomstvá duchovného sveta sám na vlastnú päsť, namiesto toho, aby som prosil Boha, aby mi tie tajomstvá zjavoval On.
Jedna z vecí, prečo som tak urobil, bolo to, že som vlastne neveril, že Boh je živá bytosť, ktorá môže rozprávať s človekom. Radšej som sa spoliehal sám na seba.
Prepadol myšlienkam new age, ktoré hlása bezmedznú slobodu ľudskej vôle a privlastnila si vyjadrenie: Boh je láska. Táto veta je z Biblie. Lenže učenie new age, ktoré sa spolieha na gnosticizmus - to jest cestu poznania, keď hovorí, že človek sám z vlastnej sily a snahy môže dospieť k poznaniu duchovného sveta, neverí, že Boh je osoba. New age sa snaží človeka presvedčiť, že človek je boh. Že človek je súčasť akejsi univerzálnej energie, podstaty lásky, že božstvo je v nás. Naša duša je vraj súčasťou boha.
Vtedy som to nevedel, ale v skutočnosti všetky tieto myšlienky vychádzajú z prekrútenia vecí, ktoré hlása Biblia.
Budete ako bohovia - povedal diabol Eve, keď ju naviedol na hriech. Boh je láska - je priamo z Biblie, lenže ak človek uverí, že on je boh, tak verí, že je dobrý.
New age hlása dobru človeka. Presne ako humanizmus alebo mnohé svetové náboženstvá. To, prečo sa vraj deje zlo na svete nie je kvôli tomu, že sú ľudia zlí, ale kvôli tomu, že nemajú poznanie, nie sú osvietení, v podstate nevedia, že sú dobrí. Všetko, čo potrebujú urobiť, je spoznať určité pravdy o duchovnom svete a o sebe.
V tej dobe som veril, že Biblia bola upravovaná a prepisovaná. Veril som, že niektoré pasáže z nej vyrvali a schovali, aby mohli ľudí manipulovať. Veril som, že originály sú uschované vo Vatikáne. Atď. atď.
To najzaujímavejšie na tom bolo ale to, že toto presvedčenie som nemal od žiadneho človeka. Nikto z ľudí mi to nepovedal. Jednoducho som to spoznal sám. Myslel som si, že moje duchovné poznanie je tak obrovské, že ja to jednoducho vidím správne.
O to pevnejšie presvedčenie o tom prišlo vtedy, keď som spoznal ďalších ľudí, ktorí tomu verili rovnako ako ja.
Bibliu som postupne začal čítať viac a viac a bol som nesmierne prekvapený a potešený, že v nej vidím potvrdenie všetkého toho, čomu som veril. Všetko v nej som si vedel vyložiť tak, ako sa mi hodilo v súlade s mojím chápaním duchovného sveta.
Pohŕdavo som si sa na internete bavil s kresťanmi, ktorí v nej videli Boha, ktorý je oddelený od ľudí a ktorý vyžaduje od ľudí poslušnosť. Aká úzkoprsosť, myslel som si.
Bibliou som si vedel obhájiť aj moju vieru v reinkarnáciu. Úprimne sa vyznávam, že som bol tak pyšný na veľkosť svojho duchovného rozhľadu, že som si namýšľal, že som reinkarnovaný Ježiš Kristus, ktorý bol opäť poslaný na zem vysvetliť ľuďom, ako to vlastne všetko je. Tak bytostne som tomu veril, že na stránke forum.sk, ktorá vtedy bola lídrom v internetových diskusiách, som si dal nick inri.
Moje napredovanie však rázne zmenilo smer. Jednou z hlavných vecí, ktoré ma ovplyvnili boli veci, ktoré napísal Watchman Nee v knihe Duchovný človek, keď vysvetľuje existenciu duchovnej bytosti človeka v jeho tele a dosť markantne tieto dve prirodzenosti, telesnú a duchovnú, odlišuje. V spomínanej knihe tiež veľmi prostým spôsobom poukazuje na fakt, že človek je stvorený ako trojjedinná bytosť, keď má telo, dušu a ducha. Nepoznám veľa kresťanských autorov, ktorí by to dokázali tak dobre vysvetliť ako on.
Vtedy sa vo mne odohralo niečo veľmi zvláštne. Pri čítaní Biblie som odrazu začal vidieť to, o čom písal Watchman, a nie to, čo som tam predtým videl ja. Zrazu to celé začalo do seba zapadať akosi lepšie. Bolo to pevnejšie. Moja viera v new age myšlienky sa začala rozpadať ako stará búda.
A vtedy urobil Boh ešte niečo väčšie. Ukázal mi smerom na Ježiša. Zrazu som videl, že viedol podstatne iný život ako ja. Nestíham za ním ani v morálnych záležitostiach, nieto ešte mocou, ktorou robil zázraky. Uzdravenia, ktoré som spravil ja pôsobením parapsychológie, hypnózy a podobných hókusov pókusov v porovnaní s Jeho prirodzeným vystupovaním v moci, v ktorej konal, bledli do stratena.
Neviem vám presne povedať, kde nastal ten moment, keď som uveril, že Ježiš je Boh. Že to nie som ja. Že nie som ani Ježiš, ani Boh nemá so mnou vôbec nič spoločné, je oddelený odo mňa. Keď som prijal tieto fakty, totálne sa zmenil môj pohľad na seba samého. Boh bol so mnou veľmi vytrvalý a každý večer mi premietol ubehnutý deň pred mojimi očami - lenže z Jeho pohľadu.
Začal som vidieť, aký som skazený, aký som pyšný, aký som samospravodlivý, ako chcem mať za každú cenu pravdu a nezriedka kvôli tomu zmením názor, ba čo viac, tvárim sa, že ten názor som nezmenil, ale mal som ho od počiatku taký. Ohýbal som slová, ako sa mi hodilo, len aby som bol ja víťaz v debate, aby som mal ja navrch nad ľuďmi. Zrazu som videl svoje vlastné srdce ako hlboku a tmavú dieru, akoby studňu, jaskyňu v zemi, z ktorej vystupoval otrasný smrad a krik. Žalostný a zúrivý krik môjho vlastného ja, ktoré bojovalo so sebou samým.
Už mi bolo jedno, ako to s tou Bibliou je. Už som sa nesnažil dokazovať, že tá kniha nemá pravdu. Keď som ju čítal, hovorila ku mne. Dnes viem o nej zopár tajomstiev a jedno, asi také najhlavnejšie je, že Boh ju napísal (skrze ľudí, ktorým kládol na srdce slová, čo majú napísať), proste Boh ju napísal tak predivne, že Biblia je zvláštne zrkadlo ľudského srdca. Znamená to, že
každý človek nájde v Biblii to, čo chce nájsť.
Toto nedokáže žiadna iná kniha. Keď ju vezme do ruky niekto, kto si ňou chce obhájiť svoj názor, svoj postoj, svoje videnie veci, obháji si to. Keď v nej niekto chce uvidieť Boha, ktorý je zlý, krutý a pomstychtivý, uvidí Ho.
Lenže to neznamená, že je to pravda o Bohu. Je to pravda o ľudskom srdci.
Je to zaujímavý fenomén - Boh dovoľuje uvidieť človeku to, čo sám chce v Biblii vidieť, aby ho tak postrčil v jeho vlastnom nasmerovaní. Biblia vás nebude presviedčať, že nemáte pravdu.
Biblia vám nebude brať vašu vieru, vaše presvedčenie. Keď v nej niekto vidí kopec nezrovnalostí a protikladov, je to preto, že ten človek sám je plný protikladov a jeho áno nie je áno a nie nie je nie. Človek, ktorý sa vykrúca v živote tak, ako sa mu práve hodí.
Jediný správny spôsob, ako nájsť v Biblii pravdu, je prísť s prázdnymi rukami.
Ak ju človek ide čítať a už vopred má svoj názor, Boh mu ho nebude brať. Keď sa však niekto podujme skúmať Bibliu takým spôsobom, že svoj názor položí nabok a požiada Boha, aby mu ukázal ten Jeho názor, vtedy a len vtedy môže spoznať Boží pohľad v danej veci. Aj v tej, či je Biblia Jeho slovo.
Znamená to, že jediný správny interpret Biblie je Duch Boží. Iba On pozná Božie hlbiny a môže ich zjavovať.
Ak niekto číta cez filter svojich názorov, ktoré prijal od iných duchov, Duch Svätý sa do toho nebude pliesť, pretože dáva človeku slobodu.
A to aj slobodu odmietnuť Boha.
Boh má zvláštny prístup - ak chce niekto hľadať pravdu, pomôže mu v tom, a ak chce niekto potvrdzovať svoje lži, pomôže mu v tom. Slovami Písma: kto sa posväcuje, nech sa posväcuje viac a kto sa pošpiňuje, nech sa špiní viac.
Kto sa chce zatvrdiť, tomu pomôže zatvrdiť sa viac. Boh sa totiž nemusí vôbec obhajovať. K Nemu nemôže nikto prísť s postojom, že by Ho chcel obviňovať. Môže Ho obviňovať, ale Boh sa otočí chrbtom a nechá človeka s jeho zlým srdcom samého. Boh nikoho nebude nasilu presviedčať, Jeho nikto nevtiahne do argumentačnej diskusie.
Ak niekto naozaj túži spoznať pravdu o Bohu, potrebuje uznať prvú a najzákladnejšiu vec - že Boh je Pán. A ak je Pán, tak moje názory musia ísť bokom. Pane, ukáž mi Ty, ako to vidíš.
A toto vysvetľuje aj mnohé rozdiely v učení rôznych kresťanských skupinách. Veľa učiteľov a kazateľov totiž prichádzajú k Biblii presne s tým postojom - hoci si to vôbec nemusia uvedomovať a môžu sa dokonca aj modliť, aby im Boh zjavil pravdu v danej veci - že svoj názor nepoložia na ten pomyselný oltár, ale držiac si ho v srdci sa podujmú čítať Bibliu. Hádajte, čo v nej nájdu?
Opakujem - nie ľudská múdrosť dokáže objaviť pravdy o duchovných tajomstvách v Biblii, ale iba Duch Pánov ich môže a má právo vysvetľovať.
Nechcem vás tu zaťažovať štatistikami o tom, že Biblia je prakticky jediná kniha, ktorá obsahuje proroctvá, ktoré sa napĺňajú tak brutálne skutočne a v takom počte, že všetci možní "proroci" vrátane Nostradama by si šklbali vlasy od zúfalstva, ani vás nechcem nudiť dokazovaním výkladu jednotlivých pasáží, ktoré mnohí považujú za protichodné. Nechám to na vás samých, máte možnosť prosiť Ducha Svätého, aby vám jeho slovo vykladal sám.
Ak ho neprizvete, slovo, ktoré budete čítať, vám bude na ale iba na smrť, nie na život. Bez Ducha je to mŕtva litera. Presne o tom to je.
Neexistuje iná kniha, ktorá, by to dokázala.
Poviem vám ale to, že to moje bývalé presvedčenie o tom, že bola prepisovaná, vyvrátil Boh, nie človek. Taktiež dnes viem, že to presvedčenie - ktoré som nezískal od človeka - že totiž by mala byť Biblia prepisovaná, bolo niečo, čo mi podvrhli démoni.
Démonom sa totiž veľmi hodí, keď ľudia zo sveta stotožňujú Kristovu cirkev s organizáciou rímsko katolíckej inštitúcie. A keďže ľudia milujú tajomné veci a spiklenecké teórie, úplne chmatnavo hlcú rozprávky o tom, že Vatikán niečo ukrýva. A Vatikánu sa to tiež hodí, vyzerá mystickejší, dôležitejší a vplyvnejší, a tak rozširuje moc, ktorou manipuluje mysle tých, čo nepoznajú pravdu.
Pravdu, že Boh je úprimný ku každému úprimnému a rád sa dáva osobne spoznať človeku.
Navyše na Bibliu nemá žiadny monopol nielen Vatikán, a ani žiadny iný ľudský spolok. Aj o tom sama Biblia hovori - viď 1Kor 14.36
Stačí si uvedomiť napríklad, že Starú zmluvu dal Boh Židom, nie kresťanom. A do Biblie ju začlenili kresťania tak, že požiadali Židov, aby im ucelili kanonické knihy Starej Zmluvy, ku ktorým pričlenili Novú.
A to je slovo, ktoré je tiež veľmi podstatné spomenúť:
Biblia je zmluva.
Boh vo svojej zvrchovanosti sa sklonil v láske k ľuďom a uzavrel s nimi zmluvu. Nie je to obojstranná dohoda, je to zmluva daná jednou stranou, Bohom, k tomu, aby mal človek jasno, wo co go.
Boh vo svojej zmluve ustanovuje podmienky o tom, čo je dobré a čo nie, čo je pre Neho prijateľné a čo nie. O tom je Stará zmluva, ktorú zvykneme nazývať Zákon.
Nová, ktorá je plynulým prechodom Zákona do milosti, je zmluva milosti. Ježiš sám na sebe naplnil všetky požiadavky Zákona, keď ako jediný žil dokonale, čisto a bez hriechu, aby niesol trest za porušenie Zákona, ktorý náležal nám. Tak milosť, ktorá nám nepatrila, mohla byť prostredníctvom Jeho smrti pripísaná na náš účet.
To, že Biblia je svojom podstatou zmluva, ma napĺňa úžasnou istotou a pokojom, že Boh nám zjavuje svoje videnie vecí.
Žiadna iná náboženská kniha, či už korán, védy alebo čokoľvek iné, nenesú prvky zmluvy, ktoré zmluva má mať. Židovská Tóra, Zákon, ktorý mám aj ja vo svojej Biblii, je bez Novej Zmluvy neúplná, hovorí len o požiadavkach, ale nehovorí o tom, ako ich naplniť. Dokonca hovorí o tom, že to nikto nedokáže.
Preto je tak dôležitá a úžasná Nova zmluva, ktorou Boh pokračuje v jednaní s človekom.
Boh odpravdávna jednal s ľuďmi na základe zmluvy. V Biblii hovorí, že mal zmluvu s Adamom, uzatvára zmluvu s Abrahámom, atď.
Boh je Bohom zmluvy. Je to z Jeho strany krok, ktorým sa takpovediac obmedzuje, alebo impresionisticky povedané skôr odhlaľuje - odhlaľuje svoju podstatu, svoj charakter. Sám sa dobrovoľne zaväzuje k určitým veciam, pričom z Jeho postavenia to robiť vôbec nemusel. Celá Biblia je písaná úplne opačným prístupom ako iné vieroučné knihy, ktoré hovoria o tom, ako nájsť Boha, prísť k Nemu a uspokojiť Jeho požiadavky na spravodlivosť a dobro v našom živote.
Biblia je naopak celá písaná v tom duchu, že Boh prichádza k človeku. On prišiel k Noáchovi, On oslovil Abrama, Xkrát prichádzal k nevernému Izraelu... až napokon prichádza ku každému človeku skrze Ježiša Krista a Jeho kríž, keď nám posiela svojho Svätého Ducha, aby prebýval v nás.
Zabudnite na iné knihy.
Korán? Viete o tom, že Mohamed písal korán na popud anjela, ktorý sa mu zjavil? Dobre, dajte dva a dva dokopy - Biblia už v tej dobe jasne hovorila:
Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, - nech je prekliaty! Ako sme prv povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto zvestuje iné evanjelium miesto toho, ktoré ste prijali, - nech je prekliaty! (Gal 1.8-9)
- čím si absolútne nárokuje na odsúdenie koránu ako knihy, na ktorej spočíva Božia kliatba. Biblia vám dáva slobodu prijať jej slová alebo nie, ale ak prijmete, uvidíte, aká je ohromne jednoznačná, čo sa týka lží.
Biblia je pre mňa ľúbostný román o mne a o mojom Pánovi, ktorý mi napísal On, Boh, ktorý ma úplne bláznivo miluje. Vrúcne, divoko a pritom nežne. Zjavuje mi v nej to, aký je On, aj to, kto vlastne je, ale aj to, kto som ja pre Neho, čo má pre mňa teraz tu a čo pre mňa má pripravené na potom. Zjavuje mi moje chyby, aby mi vzápätí zjavil, že to nie sú pre Neho žiadne neprekonateľné prekážky vo vzťahu ku mne, aby ich nedokázal odstrániť.
Zjavuje mi v nej múdrosť ako žiť v praktických oblastiach každodenného života, zjavuje mi v nej čo je podľa Neho dobré a čo zlé a nadto všetko mi zjavuje milosť. Mnohokrát slová v nej akoby vyskočili zo stránky a prehovorili mi tak živo, akoby ich tam Boh napísal len a len kvôli mne.
A keď mi zjavuje mnohé pravdy na iných veciach v živote, napríklad pri obyčajných každodenných činnostiach, Duch mi to pri zjavení nejakej pravdy neraz potvrdzuje veršami z Biblie.
Alebo keď sa v duchu modlím, aby mi Boh pomohol sa rozhodnúť, alebo si pýtam odpoveď na niečo - skúste uhádnuť, čo mi častokrát položil do srdca!? Niektoré slová z Biblie.
Ak by som mal len Bibliu, bol by som veľmi úbohá sirota. Ale On mi dal aj spoločenstvo s Duchom Svätým. A s Ním je Biblia niečím úžasným.
Želám vám veľa osobných skúseností s Jeho láskou aj pri čítaní Jeho ľúbostného románu pre vás.

Polemika o pravde

29. srpna 2016 v 21:29 | adina christie |  Zaujalo ma

Ako to vidím ja, 2. Polemika o pravde

autor: Selah


08.09.2010 10:20Dlho som rozmýšlal, čo Ti odpísať. Úprimne Ti poviem, že vôbec som nemal a nemám chuť doťahovať sa a filozovať, a ani to nemienim robiť. Poviem Ti, čo mám na srdci, nebudem sa však držať Tvojich otázok, naopak - skúsim ti napísať to, čo potrebuješ počuť a nad čím sa potrebuješ zamyslieť, inak nespravíš žiaden správny krok k pravde.
Takže... najviac ma z Tvojho emailu zaujali tieto Tvoje slová:
"Ved to je.. nemozne, ci nie? Boh nikoho a nic neodsudzuje, ved vsetko je Jeho stvorenie, ako by mohol odsudzovat cokolvek zo svojho vlastneho stvorenia..? On je predsa dokonaly. Ved nerobi chyby.."
...a možno o tom ani nevieš, ale na tomto Tvojom presvečení stojí a padá celý Tvoj život. Vopred ťa prosim o odpustenie, pretože budem veľmi úprimný a priamy a miestami môj súd bude asi veľmi bolieť.
Hovorím "môj súd", pretože to je prvé, čo ti chcem vysvetliť, čo vlastne súd je, ty to totiž vôbec nevieš. Keby si vedela, milovala by si súd.
Nebudem sa opakovať a písať, čo som už napísal, prečítaj si najskôr pozorne môj dávnejší článok Sloboda súdiť, v ktorom jasne vysvetľujem, že súd je činnosť, ktorú - či už vedome alebo nevedomky - robíme denne. Musíme to robiť, potrebujeme to robiť, aby sme sa vôbec mohli rozhodovať v živote.
Podstata každého rozhodnutia spočíva v súde, v rozsúdení pre a proti, v posúdení príčin a dôsledkov rozhodnutia. Každé rozhodnutie robíme na základe súdu.
Súd nie je nič zlé. NESPRAVODLIVÝ súd je zlý.
Sú veci dobré a sú veci zlé. Tie zlé su častokrát prekrútením tých dobrých.
Jedlo je dobré, obžerstvo zlé; milovanie s manželským partnerom je dobré, smilstvo, promiskuita a pornografia sú zlé.
Pozri sa na peniaze: samé o sebe nie sú nič. Sú len prostriedkom k zaobstaraniu si vecí, ktoré sa dajú za ne kúpiť. Nie je hriech mať veľa peňazí, ale je hriechom milovať peniaze. Z lásky k peniazom dokážu robiť ľudia veci, ktoré sú zlé.
A takto je to aj so súdom. Súd je prostriedok. Súd sám o sebe nie je dobrý ani zlý, jeho charakter mu dáva to, či je spravodlivý alebo nespravodlivý. Súd sám o sebe je však nielen dobrý, ale aj potrebný NÁSTROJ na získanie správnych informácií, vedomostí, nasmerovania, na spravenie správnych rozhodnutí, a pod.
Potrebujeme spoznať dobrý, spravodlivý súd. Takže je namieste otázka - aký súd je spravodlivý?
Z nečistého nič čisté nevzíde. Z trnky nebude hrozno a z bodliaka jablká. Ani zo psa slanina, ani z vlka baranina. Každé semeno vydáva úrodu podľa svojho druhu, to je proste fakt.
Prečo to hovorím? Pretože na zemi niet ani jediného človeka, ktorý by sám dokázal byť spravodlivý. Každý jeden človek vo svojej podstate je zlý.
Iste, teraz namietneš, že dobrý Boh nestvoril človeka zlého, takže človek nemôže byť zlý. A presne v tom je tvoj omyl.
Boh nestvoril zlo. Boh stvoril MOŽNOSŤ zla. Ak by túto možnosť nedal, človek by nebol slobodný. A Boh stvoril človeka slobodného - so slobodnou vôľou, s možnosťou rozhodnúť sa pre zlo, pre neposlušnosť, pre hriech, a tak pre smrť.
Chceš snáď popierať hriech? Pozri si večerné správy, započúvaj sa do ohovárky ľudí okolo seba, každý hľadá vlastný prospech, ak len nehľadá Božie veci. A ešte aj mnohí z tých, čo sa tvária zbožne, sú pokrytci, ktorí sa pretvarujú.
Vieš, to tajomstvo je v tom, že prakticky povedané, to nie Boh odsudzuje ľudí na večnosť v pekle. Pravdou je, že sa odsudzujú sami! Sami spravili súd - a rozhodli sa neuveriť Bohu.
A tak aj ty - sama vykonávaš súd nad tým, či Bibliu nadiktoval svojim zbožným Boh, alebo ju niekto svojvoľne upravoval. Nepýtaš sa ŽIVÉHO Boha, aby ti to vysvetlil On, sama si urobila ten súd. Ale keďže nie si spravodlivá, tvoj súd nemôže byť spravodlivý. A na Jeho názor sa Ho nepýtaš...
Tak koho je to súd? Sama sa odsudzuješ.
Vieš, Boh je veľmi priamy. Na drzovku zostúpil medzi nás, aby sa nám dal spoznať. A mnohí z tých, čo ho videli na vlastné oči, spravili svoj súd o tom, či je Boh alebo nie a - neuverili v Neho.
Tento Boh, keď bol v tele, keď sa stal človekom Ježišom Kristom, absolútne totalitne povedal: Ja som pravda a cesta a život. Už len keby toto jediné povedal, ak to odmietneš, spravila si vlastný súd.
Ak je On pravda, nemôže byť pravdou to, čo hovoril Mohamed, ani to, čo hovoril Budha, ani nič iné z úst nikoho iného.
Ježiš totiž v tej istej totalitnej autorite dodáva: nikto nepríde k Otcovi, iba cezo mňa!
Všetci ľudia, ktorí kedy hlásali nejaké vieroučnú náuku, zomreli. Prečo by som im mal veriť? Kto mi potvrdí, že je pravdou, čo hovorili?
Lenže Ježiš nie tak. Na drzovku vyšiel zo smrti, ožil, a znova sa prechádzal medzi ľuďmi. A potom, čo vystúpil späť na nebesia, poslal svojho Svätého Ducha, živú osobu, ktorá vie rozprávať.
Na Neho sa obráť a spýtaj sa Ho, Boh je živý, vie rozprávať, ako sa veci majú. A ak Ho aj nedokážeš počuť pre veľký hluk v tvojom srdci, ak sa Ho úprimne začneš pýtať a hľadať Jeho hlas, uprace všetky veci a situácie v tvojom živote tak, aby ťa k tomu doviedol, aby ťa pripravil na to. A bude k tebe hovoriť.
Nuž, ale keď sa Ho nepýtaš, On sa vnucovať nebude. Poznám ľudí, ktorí sú takí zabetónovaní vo svojich názoroch, že som počul aj vyjadrenia typu "uverím, keď tu teraz predo mňa padne z neba novučičký mercedes!" Vieš čo? Neuverili by ani tak!
Povedali by wau, sadli by do neho, naštartovali a odjéchali ďalej po svojich cestách.
Človek potrebuje niečo k tomu, aby započul Boha. Potrebuje vedieť, že bez Neho je stratený. Potrebuje spoznať svoju biedu, inak k Nemu nebude volať kvôli Bohu samotnému, ale kvôli sebe.
Pravda sa ti nedá spoznať, ak jej nie si ochotná dať váhu, aká jej náleží. Ona sa ti nedá zneužiť na to, aby nasýtila tvoj nadutý intelekt. Pravdu nemôžeš vlastniť, naopak, ona si nárokuje na to, aby si sa jej odovzdala ty.
Ježiš je Pán, kým Ho nezačneš hľadať ako Pána, nedá sa ti spoznať. Kým budeš chcieť len spoznať o Bohu pravdu, si ako Herodes, ktorý tiež chcel vidieť to dieťa, ktorého narodenie sprevádzala hviezda, len kvôli sebe. Chcel s Ním naložiť tak, ako by sa jemu samému páčilo. Nebolo mu to dovolené.
Kým si myslíš, že pravda je tu pre teba, budeš blúdiť. Ty si stvorená pre pravdu, aby si ňou žila, dýchala, hlásala ju, zachraňovala ňou stratených a zúfalých.
Načo ti je pravda? Čo s ňou chceš urobiť? Chceš, aby ti slúžila? Chceš ju mať akoby v talóne a keď sa ti to hodí, tak ju vytiahneš, a keď by to malo byť nepríjemné, tak ju schováš? Zabudni!
Nie Boh ťa súdi, sama sa odsudzuješ. Ty sama odsudzuješ Bibliu, že nie je Božie slovo, keď si z nej vyberáš len to, čo ti je milé, ty sa staviaš do autority nad ňu, nedovolíš jej, aby sa postavila do autority ona nad teba - ak je Biblia pravdivá, a ona je, tak práve preto v nej nemôžeš nájsť vodítko k pravde, pretože tak sama dosvedčuješ, že takto isto sa chceš správať k pravde samotnej - k Ježišovi. Sama rozhodovať, do čoho ti v živote On bude môcť hovoriť a do čoho nie. Nehľadáš Ho ako Pána, ale ako sluhu.
Biblia je pravdivá, nikto ju nezmenil. Ak by ju mali moc zmeniť ľudia, napríklad tí vo Vatikáne, tak by to už dávno urobili a v Biblii by sa nenašlo nič, čo je proti ich učeniu. A že o tom píšem článkov, čo hlásajú proti Biblii...! A nielen ja.
Ako veľmi mnohí ľudia by radi zmenili Bibliu a nemôžu. Snažia sa ju vysvetľovať krížom krážom tak, aby si poobhajovali svoje lži, ale iné pasáže Biblie ich usvedčujú z klamstva. A nemôžu a nemôžu spoznať pravdu, pretože sa správajú tak isto ako ty.
Zabudni moja. Niet inej cesty okrem Ježiša.
Ježiš Kristus je koreň všetkých svárov medzi všetkými náboženstvami a tými, ktorí Ho milujú. Celé kresťanstvo je o Ježišovi, nie o človeku. Kým nedáš Bohu slobodu, aby ti prekopal srdce a názory, nemôžeš spoznať slobodu pravdy.
Kým sa spoliehaš na svoju spravodlivosť, nemôžeš spoznať Jeho spravodlivosť.
Kým sa spoliehaš na svoju múdrosť, nemôžeš spoznať tú Jeho.
Pretože sa staviaš za pána nad Neho. A On sa ti nebude vnucovať.
Chceš počúvať lži a démonov? Môžeš. Máš slobodu to robiť, pretože Boh ti dal tú slobodu. Ale od spravodlivosti si slobodná, si mimo nej, nepatríš jej. Lebo si sama nad sebou vyniesla súd.
Nie Boh ťa odsudzuje.
(Iba) Boží súd je spravodlivý.
Takže ono to vôbec nie je polemika o pravde, ale o panstve. O tom, kto je Pán.
Ak neuveríte, že JA SOM (hebr." Yahveh, teda Boh), umriete vo svojich hriechoch, povedal Ježiš.


Ukáž mi svoje rany

27. srpna 2016 v 22:29 | adina christie |  Zaujalo ma

Ukáž mi svoje rany

autor: Selah


26.11.2010 07:00
Som hlboko presvedčený, že evanjelium Božie je tak rozsiahla záležitosť čo sa týka človeka, že preniká do všetkých oblastí jeho bytia. Boh nechce človeka iba preniesť do večnosti s Ním, ale od základu premeniť, posvätiť a úplne oslobodiť a uzdraviť.
Evanjelium, ktoré nezahŕňa uzdravenie, nie je úplné evanjelium. Áno, čítate dobre, píšem to ja, ktorý často píšem o tom, ako sa uzdravenie môže stať človeku modlou. Ale v tomto článku nejdem rozoberať telesné uzdravenia. Tie majú tiež svoje miesto v pláne Božej milosti, no chcem napísať čosi k uzdraveniu vnútorných zranení, ktoré vnímam ako oveľa hlbšie a zásadnejšie, než zranenia telesné. Pretože tieto nám bránia v poznávaní Boha.
Od útleho veku satan strieľa do človeka svoje jedovaté šípy, aby ho pripravil o vedomie toho, kto je. Útočí na mužnosť mužov, aby boli slabosi alebo tyrani a nepoznali silu muža, ktorú do nich vložil Boh.
Útočí na krásu ženy, aby nepoznali radosť z krásy, ktorou ich obdaroval Boh, aby sa nimi kochal ako čerešničkou na torte stvorenia. Diabol svoje útoky, tak často spôsobované skrze vlastných rodičov, priateľov, okolie, či náhodné kontakty s neznámymi ľuďmi, umocňuje krivými obvineniami podvrhovanými ľudskej duši, aby v človeku zničil obraz Boží, ktorý bol do nás vložený.
Tieto zranenia ľudí potom vedú k rozhodnutiam, keď sa ľudia zatvrdzujú, aby sa ochránili pred ďalšími zraneniami, alebo sa spúšťajú do víru bezbožného života, aby našli zmysel svojej existencie.
Za väčšinou ľudských hriechov stojí jeden spoločný menovateľ - zranenie.
Tieto zranenia sú postupne prikrývané nánosom času a falošnými náplasťami, ktoré nezriedka iný diablov šíp odtrhne, aby jazvu starého zranenia ešte prehĺbil.
A darí sa mu presne to, čo chcel dosiahnuť - totiž odstrániť Boží obraz v nás, odviesť nás od nášho pôvodného určenia v láske Božej do samoľúbosti čí sebaľútosti - jedným slovom do sebeckosti.
Najväčšou prekážkou k uzdraveniu je sebeckosť.
Človek sústredený sám na seba. Pozraňovaný človek, ktorého srdce kričí: chcem kúsok raja na zemi. CHCEM! - v tom slove to vidíte. Sebeckosť.
Spolu s ňou idú ruka v ruke neodpustenie, horkosť a povrchnosť.
Evanjelium kríža Ježiša Krista je však liekom na všetko. Aj na skryté zranenia. Božia milosť a láska v Ježišovi Kristovi je nám daná ako všetko, čo človek potrebuje k šťastnému životu v plnosti. Aj k uzdraveniu.
To, že Boží obraz v nás bol už značne deformovaný hriechmi našich predkov je jedna vec, ale jeho ničenie a deformácia počas nášho vlastného života, je vec druhá - za túto totiž v podstatnej miere zodpovedáme. Nesieme zodpovednosť za naše hriechy, aj keď ich koreňom je zranenie.
Písmo hovorí v Jóbovi 36.21 zaujímavú vec:
Daj si pozor a neobráť sa k neprávosti, lebo ty dávaš jej prednosť pred trápením.
A to, myslím, hovorí veľmi veľa. Hľadáme si zvyčajne najľahšiu a najvýhodnejšiu cestu.
Ale dovoľ mi, prosím, ukázať ti na Krista. Na Ježiša Krista, ktorý ťa miluje a na kríž vyniesol všetky tvoje neprávosti. Všetky. Nielen tie, za ktoré nesieš vinu, ale všetky, ktoré nazývaš: moje. Všetky, ktoré prechovávaš v srdci.
V Izaiášovi 52.14 hovorí Biblia o Ježišovi Kristovi na kríži zaujímavú vec, ktorú mnohí prehliadajú:
Ako mnohí užasli nad ním - lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná
Tak brutálne bol zbičovaný rímskymi bičmi, ktoré trhali mäso, že masa, ktorá visela na kríži nevyzerala prakticky ani ako človek. Keď si to skúšam predstaviť, vybaví sa mi jediné - dotrhané cáry mäsa a krvi.
To ty si na tom kríži, drahý priateľ. Takto vyzerá pozraňovaný človek v Božích očiach. Boží obraz v ňom, to ako mal pôvodne človek vyzerať, je na hony vzdialené tomu, ako človek vo svojom vnútri vyzerá v skutočnosti. Jeho srdce je len ako dotrhané cáry mäsa.
Pán Ježiš veľmi hlboko rozumie tvojmu trápeniu a dovolím si povedať, že sa ba až stotožňuje s tebou. Keď teba niekto zraní, berie to, že Jeho zranil. Keď Saul, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom, prenasledoval kresťanov, zatýkal ich a vydával na smrť, Pán Ježiš mu povedal, že prenasleduje Jeho samého. Ježiš berie tvoje zranenia osobne. Keď vidí tvoje dotrhané srdce, trhá mu to Jeho srdce.
Pre tých, ktorí ste čítali román Šíp v srdci, je myslím zjavné, že ten šíp hlavnej hrdinky a šíp hlavného hrdinu je jeden a ten istý. Ak ti prebodol šíp srdce, prebodol ho aj Pánovi Ježišovi, pretože ty si v Jeho srdci. Tvoj šíp je Jeho šípom.
No vnútorné zranenia majú jednu zvláštnu vlastnosť - sú neviditeľné. Ale reálne sú bezpochyby, pretože ich trpké ovocie sa prejavuje vo viditeľnom každodennom živote človeka. No táto ich neviditeľnosť im dáva možnosť skrývať sa. Zväčša sme to my sami, kto ich skrývame, a to aj pred sebou samými, mysliac si, že tým ich vytrieme zo života a nebudú bolieť. Ale nevytrieme. Iba ich zakopeme v našom vnútri tak dôkladne, že o nich prestaneme vedieť. Oklameme sa.
Ale ony tam sú. A kým nebudú uzdravené, nemôže byť v nás vyformovaný pravdivý a správny Boží obraz, Ježiš Kristus.
Potrebuješ prísť k Pánovi s prosbou:
Pane, zjav mi moje skryté zranenia, preskúmaj moje vnútro a vynes na svetlo všetky rany. Rany, ktoré bolia aj teba. Prosím, uzdrav ma. Nechcem už hniť v sebaľútosti a sebeckosti, nechcem ich zakrývať a zatvrdzovať sa.
Viem, že budú zase bolieť, keď ich okryješ Tvojím svetlom, ale Tvoj Duch ich uzdraví.
Chcem ťa upezbečiť, že On to urobí, ale buď si vedomý, že jazvy ti ostanú. Už nebudú bolieť, ale ostanú ti ako pripomienka toho, čím si prešiel. Aby si si to pamätal.
Potrebuješ si to pamätať, pretože tým, čím si prešiel ty, budeš slúžiť iným, ku ktorým ťa Pán pošle.
Potrebuješ si to pamätať, aby si rozumel iným a vedel, čo cítia oni.
Viete, ak by som tak zľahka antiteologicky zafilozofoval, tak myslím, že keď Tomáš pozeral do Ježišových rán, verím, že v nich videl seba. Videl svoje rany, ktoré Ježiš od neho zobral a vyniesol ich na kríž. Potrebuješ uvidieť, že Ježiš bol ukrižovaný za všetky neprávosti, nielen za tie, ktoré si spáchal ty, ale aj tie, ktoré boli spáchané tebe, aby ti ich mohol odňať.
Iba tak dokážeš odpustiť a prijať Jeho uzdravenie.
A vedz, že tí, ktorí ťa zranili, boli tiež zranení...

Boží kríž

27. srpna 2016 v 21:55 | adina christie |  Zaujalo ma

Boží kríž

autor: Selah


26.11.2010 14:00
Predbieham... najskôr som chcel napísať článok o trojjedinosti Boha a o Ježišovom Božstve, ale... nebudem to riešiť teraz. Proste napíšem, čo mám na srdci.
Keď som napísal článok Evanjelium smrti, bol som nesmierne prekvapený, koľkí mnohoroční kresťania s tým majú problém. Veľa som nad tým rozmýšľal. Ale Duch Boží mi ukazoval zas a znova, zo všetkých možných strán, koreň problému - my, ľudia sa taaaak milujeme...! Myslím samých seba, nie navzájom. ;)
Potešením mi boli srdcia tých, ktorí túžia vidieť iba Božiu Slávu. Srdcia ľudí, ktorí túžia, aby Ježiš Kristus bol zjavne zjavený celému svetu ako Pán, Spasiteľ a jediný Vodca a Zdroj života. Život sám.
Zrovna včera sme sa na skupinke rozprávali o Pánovom kríži. Kríž Ježiša Krista. Najväčšia udalosť celých dejín. Centrum vesmíru. Kde ho nájsť? Obzvlášť, keď si uvedomíme, že je dokonané.
Častokrát počujete kazateľov, ako hovoria: svoje hriechy potrebuješ doniesť k Pánovmu krížu. Alebo čítate v Písme: Krížom Ježiša Krista som ukrižovaný tomuto svetu a svet mne.
Kde môžete nájsť kríž Pána Ježiša? Kde potrebujete prísť, aby ste prišli ku krížu?
Mnohí kresťania hovoria: kríž je to, keď sa moja vôľa križuje s Božou, keď moje cesty sa križujú s Božími, a tam musím prijať Božiu vôľu. Včera mi Pán ukázal, aká je to sprofanovaná veta, a ako ľahko vďaka tejto vete, tým, že sa ju snažia naplniť, mnohí kresťania padajú do zákonníctva a nechápu, že toto je ovocie kríža, a nie kríž sám.
Boh nás nepovolal poznať Božiu vôľu. Povoláva nás k niečomu oveľa väčšiemu. Naplniť Božiu vôľu má byť zaiste cieľom našich životov, ale v skutočnosti je to iba ovocie. Boh nás volá k niečomu väčšiemu, k niečomu hlbšiemu, k niečomu osobnejšiemu. Niečomu, čo je príčinou toho, že budeme chcieť plniť Božiu vôľu.
Ak sa človek snaží naplniť Božiu vôľu, plán, ktorý má s ním Boh, možno sa mu to aj podarí, a predsa ten človek môže minúť to hlavné.
Boh nás volá poznať Jeho srdce. Dotknúť sa Jeho srdca, splynúť s ním, cítiť, čo On cíti, vidieť, čo On vidí. Keď sa človek dotkne Božieho srdca, bude totálne premenený. Zlomí ho to. Uvidí, ako hlboko a ako dôkladne vníma veci Boh a uvidí absolútnu chudobu svojho srdca.
Božie slovo hovorí v Zjavení Jána, že Baránok Boží bol zabitý pred založením sveta. Kristov kríž je od večnosti. Kde?
V Božom srdci! Kríž je Boží charakter. Obetujúca sa láska. Boh je proste taký. Miluje, aj keď Ho to stojí všetko.
Ak sa chceš dotknúť Kristovho kríža, musíš sa dotknúť Božieho srdca. Nie rukami, ale srdcom.
Keď chceš prísť k Ježišovmu krížu, potrebuješ prísť k Jeho srdcu.
Už to, že Boh zostúpil z neba, bola obeť. Už to, že sa vzdal úcty a postavenia Kráľa, čo Mu náleží, bola obeť. Jeho charakter, Jeho prirodzenosť, Jeho neobmedzená láska Ho viedla až na kríž, kde svoje srdce vylial v plnosti. Kristov kríž, na ktorom zomrel, je hmotným naplnením toho, aký Boh je.
Keď chceš prísť ku krížu, potrebuješ prísť k Bohu. Nikde inde. Žiadne drevo, žiadna socha, žiadne snahy o dobré skutky. Jednoducho v stíšení a modlitbe skloniť svoje srdce a prosiť: Pane, prosím, nech sa Tvoje srdce dotkne môjho. Túžim byť Tebou zasiahnutý, túžim uvidieť Tvoj kríž - Tvoju lásku.
Keď sa Vás Boh dotkne svojím krížom, keď vás zlomí a vy uvidíte akí ste sebeckí, ako ste prahli po svojich predstavách ako naplniť Jeho vôľu, zrazu zistíte, že tá sprofanovaná veta o tom, ako sa kríž prejavuje v živote kresťana, totiž, keď sa križuje vaša vôľa s tou Jeho, je úplne o inom.
Keď spoznáte Božie srdce, na svoju vôľu ani už nepomyslíte.
Problémom väčšiny kresťanov je predčasný súd. Nielen nad inými ľuďmi, ale aj nad samými sebou. Myslia si, že keď nenesú skutky hodné chvály, nežijú správne, ba niektorí začnú pochybovať aj o tom, či vôbec sú spasení.
Lenže to všetko je iba ovocie, ktoré rastie svojím časom. Ak si zažil dotyk Boží, ak si sa dotkol Jeho srdca, ak si uvidel tú lásku, ktorá sa darúva a darúva a darúva a nič za to nepýta, buď si istý, že ovocie vyraší.
Ak stále hľadíš na seba ako veci nezvládaš, príď opäť k Nemu a dovoľ Mu, nech Ťa opäť objíme. Boh sa ťa nechce iba dotknúť, On ťa chce celého zatieniť. On ťa túži úplne pohltiť svojím srdcom, aby si sám sebe prestal vôbec existovať.
Ale my zväčša zatieňujeme kríž našimi predstavami. Zatieňujeme Božie srdce, aby sa nás nedotklo, aby nás nespálilo. Nechceme si pustiť to i ono, myslíme si, že ak by sme sa všetkého vzdali, nebudeme mať nič.
Áno, stratíme všetko! Ale Boh, ktorý je väčší ako všetko stvorenie, Boh, ktorý je väčší ako obloha od jednej strany k druhej, Boh, oproti ktorému sme ako zrnko piesku oproti slnku a ešte nekonečne menší, tento BOH SA NÁM CHCE PLNE DAROVAŤ!
ON JE MOJÍM DEDIČSTVOM! Nič iné nepotrebujem! Nič iné nechcem! Len poznať Jeho, zliať sa s Jeho srdcom, stratiť sa v Jeho láske, ktorá sa rozdáva, nech rozdá aj mňa! Nech tento Boh úplne zatieni mňa, moje srdce a môj život! Nech ja ani nie som, aby On svietil a zaskvel sa!
Niekto povedal, že kresťan má byť určitým spôsobom sebecký. Že si má nárokovať veci od Boha, má sa dožadovať požehnania, milosti, atď.atď.
Istú dobu som si myslel to isté. Lenže už si to nemyslím. Myslím, že to platí len po určitú hranicu. Do momentu, keď sa stretnete tvárou tvár s krížom Kristovým. Dovtedy, kým nedovolíme Bohu, aby nás priviedol úplne ku krížu, je naša viera, nech je ako Božia, len veľmi plytká, sebecká a požadovačná.
Keď sa stretnete s krížom v Božom srdci, prestanete si nárokovať na čokoľvek. Nebudete si nárokovať na úspech, na požehnanie hmotné či zdravotné, nebudete si nárokovať dokonca ani na obdarovanie, ani na to, aby ste duchovným zrakom videli pravdivo Boha, začnete túžiť po jednej jedinej veci:
Pane, zjav svoju slávu, svoju lásku, svoju milosť, zjav Seba, svoj kríž.
Nebudete si ani nárokovať dokonca ani na to, aby ste boli pri tom, aby si vás použil, aby to urobil skrze vás. Nemáte právo. Ak vám to Boh dá, budete Ho chváliť za nezaslúženú milosť.
Keď sa dotknete Kristovho kríža, "zašpiníte sa". Obleje vás Kristova krv, ktorá je ako žeravina, páli a nedá sa umyť žiadnou vodou. Prepaľuje vaše srdce a vy vnímate ako vás zabíja. Bolestne vás spaľuje, všetko vaše, všetky vaše predstavy a snahy zrazu umierajú a vy stojíte pred Ním nahí a kričíte: Nemám nič, čo by som ti dal! Vezmi si všetko, aj tak ti to patrí! Aj môj život!
Všetko patrí Hospodinovi! Všetko!
Ani za jediný skutok v živote nám nenáleží chvála, ani za jedinú bolesť nám nenáleží súcit. Všetci sme odporní hriešnici, hnusné sebecké svine a to, že sa Boh sklonil k nám je nevysloviteľná milosť.
Zaslúžili sme si najvyšší trest a On nám nielen odpustil naše hriechy, ale odkryl nám svoje srdce. Čo je toto za lásku? Na to nemám slov, ktoré by to obsiahli.
Každý, kto si myslí, že čo i len zčasti zaslúži pochvalu za to, ako v nejakej drobnosti splnil Božiu vôľu, nepozná Božie srdce.
Môžeš poznať Božiu vôľu, ale nepoznať Jeho srdce. Môže vedieť čo urobiť, ale nerozumieť tomu, prečo to Boh chce. Môžeš poznať Boží plán, ale nepoznať Jeho lásku, radosť a žiaľ.
Opäť budem raz antiteologický a poviem tak metaforicky - Boh na tom kríži krváca dodnes. Ešte dnes Mu tečie život zo srdca, krv a slzy, keď vidí, ako mnohí ľudia umierajú bez Neho a odmietajúc Jeho lásku na kríži, vystavili sa trestu sami za svoju pýchu. Ak nekrváca tvoje srdce tak, ako Jeho, nepoznáš kríž.
Ak si myslíš, že Ježiš umrel na kríži preto, aby ťa zachránil, ešte príliš miluješ sám seba. Ježiš umrel za teba, aby ťa kúpil. Zaplatil za teba, aby si patril Jemu a nie sebe. Vlastní ťa, aby ťa poslal zachraňovať ďalších stratených, nie, aby si si ty hovel v pohodlí, že si v bezpečí. Si Jeho otrok.
Ak z toho nemáš radosť, neprenikol ťa ešte Jeho kríž a nerozumieš, že nemáš nárok na život. Ježiš neprišiel, aby si ty mal super fasa život, ale aby ťa prenikol Jeho kríž a ty si bol poslom, sluhom, ktorý ponúka život iným. Ak sa vytešuješ z toho, že ty máš večný život a nedrví ťa fakt, že tvoj sused, tvoj priateľ, tvoj kolega a mnohí iní okolo teba smerujú do večnej smrti, ešte ťa neprepichol Jeho kríž.
To, že Boh zjavuje svoju lásku k tebe, je len prvým krokom z toho, čo ti chce dať. Spasil ťa, dal ti večný život, to iste áno, ale toto je len semeno toho, čo má v tebe vyrásť. Semeno, ktoré potrebuješ vložiť do dobrej pôdy - do Jeho srdca - zrieknuť sa samého seba, aby si priniesol mnohú úrodu - aby boli zachránení mnohí iní.
Nie vytešovať sa ako nedospelé dieťa z toho, že Ježiš prišiel pre teba; ale zabudnúť, že vôbec si, aby si Jeho mohol doniesť iným. Kým si ty, nenesieš Jeho, ale seba.
Kým ťa neprenikne Jeho kríž, kríž, ktorý je večne v Jeho srdci, kým neuvidíš seba v Kristovi na tom kríži, budeš ako semeno, ktoré neodumrie, a neprinesie tak úrodu. Nemáš nič iné, čo by si Bohu mohol dať, iba seba.
Daj cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie - ty si Boží! Daj Mu seba bezo zbytku! Zlož svoj život do poslednej kvapky krvi do Jeho srdca. Dovoľ Mu, nech Jeho krížom ukrižuje teba samého tebe samému! Nielen hriechu!
Mám takú víziu... predstavujem si, že tie desaťtisíce znovuzrodených kresťanov, ktorí sú na Slovensku, nesedia na laviciach v zbore, ale kážu evanjelium Kristovho kríža. Predstavujem si kresťanov, ktorých cieľom ich kresťanského života nie sú nedeľné chvály v zbore a nehľadajú stále kazateľa, ktorý ich nasýti slovom ako nedospelé nedochôdčatá, ale oni sú tí, ktorí sýtia davy. Všetci do jedného.
Prečo sa to nedeje? Prečo sa tak úzkostlivo mnohí snažíme zapáčiť svetu a nechceme, aby nás mali za trafených? Nie je to vari tým, že ešte príliš žijeme sami sebe? Nie je to azda tým, že sme málo zasiahnutí krížom?
A ja sa z toho nevynechávam, ja som prvý, kto to potrebuje.



Nádhera hriechu

27. srpna 2016 v 20:56 | adina christie |  Zaujalo ma

Nádhera hriechu

autor: Selah

27.11.2010 20:00
Tento článok chcem venovať všetkým úprimným... hriešnikom. Už jeho názvom dávam najavo, že prosím, aby ho nečítal nikto, kto by sa čo i len trochu chcel pohoršovať, alebo cíti, že by bol pokúšaný.

Hriech. Hriech je proste...

... nádherný. Má byť nádherný. Má sa ti páčiť, zvádzať ťa. Je krásny. Vieš to. Tráviš celé hodiny tým, ako sa ním kocháš. A je chutný. Úžasne chutný. Sladký, hrejivý, so štipkou korenia. Rád sa ním sýtiš. Dáva ti pocit, že žiješ. Napľňa ti srdce blaženosťou.
Pozoruj ho. Všimni si, ako sa predvádza. Ako neviazaná štetka. Otŕča ti vnady, rozprašuje svoju omamnú vôňu, sústredí na seba všetku tvoju pozornosť. A stále ti hovorí, že je tu len a len pre teba. Všetko pre teba prestáva existovať, tvoje vnútro kričí po jedinom - chcem to! A on sa ti tak rád dá...
Nič nepýta! Nič nemusíš platiť! Môžeš si ho kedykoľvek vziať a kedykoľvek zase odložiť nabok. On sa nebude hnevať. Je to výborný spoločník. Môžeš byť pri ňom sám sebou. Dáva ti pocit, že si dôležitý, že ty si tá hviezda. Ó, aký štedrý.
Je ako z reklamy na najlepšieho priateľa, ako z katalógu snov. Nerieš, neskúmaj, jednoducho ber. Nepýtaj sa. Čo máš čo svoje srdce trápiť? Nerieš kritiku. Zajtrajšok nie je dôležitý, veď ešte ani len neexistuje. Ži dnes! Užívaj si dnešok a ber si, čo ti ponúka tvoj...

...otrokár.

Veru tak. Poznáš všetko, čo som písal vyššie, a mnohí z vás spoznali už aj to posledné meno nášho milovaného spoločníka. Ako sa len vyfarbil, však?!
Toľko som s ním chodil držiac sa za ruky, až som si nevšimol, že som s ním zrástol. Zapustil korene. Tak veľmi som si ho zamiloval, že sa zakorenil v mojom srdci. Zaliezol mi pod kožu, pretiekol žilami a usadil sa priamo v mojom srdci, ktoré ho v pravidelných intervaloch pumpuje do mysle. Žijem ním. Už dávno ho nemôžem odložiť nabok, kedy chcem.
Predtým som si myslel, že môžem kedykoľvek chcem, ale nechcel som. Dnes už nemôžem. Neviem.
Opantal moju myseľ, musím na neho myslieť stále, zas a znova. A on sa stále predvádza. Stále prichádza v najrozmanitejších prezlečeniach, len aby sa mi zapáčil.
Už ho nemilujem. Vlastne milujem, ale nechcem ho milovať. A nemám silu ho nemilovať.
Toto mi nepovedal, keď som ho stretol. Nepovedal, že bude pchať prsty až do môjho srdca, keď mu ho otvorím. To som nechcel! Alebo chcel???
Ó, ja biedny! Celá jeho sladkosť v ústach sa zmenila na horkú palinu v mojich kostiach. Hasím tú páľavu ďalšou dávkou. Hádam to uhasím. Smädí ma. To bude určite tým, že ho zanedbávam.

Nie? Nepoznáš ho takto? A čo tak inak:

Áno, láka. Občas ma stiahne za rukáv. Ale nie je to nič vážne. Mám citlivé svedomie a silnú vôľu, mám zásady, dovolím mu len sem tam prísť na návštevu ku mne. Prečo? Pochop, je to starý priateľ, z času na čas spolu niekde vyrazíme.
Áno, vždy potom mi je to ľúto, ale vždy si to s ním vybavím a pošlem ho do hája. Je to zákerák, je s ním dobre, ale potom, po žúrke s ním, mi je vždy zle. Úplne ma rozoberie. Vtedy sa na neho vždy naštvem a zatočím s ním.
Aspoň si myslím. Či nie? Vlastne, prečo ho vždy vyzerám v okne, kedy sa vráti? Určitým spôsobom mi chýba, keď je preč, myslím, že by som mal prázdnejší život, keby som nemal takého temperamentného parťáka, nie? Asi preto ho mám rád.
Takto sa aspoň mám s kým vadiť a s kým bojovať.
Faktom je, že ma to už niekedy unavuje.

A možno niektorí z vás poznajú aj toto:

Nenávidím sa. Ja viem, že som sprostý. Otvoril som mu dvere ako tie kozliatka vlkovi a on ma žerie zaživa. Bol som naivný. A stále som. Nenávidím sa. Mám chuť so všetkým skončiť. Keď nebudem, nebude mať čo žrať. Tak ho isto porazím.
Je to rakovina, je to sieť, v ktorej uviazlo moje srdce. A on ňou hádže zo strany na stranu a ja lietam ako špinavé prádlo. Moje vlastné srdce mnou vláči. Pretože sa mi doň nainfikoval ten hnusný vírus. Nenávidím sa za to, že sa mi to ešte aj páči. Som odporný masochista!

Viem, čo píšem, ja som muž hriechu.

Veľakrát som sa vydal na dobrodružnú cestu skúmať jeho hlbiny. A niekedy vedome. Chcel som porozumieť, prečo je tak lákavý, prečo má takú moc opantať človeka, čo je na ňom vlastne také zlé, prečo by ho Boh mal tak hrozne nenávidieť, že ho v Ježišovi zabil na kríži. Ignoroval som hlas Ducha Svätého, ktorý aj pisatelia Biblie zaznamenali: utekaj od hriechu... a tak som vždy dopadol rovnako - kto sa hrá s výkalmi, zašpiní sa až po uši. Všetko sa na mňa nabaľovalo ako vred na vrede.
Dohnal ma. Strihal som mu konáre, ale nedovolil Bohu, aby ho celý vykorenil. Dokopal ma až k priepasti, dýchalo mi peklo na krk. Stál som zoči voči samovražde. Boh ma vytrhol.
A niekedy som už ani nechcel ísť na tie výpravy, a hriech ma ťahal sám skrze moje žiadosťou zotročené srdce. Ale tie moje výpravy boli "úspešné". Dnes začínam matne tušiť, čo je na hriechu také hrozné.
Je to jeho...

... horké ovocie.

Ovocie, ktoré prichádza oveľa neskôr. Niet za zemi rastliny, ktorá by niesla ovocie hneď ako sa zasadí. Dokonca ani potom nie, keď zapustí korene. To je iba čas, kedy sa pripravuje, kedy mocnie, aby mohla doniesť hojné ovocie. A keď ju len striháš, doniesie ovocia ešte viac.
Tváril sa ako priateľ, ako zábavný spoločník, no od začiatku bol môj nepriateľ. Chcel si získať moju dôveru a lásku, len aby získal nado mnou moc. Moc nad mojím srdcom, nad mojou mysľou, nad mojím telom. Nad mojím životom. Od začiatku ma chcel zničiť, zabiť. Je to hajzel, špina klamárska.
Zničil moje vzťahy, zničil moje zdravie, zničil moju prirodzenosť, zničil to, kto som. Zanechal po sebe veľmi hlbokú brázdnu. Prečo nie som prekvapený, že tá jazva vo mne vyzerá ako stopa po plazení hada?
Veď je to jasné. Hriech je diablov nástroj, ako ponúknuť človeku...

...pôžitok aký môže mať len v Bohu,

...ale bez Boha. Lásku bez vydanosti, spravodlivosť bez súdu, moc bez služby a službu bez moci. Samé lži.
Niet lásky bez vydanosti, niet spravodlivosti bez pokory a súdu. Moc bez služby je tyrania - právomoc bez zodpovednosti; a služba bez moci je otroctvo - zodpovednosť bez právomoci.
Keď ponúka radosť, musíš sa vzdať pokoja; keď ponúka spravodlivosť, tak bez súdu; a keď súd, tak bez pokory; keď ponúka uspokojenie, tak sa musíš stať sebeckým.
Hovorí Ti: BER!

Ale Boh hovorí: DAJ!

Daj Bohu svoje srdce. Daj Mu Panstvo nad sebou, absolútnu vládu. Daj, ako aj On dáva. Chvála Bohu Otcu, že nám DAL svojho jednorodeného Syna, aby sme v Ňom mali život...
Neviem ako vy, ale napriek tomu, ako ukrutne to bolí, čím ďalej tým viac si zamilovavám pokánie. Hlboké pokánie, v ktorom začínam, hoci veľmi zďaleka a zčasti, rozumieť, ako vážne berie hriech Žiarlivý Boh, ktorému hriech zastáva miesto v našom srdci. Hriech, ktorý nás zabíja, hriech, s ktorým smilníme voči Láske samotnej.
Hlboké pokánie, v ktorom ide o všetko. Nie sebaľútosť, ktorá je len pýcha prezlečená za pokoru. Skutočné a hlboké pokánie, v ktorom sa vzdáš seba v Ježišov prospech. Ide o všetko. Ide o život.