Září 2015

Milosť za milosť

14. září 2015 v 0:02 | Adina Christie |  O milosti (J.F.Strombeck)
Kapitola 3.
MILOSŤ ZA MILOSŤ
Je dôležité nielen to, aby sme poznali význam milosti, ale je potrebné poznať aj mieru, podľa ktorej milosť vstupuje do života veriaceho. Toto má zásadnú dôležitosť ako pozadie, na ktorom môžeme porozumieť vyučovaniu milosťou.
V predstavách mnohých je milosť iba prostriedkom, ktorým Boh odpúšťa hriechy; neuvedomujú si však, že milosť je spôsob, akým Boh jedná s človekom, ktorý prijal Krista, a to nielen tu v časnosti, ale i počas celej večnosti. Táto zjednodušená predstava a nedostatočné učenie o plnosti milosti napáchali veľa zla. Nízka úroveň kresťanského života v prítomnej dobe je z veľkej časti dôsledok nedostatočného pochopenia milosti. Všetky mylné predstavy mnohých, že zdôrazňovanie milosti by znamenalo povolenie hrešiť, by sa rýchle rozplynuli, keby bola milosť vyučovaná a chápaná vo svojej plnosti. "Milosť a pravda sa stala skrze Ježiša Krista" (Ján 1 : 17). Pravda neodlučiteľne súvisí s milosťou. Je výsledkom milosti, lebo to, čo Boh koná, je milosť a to musí byť i pravdou. Iba keď milosť vstúpi do každej fázy života veriaceho, môže byť v ňom pravda. "A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť " (Ján 1 : 16). Je to milosť za milosť, ktorá odstraňuje bázeň a dáva istotu, stabilitu a usmernenie nášmu životu.

Už bolo povedané, že to bolo milosťou Božou, že Ježiš okúsil za každého smrť, a že sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom. V dôsledku tohto pôsobenia milosti, každý človek môže byť spasený; ale iba tí sú spasení, ktorí uveria. Spasenie je z milosti, ale skrze vieru. "Lebo ste milosťou spasení, skrze vieru" (Ef. 2:8).
Keďže spasenie má tri aspekty : vyslobodenie z trestu za hriech, z moci hriechu a z prítomnosti hriechu, sú aj tri aspekty milosti. Milosť dáva postavenie pred Bohom, poskytuje všetko potrebné k pozemskému, každodennému životu a budúci vek bude svedkom prenesmierneho zjavenia milosti.
Z milosti postavenie pred Bohom. Toto je to prvé dielo milosti a je plne dokonané v okamihu, keď hriešnik uverí v Ježiša Krista ako v toho, ktorý na jeho mieste uspokojil požiadavky Božej spravodlivosti.

Uvedieme iba niektoré z vecí, ktoré tvoria postavenie veriaceho a sú uskutočnené Jeho milosťou. Je napísané, že v Kristu "máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti" (Ef'. 1:7). Všetci, ktorí uverili, sú "ospravedlňovaní zdarma, Jeho milosťou, skrze vykúpenie v Kristu Ježišovi" (Rim. 3 :24). Pre svoju neposlušnosť a vzburu v záhrade Eden sa ľudské pokolenie stalo nepriateľom Bohu. Zmierenie sa stalo skrze smrť Ježiša Krista, ktorú On okúsil milosťou Božou. "I vás, korí ste boli kedysi odcudzení a nepriatelia mysľou v zlých skutkoch, teraz zmieril Jeho ľudským telom skrze smrť" (Kol. 1 : 21-22). Tieto a všetky ostatné skutočnosti, ktoré tvoria postavenie veriaceho pred Bohom, sú - podľa Slova Božieho - priamo alebo nepriamo dané milosťou.

Milosť pre každodenný život.
Slovo Božie má veľa čo povedať o milosti Božej a jej pôsobení v pozemskom životeveriaceho. Každý veriaci stojí v milosti a má k nej prístup skrze vieru (Rim. 5:2). Jedine tu je záruka, že Boh je hotový konať v milosti v každej okolnosti života.
Čo hovorí Pavol o sebe, malo by byť skutočnosťou pre každého veriaceho. "Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou" (I. Kor. 15 : 10). Je teda všetko, čím veriaci je a všetka práca, ktorú v láske koná, výsledkom milosti Božej. Oddelene od Jeho milosti sa pre Boha nemôže konať nič.
V odpovedi na trojnásobnú modlitbu Pavlovu aby mu bol odňatý osteň z tela, hovorí Boh: "Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti" (II. Kor. 12 :9). Tu Božia milosť udržiavala Pavla v čase jeho veľkého súženia. V tom je vidno dostatočnosť milosti v každom čase a za každých okolností.
Milosť Božia vyslobodzuje veriaceho z moci hriechu. "Lebo hriech nebude panovať nad vami, pretože nie ste pod zákonom, ale pod milosťou" (Rim. 6 :14). Je to iba milosť, pôsobenie nekonečnej Božej lásky, ktorá môže zlomiť moc hriechu a vyslobodiť' veriaceho. Ako veľmi sa toto líši od názoru (ktorý má svoj pôvod v ľudskom rozumovaní), že väčší dôraz na milosť by mohol učiniť kresťanov bezstarostnými! Veru, nie je dnes príliš veľa učenia o milosti, skôr nedostatok!
Opäť je to milosťou, že sa veriaci stáva duchovne silným. Pavol píše Timoteovi: "Ty tedy moje dieťa, mocnej v milosti, ktoré je v Kristu Ježišovi" (II. Tim. 2:1). Touto milosťou sa mal stať schopným znášať zlo ako dobrý vojak Ježiša Krista a zápasiť tak, aby získal korunu. Bez milosti je nemožné víťaziť v duchovných zápasoch života. S týmto napomenutím je tesne späté aj ďalšie: "Rozličnými a cudzími učeniami sa nedajte točiť. Lebo Je dobre, aby bolo milosťou upevňované srdce" (Žid. 13 : 9). Opakom srdca "upevňovaného milosťou" je srdce plné nepokoja a strachu. A toto je skúsenosťou veľkého počtu veriacich, ktorí nerozumejú hojnej Božej milosti. Skutočne, zápas veriaceho v jeho vlastnej sile s pokleskami, ktoré takýto zápas doprevádzajú,a strach z prípadného zatratenia neupevňuje srdce. Toto spôsobuje neistotu, trápenie a mdlobu. Ale keď veriaci môže vidieť, že Božie dielo milosti nemôže zlyhať pretože je z Neho, že pozadím jeho cieľa je Jeho nekonečná moc a milosť, jeho srdce nachádza pokoj a je upevnené.
Po tom, čo bolo srdce upevnené milosťou, je tu milosť, aby sme mohli Bohu slúžiť. "Preto, keď prijímame nepohnuteľné kráľovstvo, buďme vďační a vďakou svätoslúžme ľúbe Bohu s úctou a bázňou Božou (Žid. 12 :28). "A Boh vám môže rozhojniť každú milosť, aby ste vždy vo všetkom mali všetkého dostatok a tak hojneli na každý skutok dobrý" (II. Kor. 9:8).
Je jedna služba, o ktorej je zvlášť uvedené, že je z milosti. Pavol, píšuc kresťanom v Korinte, zmieňuje sa o dobrovoľnej podpore od zborov v Macedónii ako o Božej milosti, ktorá im bola daná. Touto milosťou Božou, hoci v súžení, "tá hojnosť ich radosti im bola daná v mnohonásobnom dokázaní a tá ich veľká chudoba sa rozhojnila v bohatstvo ich prostoty" (II. Kor. 8:2).
0 svojom kázaní hovorí Pavol, že je z milosti: "Mne najmenšiemu od všetkých svätých daná je tá milosť zvestovať pohanom nevystihnuteľné bohatstvo Kristovo" (Ef. 3:8). Nielen jeho kázanie, ale každá služba Cirkvi je z milosti: "AIe jednému každému z nás je daná milosť podľa miery daru Kristovho... A on dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a za učiteľov na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kristovho" (Ef. 4 :7, 11,12).
Židom píše apoštol: "Pristupujme tedy so smelou dôverou k trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť k pomoci, poskytnutej v pravý čas" (4 : 16). Áno, nekonečná láska Božia pôsobí a môže plne uspokojiť každú potrebu; je to jedine milosť za milosť.
"A on sám, náš Pán Ježiš Kristus, a Boh a náš Otec, ktorý nás zamiloval a dal večné potešenie a dobrú nádej v milosti, nech ráči potešiť vaše srdcia a upevniť vás v každom dobrom slove a v skutku" (II. Tes. 2 :16-17). Požehnanie milosti je potechou a dobrou nádejou, ktorávyúsťuje v upevnenie srdca a v stabilitu v dobrých slovách a skutkoch.
Zaiste toto všetko, a ešte oveľa viac, je milosť za milosť pre každodenný život veriaceho. Niet ničoho v živote, pre čo by nebolo milosti. Pretože milosť je taká podstatná pre každý detail v živote veriaceho, nemôže byť ani reči o nebezpečenstve, že by sa príliš zdôrazňovala.
Neporozumenie milosti a málo učenia o nej - to je to skutočné nebezpečenstvo.
Milosť v budúcom veku. To, čo bolo vyššie uvedené, nevyčerpáva milosť za milosť plnosti Kristovej. Ešte väčšia milosť príde so zjavením Ježiša Krista (I. Pet. 1 : 13). Aj keď nie je výslovne uvedené, že je to milosťou, predsa je zrejmé, že zmŕtvychvstanie tých, ktorí zosnuli v Kristu, premenenie veriacich, ktorí budú nažive a vytrhnutie všetkých, aby boli spolu s Pánom po celú večnosť (I. Kof. 15 : 52 a I. Tes. 4 : 16-17) musí byť výsledkom nekonečnej milosti. Určite nieto ani jedného, ktorý by si zasluhoval toto konečné a slávne vyslobodenie z následkov a prítomnosti hriechu. Avšak nielen to: byť pripodobnení obrazu Syna Božieho (Rim. 8 : 29); byť mu podobný (I. Ján. 3:2);
mať telo podobné jeho slávnemu telu (Fil. 3:21); by( jedno s Otcom a Synom tak ako oni sú jedno (Ján. 17 : 21) a konečne, podieľať sa s Ním na sláve danej Otcom (Ján. 17 : 22) - to môže byť uskutočnené iba pôsobením Božej milosti, ktorá sa nedá k ničomu prirovnať. Ničím iným sa nedá vysvetliť také veľké vyvýšenie stvorenstva, ktoré stálo kedysi v nepriateľstve a vzbure proti Bohu.
Avšak aj keď je to všetko akokoľvek slávne, nevyčerpáva to nekonečné a neobmedzené pôsobenie lásky Božej. Konečným cieľom Božím pri spasení človeka je: "aby ukázal v nasledujúcich vekoch prenesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Ježišovi" (Ef. 2:7). Odpustenie hriechov je "podľa bohatstva jeho milosti" (Ef. 1 : 7); ale milosť, ktorá má byť ukázaná v budúcich vekoch, je ,,prenesmierne bohatstvo jeho milosti". Milosť Božia nájde svoj plný výraz iba po tom, čo bude navždy odstránená posledná stopa hriechu so smrťou ako jeho dôsledkom. To zaiste bude plnosť milosti za milosť.V Ef. 5 : 25-27 Čítame slová, ktoré sú súhrnom celého diela, milosti:"ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná". Tu je vyjadrený význam milosti za milosť. Je to nielen prostriedok Boží na odpustenie hriechu, ale zahrňuje všetko čo On koná s veriacim a pre neho v tom, že ho vykupuje z jeho zahynutia a zatratenia, očisťuje a zdokonaľuje, a konečne povyšuje ako oslávenú bytosť vysoko nad ostatné stvorenstvo v dokonalej jednote so sebou samým.
J.F.Strombeck