Únor 2015

Ježiš Kristus! Moja radosť! Moja láska! Moja nádej!

25. února 2015 v 17:47 | Adina Christie |  Žalmy
Spomínam na prvú lásku, Pán môj. Tak často na ňu spomínam a sníva sa mi o nádhernej piesni, ktorú Ti moje srdce spieva. Lebo už nikdy neprestane burácať tok krvi Krista vo mne. Obrovské vlny lásky Tvojej, budú navždy udierať o moje chlopne a predsa sa neunavia. Veď Boh je láska, ktorá ma unáša. On je vetrom aj búrkou a preto ma vlny lásky nepohltia v smrť, ale vo večný život v Kristovi Ježišovi.
Viem, že si ma ustanovil Božím človekom v tie dni, keď si zlomil sťažeň na mojej lodi a plachta sa roztrhla na neforemné kusy, vhodné, možno len na umývanie podlahy. Nemohol sa o ňu oprieť vietor, ktorý by ma bezpečne doviedol ku brehu. Ale Ty, Pán môj, nepotrebuješ plachty a už vôbec nie sťažeň, ktorý potrebuje človek, neznajúc cesty, neznajúc bez pomoci žiadneho smeru. Lebo hladina mora je nepreniknuteľná a tmavá, tak ako srdce bez Boha. Ty si ma zachránil, aby som sa nedostala do rúk pirátov. Nedovolil si mi pristáť na ostrove ľudožrútov. Ani tam, kde nerastú stromy, len púšť a žiadny život neprichádza do úvahy.
Vykonal si dielo spásy. Tvoj život nasiakol drevom ľudských ohavností. Svojou krvou si posvätil kríž Božej milosti, ktorý nasiakol Tebou, pretože Ty si to vykonal z Božej lásky a Otcovej vôle, hoci si vedel, že smrť po Tebe pasie. Ty si však práve preto umrel, aby si nad smrťou zvíťazil skrze vzkriesenie, ktorým si aj mňa vzkriesil, môj Pane. Pribil si sa na moje srdce, aby si si ma označil. Aby som bola navždy v Tebe. Aby si zo mňa staré vyhodil a začal nové. Úplne nový život v Kristovi Ježišovi! Pane Bože, milovaný, na to sa nedá zabudnúť!
Moje spomienky sa viažu jedna na druhú. Sú ako vrkoč, ktorým si ozdobil moje srdce. Uzlíček nádeje, že ma nikdy neopustíš. Lebo tak si mi to sľúbil, môj Pane! A preto, dúfať budem po všetky dni, ktorými milosťou zviažeš moje túžby, byť v Tebe svätou, a v deň posledný, dokonale podobnou s Tebou, môj nádherný. Viem, Pane, že človek spomína vtedy, keď uplynie obdobie prvej lásky k Tebe. No viem aj to, že v láske pravej, človek ostáva navždy. Aj keby šediny vekov ho zdobili, on vie, kde svoje srdce položil. V Kristovi Ježišovi je premenené oddanosťou. Vydané Božej láske. Spečatené vernosťou, až do večnej nádeje, že kráľovstvo Božie nás nikdy nerozdelí. Lebo sme zviazaní putom lásky nesmrteľnej.
Ježiš Kristus! Moja radosť! Moja láska! Moja nádej! Naveky v Tebe, Pán môj!
(Napísané 8.6.2011)

Božia pieseň

25. února 2015 v 17:02 | Adina Christie |  Žalmy
Hodno oslavovať Boha, hovoria tisíce. Myriady anjelov ho chvália nepretržite. Plejády hviezd vybuchujú na počesť Pána, Stvoriteľa neba i zeme. Lebo je naozaj veľká Jeho moc. Od končín zeme až k nebesám sa Jeho ruka vinie. Spravodlivo On spravuje celý svet a niet v Ňom zášti. A ničoho v Ňom niet, čo by z milosti Božej nedaroval pre každé pokolenie Božie. Lebo daroval nám Syna svojej slávy, nad ktorého niet jediného, v Bohu svätého. Mladého Boha spásy a večného života, ktorý už nikdy nezahynie. Tak veľká je sláva Krista, jednorodeného Syna Božieho. Hallelujah!

A preto už tisícročia hraje nadherná pieseň Boha, utkaná z jemnej pavučiny Slova, ktoré sa krvou Krista vylialo za všetky neprávosti človeka. Jeho dokonalá spása, smrť navždy odmietla. On vzkriesením dal večnosť života, aby bol človek stvorením Božím. Lebo je dokonané. Lebo sa Boh v nesmrteľnosti dokázal. Lebo sa vyznal z lásky k človeku, spôsobom hodným jedine Boha. Lebo je Bohom nesmiernych milostí a žiadna nie je prvá. Veď milosrdenstvo Boha, je dokonalá spása a večný život v Ňom, tom milovanom Božom. Tak nesmierna je láska spravodlivého Boha, v Kristu Ježišovi. Hallelujah!

A preto už tisícročia znie v srdci človeka tichý kolot Kristovho života. Jeho bystriny sú živou vodou. Lebo je priezračnou riekou Božieho Slova. A na jej dne sú drahé kamene, vybrúsené v drahokamy nesmiernej hodnoty. Korunou Božej slávy sa hrdia. Sú perlou živorodou. Nenájde ich nikto v tieni rias. Jedine Duchom, Božou to mocou, oživia mŕtve a živé obnovia v kráse poznania. Lebo je nádherná novina Pána. Zvesť o tom už prekročila hranice všetkých vekov a niet krajiny, kde by nevkročila noha Pána. Také je živé evanjelium Ježiša Krista. Je skvostnou hudbou na oslavu Pána. Hallelujah!

Hodno oslavovať Boha, hovoria tisíce. Tisíce hlasov pribúda. Každý deň sa ruka Boha dotýka človeka. Každý deň sa narodí Božie dieťa. Iste už Pán hojne rozmnožil potomstvo Kristovho národa. Mnoho a mnoho mien zaduní z Božieho hrdla. Treba sa ponáhľať, podoprieť múry Nového Jeruzalema. Lebo už padá tisícročná bieda nepochopeného slova. Uhoľným základom, živým to kameňom Slova, povstane nové mesto slávy Krista a jeho múry sa budú týčiť až k výšinám, tam, kde naveky tróni najvyšší, najmocnejší Boh, Nebeský Pán Zástupov! Sláva Jemu! Hallelujah!

(Óda bola napísaná 11.5.2011)

Spievam Ti, Pane...

25. února 2015 v 16:43 | Adina Christie |  Modlitby
Spievam Ti, Pane takú pieseň:
Prosbami plačem za neho.
Nie je to umieráčik.
Veď Ty máš život!
Koľkých si uzdravil
a koľkých vzkriesil.
Pre Teba nie je nemožnosť
choroby človeka zbaviť.
Všetkých si dokonale spasil.
Treba len uveriť!
A on je Kristov.
Som si istá.
Len vojdi do neho.
Osvetli jeho žľazy.
Do srdca mu vlož svoj odpočinok.
Lebo je on pravý Kristov.
Aj keď o tom nevie.
Však moja modlitba spôsobí,
že aj jemu zaznie pieseň.
Nebeská hudba, krásna na výsosť.
Utkaná cesta do Tvojho kráľovstva.
Pane, prosím, daj mu život!
V mene Ježiša Krista,
Otec, môj milovaný, pomôž!
Sláva Ti, Bože!
(Napísané 30.6.2011)

Otrávená strava

18. února 2015 v 22:52 | Adina Christie |  Zamyslenie
Nadviažem na staršiu tému: Internet. K dnešnému dňu som dospela k názoru, že je to monštrum, ktorému sa podarilo získať nadvládu nad človekom; samozrejme, len tými ľuďmi je možné mávať, ktorí sú zotročení týmto umelým robotickým otrokárom.

Je na zaplakanie, že aj kresťania prepadli tomuto falošnému životu a väčšinu dňa trávia pred bedňou. Nemám to odpozorované na druhých, nepotrebujem to, lebo som sama žila štyri roky tomuto bláznovstvu, takže nie je to niečo, o čom by som len tak trieskala z nudy.

Áno, ak sa niekto pýta, Boh si používa aj internet, ale nekáže nám s ním aj spať, čiže smilniť. Nekáže nám raňajkovať, obedovať, večerať pred obrazovkou. Nekáže nám premýšľať o nej, o ľuďoch. ktorých spoznávame cez internet, hádame sa s nimi, alebo na všetko prikyvujeme. Nekáže nám, aby sme všetko nekriticky konzumovali, aby sme sa nad všetkým pohoršovali, aby sme obdivovali fotky čohokoľvek a kohokoľvek. Nekáže nám žiť tento márny život. Nie sme poslaní na internet, ale do reálneho sveta, kde sa vidíme tvárou v tvár, kde si povieme veci do očú, kde zvestujeme evanjelium ľuďom z mäsa a kostí, nie anonymnej fotke na obrazovke.

Ukázali sme sa pred Bohom, ako malé deti, nezrelé, ufňukané a rozmaznané deti. Stratili sme detskú úprimnosť a priradili sme sa k tomu množstvu skutočných detí, na ktoré rodičia nemajú čas a nechajú ich sedieť pred obrazovkou. Ako sa to mohlo stať práve nám, ktorí si hovoríme: Kristovi sme, máme Otca na nebesiach a smieme sa nazývať Božími dietkami?

Pretože sme sem prišli slobodne, poznajúc slobodu Pánovu a Jeho milosť. A On nás požehnal svojou milosťou a všetkým dobrým požehnaním a potom povedal: Choďte a kážte evanjelium celému svetu! Ale my sme ostali sedieť ako kvoky na vajciach a mysleli sme si, že slúžime aspoň niektorým, ktorých nám Boh dá. A nepočúvali sme hlas Ducha Svätého: Vstaň a choď! Tvoja práca tu skončila. Tvoj stánok tu už nemá čo robiť, poskladaj ho a bež ďalej, nezostávaj na mieste!

Skúšali sme to, odopnúť prístroj a zistili sme, že nám zlyhávajú životné funkcie, nevedeli sme, čo s rukami, čo s nohami; boli sme odtrhávaní od normálnej činnosti a ťahaní neznámou silou späť do otroctva tohoto virtuálneho Egypta, ktorý nás vyšťavil ako múmiu. To urobila neposlušnosť nášmu Bohu; Napomínania od Ducha Svätého sme neprijímali, mysleli sme si, že ešte chvíľu snáď vydržíme a potom, keď to znovu príde a budeme vnímať, že treba odísť, tak potom odídeme. A tak to išlo dookola ako v zlom filme. Ale predsa, nikto nás nemôže odtrhnúť od lásky Krista!

Nepozerajte teraz na mňa, akoby som povedala čosi zlé, samy viete, že je to pravda. Tu sme už skončili. Nikoho nezaujímajú náboženskí kresťania. Vlastne, áno, zaujíma to satana. Akú skvelú zábavu mu poskytujeme. Náboženskí kresťania sú neškodní ako muchy, nikoho nepresvedčia a samy blúdia, slepý vedie slepého, až kým nespadnú obaja do jamy.

A posväcujme sa v pravde, lebo On je pravda. Čiže, čiňme pravdu, aj keby to bolelo, aj keby sme mali prísť o priateľov. Ale o skutočných priateľov neprídeme, ako sa ním dokázal Pán Ježiš, keď zomrel za nás na kríži a odpustil nám naše hriechy pre lásku Božiu, aby skrze vzkriesenie mal večný život každý, kto v Neho verí.

Chcem Ťa chváliť, Pane

16. února 2015 v 20:08 | Adina Christie |  Žalospevy
Chcem Ťa chváliť, Pane,
ale moje pery sú nemé.
Modrejú mi prsty,
chladné sú rána,
cez deň sa zima rozťahuje,
na oknách srdca nehybné cencúle...
Oj, radosť mi odchádza,
po kvapkách jej tok nehybnie.
Nezlomím ani jednej,
veď prídeš a lúč svoj namieriš na mňa.
Roztopí sa opäť, čo bolo zamrznuté...
Rozprestrie sa na do mnou sláva Božia,
Tvoja veleba sa ponesie k Tebe,
zobudí sa vo mne plesanie.
Prúdy živej vody potečú z môjho vnútra...
Ako mŕtve vtáča, ktoré si oživil,
poskočí srdce vo mne,
zatrepoce krídlami moja radosť,
moje pery razom prehovoria:
Chválim Ťa Pane, Bože,
chýbal si mi až na smrť;
a preto Ti ďakujem, Láska,
milosti plný, Pane Ježiši Kriste!

Kto je verný?

15. února 2015 v 23:45 | Adina Christie |  Žalmoviny - nové piesne
Haló! Je tu niekto, kto je verný?
Počujem len svoju ozvenu.
Aha, nie je čas byť verným.
Milujme sa chvíľu,
lebo len toľko trvá prítomnosť.
Dávajme si dlhé predohry
a vojdime vo večnosť.
Hovoríš mi: si naivná,
láska netrvá tak dlho.
Tomu neverím, dávno tomu tak bolo.
Zbierala som margarétky,
trhala som lupene:
Miluje ma, nemiluje ma…
Zostali len okyptené kvety,
zúfalý výplod vymyslenej lásky.
A potom, videla som slnko,
Jeho tvár bola tak blízko,
až som sa dotýkala nebies.
On zapálil svetlo v mojom srdci,
Ten, ktorý miluje večnou láskou,
Ten je verný.
AMEN