Leden 2015

Vyber si, rovná sa: Rozhodni sa!

26. ledna 2015 v 19:20 | Adina Christie |  Zamyslenia
Nedávno som videla v televízii reklamu, ako dievča prišlo s lodičkami k cudziemu autu a pýtalo sa úplne cudzieho človeka, ktoré z nich si má vybrať. Žena za volantom, teda, ak sa dobre pamätám, vyzerala dosť zaskočená, nevediac, čo si má o tomto dievčati myslieť. Fakt hlúpe; alebo nie? Nevedno, čo tým chcel tvorca reklamy povedať. Možno nie som ďaleko od pravdy, keď poviem, že ľudí, ktorí sa presne takto správajú, je viac, než si dokážeme pripustiť.

Sme nerozhodní, či zbabelí? Hlúpi, či naivní? Nemáme vlastný názor, alebo naša osobnosť je z neznámych príčin tak zatlačená do úzadia, že jednoducho sme ochotní znášať, aby niekto pílil konár pod naším zadkom? Ani nebudem na to odpovedať, lebo každý by mal sám hľadať odpovede, ak mu záleží na pravde. Viete, kde sa začína pravda? Vo vás samých najprv, a až potom, keď budete usvedčení z lží, vyjdete z tmy. Verte mi, v knihách pravdu nenájdete, ak predsa niečo, budú to polopravdy, pravdepodobné veci, špekulácie, filozofické traktáty v nekonečných ľudských múdrostiach, ktorými sa len dovršuje márnosť tohoto sveta.

Vyberte si lož alebo pravdu! Má to ale háčik. Ten, kto nehľadá pravdu, zostáva v lži. Vedome sa okráda o slobodu; a nielen seba. Zažívam momentálne ťažké časy. Človek, ktorého veľmi milujem, sa ocitol na dne. Stiahla ho vlna, čoby vlna, bolo to tsunami zlých rozhodnutí. Veril úžasnému svetu, že mu dá to, po čom túžil, najprv bohatstvo, potom záplaty. Ale ostali mu len diery. A oči pre plač. Smutné je, že zanechával za sebou zranených, ktorých nemal kto ošetriť; ale to je už iná kapitola. Teraz sa presadila pravda. To, čo bolo konané v tme, stalo sa viditeľným. Prijme zodpovednosť za všetko, čo sa stalo? Zvládne to?

Nech mu dá Boh milosť, aby si konečne odpočinul a prebudil sa z ťažkého sna. Hlavne však, aby on sám prijal Božiu milosť a Jeho slobodu žiť v pravde, aj keď je tvrdá. Veľmi si to želám a Ty to vieš, Pane! Prijala som po tieto dni slovo, ktoré ma veľmi povzbudilo: Neboj sa, len ver a bude zachránená! Lk 8,50

Toto bolo slovo, ktoré som počula od neveriaceho a snažila som sa ho presvedčiť, že je to vytrhnuté z kontextu, lebo použil len prvú časť vety: Neboj sa, len ver.... Na druhý deň som to slovo opäť našla, ale už kompletné, keď ho citoval jeden kresťanský kazateľ, ktorého si občas prečítam. Pomyslela som si: Nie je to pričasto? Tak som túžila vedieť, čo mi chce povedať Pán a našla som si to v Biblii. Vtedy ma doslova toto slovo zasiahlo svojím svetlom. Sláva a chvála, a vďaka Pánovi! Tak takúto vieru mám v Pána Ježiša Krista, ktorý je cesta, pravda, život.

Chcela by som prehovoriť ku každému osobitne. Nie k tým, ktorí si už vybrali a myslia si, že Boha nepotrebujú, ale k tým, ktorí Ho úpenlivo hľadajú, lebo sú stláčaní a utláčaní z každej strany, ku každému, kto prepadol beznádeji. Nádej existuje! Vyber si, čiže, rozhodni sa, je dnes veľmi aktuálne, viac ako kedykoľvek predtým. Uvažuj v prítomnom čase: Teraz sa musím rozhodnúť a vybrať si správnu cestu. Dnes je deň spasenia, lebo druhý už nemusí prísť. Sú dve cesty, úzka, ktorá vedie do nebeského kráľovstva, alebo široká, ktorá vedie do zatratenia. Úzka vedie cestou pravdy skrze vieru v Pána Ježiša. Široká je cestou lží, bludnou cestou, ktorou nie je možné sa dostať do neba. Ak prídeš na rázcestie, spomeň si na Pána Ježiša, ktorý je dverami do nebeského kráľovstva.

Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. J 14,6

Prečo?
Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.

Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.

A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.

Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.
J 3,16-21

Božie dotyky

14. ledna 2015 v 17:01 | Adina Christie |  Dotyky

Dotkol sa ťa niekedy Boh? Teraz nemyslím len na znovuzrodených, ale na všetkých ľudí, lebo vieme, že Boh sa predsa zjavuje všetkým vo svojom stvorenstve a nikto nemôže povedať, že nevidel nikdy Boha v tom, čo Ho oslavuje svojou nádherou, či usporiadaním, obnovou života. Všetko je tu preto, aby sme Ho chválili a našli Ho ako jediný poklad zanechaný ľudstvu. Je to živý poklad, spomienka na minulosť, aj prítomnosť a budúcnosť.

On, Večný a tajuplný Boh. Božie tajomstvá uzamknuté zlatým kľúčom Ducha Svätého, ktoré čakajú práve na teba, aby si sa nechal obmyť krvou Jednorodeného Syna Božieho, ktorý vzal na seba všetky neprávosti sveta a s nimi bol pribitý na kríž, ktorý ti odpustil všetky hriechy a ospravedlnil ťa pred Otcom na nebesiach. Či veríš tomu, že Boh vykonal taký nesmierny skutok, aby ťa spasil? On vykonal oveľa viac, lebo ten kto v Neho verí už nezahynie, ale bude mať večný život.

Pán Ježiš Kristus je meno môjho Boha, ktorý vlastnou krvou vykúpil celé ľudstvo, všetkých ľudí, z otroctva hriechu, nadvlády zlého, toho, ktorý by rád vlastnil všetky duše, ktorý robí všetko preto, aby zmaril Božie dielo. Tým Božím dielom je Nová zmluva, Zákon lásky a milosti Božej, Boha, ktorý sa zľutúva nad hriešnikom; Spasiteľa národov; Boha, ktorý prišiel dať zmierenie medzi človekom a Bohom; Boha, ktorý ponúka svoje srdce, aby žilo v tvojej hrudi; srdce, ktoré sa nebojí ničoho, srdce ktoré zvládne každú námahu a bolesť, srdce, ktoré sa raduje, lebo zdieľa s Bohom jednu ložu, srdce, ktoré miluje a niet v ňom zášti.

Ak veríš v Neho, je to aj tvoj Boh a môžeš Ho volať priateľom, Otcom, bratom, Ženíchom, lebo On je všetko vo všetkom, On je láska a milosť, On je svetlo, pravda, život.

Už teraz máš slobodu brať alebo nechať. Lebo taká je vôľa Božia. Sloboda, ktorú máme od Boha už veky vekov, je tým levom v nás, ktorý bojuje o prežitie. Ak je lev v klietke, je to neprirodzené a veľmi smutné. No vždy ostáva túžba po vyslobodení, spomienka vekov na bujnú záhradu a jej drsnú krásu, na voľnosť pohybu. Môžeš ísť kam chceš, môžeš ochutnávať ovocie, ktoré ti pripravil Boh, tvoj Stvoriteľ.
To všetko môžeš opäť slobodne zažívať s Ježišom Kristom, ktorý prišiel na zem, aby sme neumreli, ale aby sme mali večný život, ak veríme v Neho.

Vybrané z dokumentov zo dňa 4.2.2013

Moja tajomná láska

5. ledna 2015 v 19:34 | Adina Christie |  Svedectvo

Tak túto tajomnú osobu som stretla pred jedenástimi rokmi. Pamätám sa, vtedy som drela na električkách. Cez deň som ich drhla a v noci zametala. Kým v lete sa to dalo vydržať, v zime to bol príšerný zážitok. Tej zimy v roku 2004, vlastne aj 2005, boli tuhé mrazy a handra sa lepila na sedadlá aj mádla, na umakartové steny. A ak by aj neboli rekordné mrazy, mne bola zima, aká mi ešte nikdy dovtedy nebola, pretože som to musela vydržať osem hodín bez toho, aby som sa chodila schovávať do teplúčka. Snáď len desiata, zjedená napochytre, extra letecká káva, cigareta na dva ťahy, nenormálne očakávané čerešničky na torte.

Veruže som v duchu ďakovala Bohu vždy, keď sa mi naskytla príležitosť strčiť si omrznuté ruky do vrecák, či uchopiť kávu do dlaní a na moment vykúriť svoje skrehnuté údy. Bolo úplne bežné, že pri obmývaní električiek, som aj ja zostala mokrá a čvachtala som sa celé hodiny s topánkami plnými vody. Mokré šatstvo na mne krehlo, ako by som sa menila na ľad. Ešte aj teraz, keď na to spomínam, ma premkne triaška: Bŕŕ! Ale hovorím, vďaka Bohu za túto skúsenosť!

Vtedy to však pre mňa bola nočná mora. Jeden týždeň som v noci zametala, druhý týždeň umývala. Na všetko som bola sama s kolegyňou, ktorej to išlo o poznanie lepšie. Cez víkendy som si liečila doráňané údy. Po niekoľkých mesiacoch tvrdej práce v extrémne ťažkých podmienkach, som už nevládala ďalej a netušila som, dokedy to ešte vydržím. Už som robila od januára a blížil sa október, čiže stále väčšia zima. Zmocňoval sa ma strach, ako to prežijem.

Jednej októbrovej noci, keď sa mesiac preklopil do druhej polovice, som si cez víkend ľahla spať a prebudila som sa na to, ako mi hovorí Kráľ, súdiac podľa Jeho oblečenia, keďže mal na sebe purpurovo červené kráľovské rúcho a bohato zdobenú kráľovskú korunu: Všetko ti splním, čo som sľúbil! A prešiel cez moje telo, akoby bolo nehmotné. Rýchlo som si prehmatávala kríže a pás, ešte vždy som živo cítila, ako mnou prenikla tajomná postava, ešte vždy som počula ozvenu tých tajomných slov: Všetko ti splním, čo som sľúbi!!!

Už som vôbec nemohla zaspať. Kto si, Pane? A čo si mi to sľúbil? Dookola a dookola som sa pýtala a nenachádzala odpoveď. Ale bolo to príliš osobné, bolo to príliš silné, aby som to pustila z hlavy. Pátrala som ako besná po totožnosti tajomného muža, ktorého hlas počujem ešte aj dnes. Popritom všetkom, čo som okolo toho pátrania navyvádzala, som sa jednoducho pustila do čítania Biblie; prečítala som ju ako z rýchlika, ale ničomu som nerozumela.

Potom však v mojom čítaní nastal neuveriteľný zvrat. Keď som sa dostala k čítaniu Nového zákona, zamilovala som sa do hlavného hrdinu, do Pána Ježiša Krista. Bola to veľmi zvláštna láska, úplne ma pohltila a zajala do svojich pavučiniek. A tomuto som tiež nerozumela ani zamak. Vedela som len jedno: Milujem Ho, môjho Kráľa, o tom už nebolo pochýb. Odvtedy som na električkách pracovala s mojím Kráľom. Chodila som do práce peši a ignorovala som spoje, aby som mohla rozjímať s mojím Pánom. Vznášala som sa rozprávkovo krásnou zasneženou alejou a hovorila som nahlas s mojím Bohom. To bolo neopísateľné a nádherné.

O čom hovoril Pán Ježiš v mojom sne, som začala tušiť až o šesť rokov neskôr, keď som stretla podobných bláznov pre Krista, ako som bola ja. :) Ale o tom snáď v niektorom z ďalších článkov.