Říjen 2014

O nás - svedectvo

6. října 2014 v 9:20 | Adina Christie |  Samko Bogár o závislosti

O nás

Moje meno je Samo a moja manželka sa volá Oksanka.

Vyrástol som v ,,neveriacej" rodine, teda reči o Bohu sa u nás doma nejak neviedli. Detstvo som mal vcelku fajn, venoval som sa športu (hokej + futbal), a na iné veci som nemal čas.

Potom prišla stredná škola, život na internáte s pocitom ,,patrí mi svet" a ,,môžem všetko", až kým som nezmaturoval.

A potom? Potom pád, ktorý trval veľmi dlho, veľmi bolel, a bol až na samé dno, a to po všetkých stránkach. Ako veľa mojich priateľov a rovesníkov som prvý krát v živote vyskúšal, aké je to dať si drogu. Diabol presne vedel, kedy je správna chvíľa ponúknuť, a ja som ponuku prijal. Nebudem vám opisovať, aký je život na drogách, no prežil som na nich niečo viac ako desať rokov, a bolo to peklo. Nie len pre mňa, ale pre všetkých ľudí ktorí boli pri mne, ktorým na mne záležalo. Za tie roky som bol na mnohých liečeniach, no nič mi nepomáhalo, nemal som silu prestať. Prežíval som v klamstvách, v podvodoch, v krádežiach, v totálnej nenávisti a deštrukcii voči sebe a aj celému svetu na jednej strane, a ľútosti toho všetkého na strane druhej. Neviem ako, no vždy som cítil, že to čo je môj obraz, nie som v skutočnosti ja.

Keď som sa dopracoval do štádia. kde som už nevedel ako ďalej, keď som už nemal silu a ani chuť žiť, tak som v nádeji na niečo zašiel do kostola na omšu. Čestne som tak spravil niekoľko krát, no absolútne som nerozumel tomu, o čom sa tam hovorí a deje, a ani ma to nejak nezaujalo (možno v 1-2 výnimkach), teda lepšie povedané, cítil som sa tam ako najväčší blbec, čomu dopomohli aj veľavravné pohľady náboženských ľudí (nemôžem napísať kresťanov).

Až v jeden deň, keď som sa túlal mestom zmrznutý a s hlavou plnou otázok, tak som sa ocitol pred kostolom s otvorenými dvermi, a na moju radosť tam neboli žiadni ľudia. S radosťou, že sa trośku zohrejem, som zašiel dnu, posadil som sa a kedže som netušil, čo je to modlitba, tak som Bohu od srdca povedal: ,,Boh! Počuješ ma?! Ja nie som blbec, a neverím, že existuješ?! Ale ak náhodou áno, tak mi pomôž, prosím! Ukáž mi čo robiť a ja to budem robiť, daj mi silu zmeniť sa!" Potom som ešte chvíľu posedel (zohrial som sa), počkal, no nevšimol som si že by sa niečo začalo diať, ako napríklad: nespadol žiadny luster, nepohol sa kríž ... a tak som odišiel svojou cestou.

Myslel som si, že sa nič nestalo, ale stalo sa. Môj život sa v priebehu pár dní absolútne zmenil. Nezmenil sa sám, ale Boh ma vypočul a len On vie, akým zázrakom ma dostal z pút závislosti. Ja som sa vďaka Bohu jedného dňa zobudil ako slobodný človek a neurobil som preto nič. Jediné čo som urobil bolo to, že som vyznal svoju bezmocnosť a poprosil o pomoc. Za veľmi krátky čas po mojom oslobodení ma Boh zoznámil s vtedy ešte dievčaťom, ktoré verí v Boha. Nemyslím tým nábožensky založeného človeka. No človeka, ktorý má živý vzťah s Bohom, človeka žijúceho podľa princípov, ktoré nám Boh ukazuje, a ľúbiaceho Boha nadovšetko na svete. Človek, o ktorom píšem, je vďaka Bohu už teraz moja manželka, Oksanka.

Keďže Oksana je z Ukrajiny, tak prvý rok sme spolu komunikovali cez internet. Veľa mi písala o Bohu, a mne to bolo od nej zaujimavé. No keď mi písala o cirkvi, tak vo mne sa automaticky zapínalo niečo, čo hlásilo: cirkev = polospiace babky = nuda. Až prišiel čas, keď som si vybavil cestovný pas, a odcestoval som pre mňa do absolútneho neznáma, na Ukrajinu.

Tu ma Oksana zobrala do cirkvi, kde chodila ona a moja jediná reakcia bola: ,,WOW!" Tu som vyznal Ježiša Krista svojim Spasiteľom a Pánom môjho života, začal som počúvať Slovo Božie, čítať Bibliu. Prijal som Krst vodou a Krst Duchom Svätým, začal som budovať svoj vzťah s našim Nebeským Oteckom a medzi tým všetkým sme sa s Oksankou zosobášili.

Keď prešiel nejaký čas, tak som sa začal učiť počúvať Jeho hlas. Zo zboru, kde sme s Oksankou slúžili, sme vystúpili. Ako som pred rokmi Bohu sľúbil, že ak mi pomôže a ukáže čo mám robiť, tak ja to urobím. V poslušnosti Jeho Slovu sme začali toto slúženie s názvom Nezávislosť.

Túžba

6. října 2014 v 9:16 | Adina Christie |  Samko Bogár o závislosti


Túžba
Tento článok síce budem adresovať závislým ľuďom, no verím, že bude pre každého.

Na začiatok sa ťa opýtam. "Čo je tvoja túžba?"

Viete, ak sa túto otázku opýtam napríklad narkomana, tak väčšinou zaznie odpoveď: "Stačí mi prestať fetovať", alebo niečo podobné. Na prvý pohľad to vyzerá že wow, super. No prečo potom toľko narkomanov len v tichosti sníva tento sen a boja sa o tom vôbec zahovoriť? Myslíte si, že nechcú prestať? Ja viem z vlastnej skúsenosti, že chcú a chcú to veľmi. Chce to každý jeden človek, ktorý berie drogy nie preto aby mu bolo dobre, ale berie ich preto, aby mu nebolo zle. Ale prečo potom neprestanú? Veď to je jednoduché. Večer si poviem, od zajtra neberiem a žijem normálny život. Nič zložité, no prečo to nefunguje?

Keď som bol ja otrokom drog, tak tiež som mal minimálne 10 rokov túžbu prestať brať drogy. A aj som prestal. Oj, koľko krát som ja prestal. To ani neporátam. No vydržalo mi to maximálne do prvého absťáku. Prečo? Lebo mojou túžbou bolo prestať brať drogu, no o niečom viac som sa nikdy ani neodvážil snívať. Nikdy som nemyslel na to, že aj ja raz môžem mať svoju rodinu. Nikdy mi ani nenapadlo sa zasnívať tak, že by som si dokázal sám seba predstaviť ako normálne žijúceho človeka. Ak by ste mi čokoľvek z tohto povedali, tak by som vám povedal, že vám buď preskočilo, alebo si robíte srandu. Prečo to bolo tak? Čestne povedané ja na to teraz odpovedať neviem. Teraz mi to je divné ako som vtedy uvažoval. No jedno viem určite. Každý človek by mal mať nejakú túžbu. Mal by mať sen, pre ktorý bude žiť a ja verím, že takéto sny môže dať jedine Boh.

Drahý čitateľ(-ka), dovoľ mi otázku. "Čo je tvoja túžba? Čo je sen tvojho života?"

Prestať brať drogy? Prestaneš a o pár hodín si môžeš povedať, že už neberieš. No čo ďalej? Ak bola tamto tá túžba, tak je splnená a tvoj život ďalej nemá význam.

Aby som nepísal len pre narkomanov, tak otázka aj pre ľudí, ktorí nie sú závislí. Čo je vašim snom?

Aby vaše dieťa prestalo brať drogy? Ak prestane, tak čo ďalej?

Alebo...... Založiť si rodinu?........Postaviť dom?........Kúpiť si auto?.......Zapáčiť sa druhému človeku?.....alebo, alebo, alebo.......Čo je vašim snom? Lebo toto všetko sú veci, ktoré dokáže v jednom okamihu vyriešiť bankoví šek a na tomto stojí váš život? Ak áno, tak sa prosím zamyslite nad touto vecou. Stretávam kopec ľudí, ktorí sú nešťastní a netušia prečo je to tak. Sú pustí a stále nespokojní. Je to preto, že svoj život majú postavený na takomto princípe a ten je zlý.

Možno si teraz hovoríte, že mudrujem, ale mohol by som napísať, aký mám ja sen a áno, rád sa podelím túžbou mojho života.

Ja žijem svoju túžbu každý jeden deň v mojom živote. Je to už zopár krásnych rokov, ktoré žijem v pokoji a som za toto snívanie nekonečne vďačný Bohu, mojej milovanej manželke Oksanke a mojej rodine ako po krvi, tak aj po Duchu. Pozdravujem vás milovaní priatelia.

Moja túžba:

Ja túžim po tom, aby sa každý človek, ktorého v mojom živote stretnem, prípadne ma bude čítať dozvedel to, čo pre mňa urobil Pán Ježiš Kristus. Aby sa dozvedel to, ako ma On vytiahol zo smrti k životu a ako mi dáva naďalej žiť moju túžbu. Túžim po tom, aby žiadny z ľudí ktorí boli, sú, alebo budú so mnov v kontakte nemuseli nikdy prejsť peklom závislosti. Túžim potom, aby som bol každému človeku schopný ukázať, že vybrať si drogu, znamená vybrať si smrť. Túžim po tom, aby sa už nikdy nestal zo žiadneho mladého človeka narkoman a aby bola tá pliaga menom závislosť navždy zničená.

Máte pocit, že moje túžby sú šialené? Možno vo vašich očiach áno, ale ja aspoň viem prečo som na tomto svete a môj život má pre mňa každodenný význam drahí priatelia a aj nepriatelia. A ako ste na tom vy?

Nebojte sa mať veľke túžby a snívať aj bláznivé sny.