Srpen 2014

Rozjímanie

25. srpna 2014 v 15:09 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Kým rozjímanie vo svete sa označuje častejšie pojmom meditácia, kde dochádza pod vplyvom rôznych náboženstiev a ich meditačných praktík v istom zmysle k odosobneniu, alebo aspoň k snahe priblížiť sa akémusi duchovnému vákuu, bez vonkajších vnemov, v kresťanstve by sme mohli rozjímaním označiť vedomé zotrvávanie v tichu srdca, kde predstupujeme až k trónu Jeho milosti, aby sme v spoločenstve s Bohom nachádzali radosť a pokoj, aký nám nemôže dať nikto iný jedine On.

Toto je sloboda, do ktorej nás povolal Pán Ježiš Kristus, ktorého smrťou za naše hriechy a zmŕtvychvstaním, sa rotrhla opona odhora až nadol, kde môže každý vchádzať aj vychádzať. Je to milosť nad milosť a ten, kto verí v Neho, je ospravedlnený a na jeho hriechy si Boh viac nespomenie, ba čo viac, každý, kto verí v Neho, má nádej večného života. Toto je pravé spasenie a dnes, keď počuješ Jeho hlas, nezatvrdzuj svoje srdce, ale radšej prijmi Jeho milosť, kým ešte stále trvá, kým príde Pán pre svojich verných.

Takže pokračujem v tom, čo som v úvode načrtla a síce, o čom vlastne je, také rozjímanie v Bohu, Kristu Ježišovi? Pokúsim sa opísať, ako to vnímam ja. Predovšetkým, verím, že sa to deje vždy, keď premýšľam o Pánovi, o slovách, ktoré som práve čítala v Písme, samozrejme aj tie, ktoré mi jednoducho neschádzajú z mysle a viem, že to nie je náhoda, ale Pán mi čosi chce povedať. Taktiež sa nebránim premýšľať o vzťahoch, o práci, o veciach, ktoré ma trápia alebo tešia, pretože je to premýšľanie s Ním. On mi kedykoľvek, avšak nieraz priamo, odpovie na otázky, ktoré mám v srdci. Alebo mi ich ukáže pri najbližšom čítaní Písma, či jednoducho zažijem situáciu, z ktorej som normálne vyvalená: že, wow, Pane, toto si mal na mysli?

Chcem sa zastaviť ešte na takom rozhraní toho, ako ľudia vchádzajú do stavu rozjímania, ako prijímajú vo svojich životoch tie úžasné chvíle s Pánom. Rozhodne odmietam nejaké rituály. Keď som teraz bola na návšteve u staršej sestry, v jednej chvíli, keď sme sa rozprávali o Pánovi a ja som jej chcela niečo ukázať, sestra si myslela, že chcem jej ukázať nejaký rituál, akúsi štartovaciu plochu prežívania nejakého náboženského aktu skrze moju vieru, spúšťací mechanizmus, či čo. Dosť som sa zháčila, ale nemala som jej to za zlé a v pokoji sme si to vysvetlili.

Týmto som chcela naznačiť, že síce nemám nič proti tomu, urobiť si pohodlie a ozdobiť si miesto rozjímania dostupnými parádičkami, ale mám za to, že kresťan, ktorý verí v Pána Ježiša, nepotrebuje podporné elementy, ani nijakú výzdobu, lebo sám Pán Ježiš je ozdobou jeho srdca a tým najväčším pokladom, ktorý zatieni každú vec, nehovoriac o tom, že takéto prípravy mi silno pripomínajú zariekavanie, čiže asi rituál. Výnimočne však, je všetko dovolené, ak to nie je obetované modlám, lebo v Pánovi máme slobodu využívať všetko, čo máme, ale nie zneužívať.

Takže, pokračujem v rozjímaní, v téme, ktorá ma istého času zaujala, keďže mi vlastne, ani nebolo celkom jasné, čo to znamená. No, možno aj teraz chytám vietor, ale nech, verím, že všetko, do čoho vchádzam, je priestor, ktorý mi dal On, môj milovaný Pán skrze Ducha Svätého, môjho zasľúbeného Radcu a Tešiteľa. Chvála Ti a vďaka, Pane!

Najradšej rozjímam s Pánom v autobuse, ktorý sa už stal fakt vyhradeným miestom pre moje rozmluvy s Pánom, miestom, kde mi dal Pán úžasné zjavenia, však pravda, úžasné pre mňa. Tam sa ponorím do Neho a prežívam radosť z toho, že mi je dovolené byť osamote s Ním. A aj keď niekedy sa nevyhnem pozorovaniu ľudí, nie je to na závadu, ale Pán mi túži niečo povedať, alebo mi dá na srdce, aby som sa v tej chvíli modlila za nich, aby ich Pán omilostil a dal im spoznať nesmiernu lásku, akou nás miluje a vždy miloval. Tiež zakaždým pozorujem nádherné výjavy na oblohe, ktoré sú tam pre mňa, lebo Pán je štedrý, vždy ma obdarováva cennosťami, ďakujem Ti, Pane.

Tu som chcela dôjsť k mojej márnej snahe nájsť také miesto, kde by som sa mohla modliť, akýsi Olivový vrch, ale keďže okolo nás je nížina, zostávajú moje túžby zatiaľ v štádiu očakávania. Pán však momentálne pre mňa pripravuje niečo, čo by ma pozdvihlo nielen splneniu tejto túžby, ale aj k fyzickým výkonom, sčasti kvôli slabej kondícii, sčasti kvôli rozšíreniu poľa pôsobnosti, ak má Pán pre mňa pripravenú nejakú náročnejšiu službu, možno praktickú, možno niečo celkom iné. Nebudem špekulovať, Pán vie, čo bude.

Tá snaha vyvstala po tom, čo sme zavreli stánok, v ktorom som s Pánom hovorila od rána do večera. A odrazu som nemala jedno tiché miesto, kde by som sa schovala do samoty s Ním. Dnes verím, že všetko poburdal Pán, aby som sa naučila byť a žiť, teda chodiť s Bohom, za každých okolností: v chudobe aj bohatstve, v súžení aj radosti, v práci, či bez nej, vždy a vo všetkom s Pánom.

Už si nerobím starosti, kde budem osamote s Pánom, či ako rozjímať, o čo s Ním hovoriť a kedy, veď s Ním chodím, a keď Pán chce, zastavíme sa a porozprávame sa. Iste, jedným z najlepších a napríjemnejších spôsobov rozjímania v Pánovi Ježišovi, je stretnutie so súrodencami v Kristu.
Tak dúfam, že som vás niekoľkých trochu povzbudila, ak nie, nevadí, nech vás teší Pán.

Nevesta spí

20. srpna 2014 v 18:30 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Ako vidím dookola naše manželstvá, či už sú to znovuzrodení manželia, alebo je znovuzrodený len jeden z manželov, vidím, že tu často prebieha rozdelenie a nie je možné hovoriť o jednom tele, ako ho mal v úmysle učiniť Pán. Božia vôľa sa však nedá zmeniť. Keď Pán povedal: A budú jedno telo, tak budú. A ak nebudú, potom sa budú diať zvláštne veci, aby sa telo zrástlo, alebo…

Včera som cestovala vlakom z Čiernej do Košíc a pozorovala som nádhernú oblohu pri západe slnka, miestami až čiernu, kde tu ohnivo červenú, či oranžovú, koniec dúhy, úplne až nakoniec oslepujúce slnko, ktoré už už chcelo zapadnúť. Vždy v čase búrok prichádzajú temné, divoké, aj prekrásne farby, presne ako v živote nachádzame bolesť a smútok v súžení a následne až nadprirodzenú radosť, ktorú nám štedro vlieva do srdca Pán skrze svoju lásku. Deň pokročil a prichádza noc.

Dnes po niekoľkých dňoch pretrvávajúceho zamračeného počasia a občasných búrok, mi dal Pán na oblohu úžasný výjav z bielej kopovitej oblačnosti, keď zoskupil oblaky do podoby krásnej ženskej hlavy v ležiacej polohe. Okolo jej tváre ležala záplava kudrnatých vlasov. Žena vyzerala, že spí. Okamžite som si povedala: Spiaca nevesta. Toto sa stalo asi hodinu potom, čo som sa modlila za to, aby Pán uzdravil manželstvá súrodencov a zjednotil ich v láske.

Takže v mojej mysli prebiehali otázky na Pána: Naozaj spí Tvoja nevesta? Áno, inak by Pán nepotreboval dávať prebudenie do cirkvi. A to tak na úrovni celej cirkvi Pánovej, čiže tela Kristovho, ktorého sme údmi, tak v jednotlivých zoskupeniach, ktoré vyznávajú Pána a považujú sa za cirkev Božiu; a samozrejme každý jeden kresťan vie, ktorého Ducha prijal, vie o prikázaní, aby sme sa milovali navzájom, lebo láska slúži, k čomu nám Pán Ježiš daroval bratstvo, ktorého je On prvorodeným z mŕtvych vzkriesených. No ako nie nepodstatnú časť cirkvi, práve naopak, lebo im bola daná milosť pochopiť toto tajomstvo Božie, manželstvá, ktoré Boh ustanovil predobrazom cirkvi, ako aj učinil muža a ženu jedným telom podľa svojej vôle.

Pavol vo svojich listoch často spomína domácu cirkev. Nevyjadruje sa o nej bližšie. Obyčajne ju spomína vtedy, keď ju dáva pozdravovať. Verím, že aj keď boli v istom momente domáce cirkvi už viacčlenným spoločenstvom, čím nemyslím, že registrovaným, jednoducho sa rozšírili z manželstiev, ktoré zjednotil Pán a Duch Svätý ich viedol; všetci ďalší členovia, ktorí sa pridružili k tomuto spoločenstvu, prijali toho istého Ducha a boli pokrstení v meno Pánovo. Pán si sám budoval cirkev, v ktorej nechýbala jednota v láske. On ako hlava a telo ako jednotlivé údy, veriaci, ktorí vydali svoje telá za nástroj spravodlivosti Božej.

Začalo sa to tým, že manželia a ich deti uverili v Pána Ježiša po tom, ako im bolo kázané evanjelium; často uverili aj tí, čo nejakým spôsobom slúžili v dome, potom priatelia a známy, ktorým bolo zvestované slovo evanjelia. A tak postupne pribudlo viac ľudí a bratstvo v Pánovi Ježišovi sa rozšírilo a nieslo ovocie Ducha Svätého. Keď dobre viem, nezaregistrovala som v Písme, okrem pozdravovania, nijaké napomenutie od bratov na cirkvi v domoch, pravdepodobne sa napomínali navzájom v láske. Verejné napomínania sa týkali hlavne zborov. Jasné, v zboroch bolo nepomerne viac kresťanov, ako mohol pojať jeden dom. A vieme, že čím viac ľudí, tým viac rozumovania a nejeden chce byť múdry.

Viem, že už možno trochu opadlo nadšenie z cirkvi v domoch, aspoň som to tak niekde čítala, neskôr si ten článok pohľadám a znovu prejdem, lebo nechcem, hoci si pamätám, že som s ním súhlasila (určite nie náhodou), aby som bola nejak ovplyvnená v tom, čo mi dal Pán vidieť ohľadom manželstva ako predobrazu cirkvi, lebo tento článok nemá za cieľ dávať za model akékoľvek zoskupenie kresťanov v Pánovi Ježišovi.

K tomu by som chcela povedať krátke svedectvo z nedávneho výletu v Mníšku nad Hnilcom. Zúčastnilo sa ho veľmi málo kresťanov. Pán nám však dal veľmi zvlášny čas, keď sme sme si mohli navzájom slúžiť podľa jeho vôle, čo bolo úžasne krásne, lebo to bolo pokojné až intímne. Spoznali sme sa viac, ako by sme absolvovali desať takých výletov, kde by nás bolo desať krát viac, ale nemali by sme dosť priestoru ani času na spoznávanie sa, na ozajstné dotyky sŕdc. Teraz to pomenujem: Úzke spoločenstvo s milovanými bratmi a sestrami. Ja som to takto vnímala.

Čiže, opýtam sa priamo: je manželstvo dôležité v stavbe, ktorá má prorockú víziu stať sa Novým Jeruzalemom, teda nevestou Pána Ježiša Krista? Odpovedzte si samy, lebo odpoveď na túto otázku vám musí zjaviť Duch Svätý, pretože toto tajomstvo je veľké, ako aj píše Pavol v:

Ef 5,21-33
Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej:
ženy svojim mužom ako Pánovi,
lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela .
Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.
Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu,
aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo,
a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.
Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje.
Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev;
lebo sme údmi Jeho tela .
Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo.
Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev.
Takto teda aj vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža.

Stáva sa veľmi často a nie raz som to počula od neveriacich, ale aj veriacich mužov, ako si toto slovo prispôsobujú, čo je veľmi podobné tomu, keď Pán vytýka zákonníkom, že zmenili podania otcov, čiže si pripôsobovali Písmo, ako im vyhovovalo a aj iných učili tak. Niektorí ani nemusia hovoriť, hovoria za nich skutky. Teda niektorí berú prvú časť tohoto slova za zákon, aby sa im žena poddávala a poslúchala ich, pričom druhú časť, akoby už nestihli prečítať, keď Písmo hovorí a nielen to, viackrát to zdôrazňuje: Mužovia, milujte si ženy…

Avšak aj mnoho zborov tiež zmenilo podanie aj obsah slov Písma, keď: Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej, zmenili na: Buďte poddaní nám ako autoritám, bez bázne Kristovej, a hovoria, ak nesúhlasíte s nami, choďte, ale bez nás zahyniete. A vieme, že iba jeden je Spasiteľ: Ježiš Kristus!

Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje.
Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev;
lebo sme údmi Jeho tela

Toto je aj o tom, že správaj sa k svojej manželke, ako aj ty chceš, aby sa ona správala k tebe. Chceš od nej prijímať lásku? Dávaj jej lásku, ako aj Kristus nám dal samého seba, keď zomrel za naše hriechy, keď sme my boli ešte hriešny. Miloval nás takých ako sme boli, špinavých a ukydaných od hriechov, nenávistných, spupných, pyšných, hlúpych, škaredých, nemocných, naničhodných…

A my sa často vzpierame milovať svoje manželky a manželov, lebo sa nám nepáči ich správanie, lebo nesúhlasí s nami, lebo by sme radšej mali po boku niekoho iného, lebo sme mu-jej nikdy nerozumeli, lebo sa za neho - za ňu hanbíme z rozličných príčin, lebo je stále v našich očiach menší-menšia od nás samých. Čo je to všetko oproti sláve Božej, ktorá sa má zjaviť na synoch Božích? Prečo ju-jeho neprijímaš, keď Kristus prijal teba riadne zašpineného a umyl ťa vlastnou krvou, aby si bol čistý?
J 1,16
Z Jeho plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť.

Ako nám môže stačiť takáto okyptená sloboda? Aký je to život, ktorý žijeme
v Kristu, keď sa nedokážeme postarať o Pánom zverený majetok? A my sme Jeho vlastníctvom, ako je napísané, že nič nám nepatrí, ba ani samy seba nevlastníme, lebo všetko je Pánovo.

Ako môžeme tvrdiť, že sme údmi tela Kristovho, keď ani naše manželstvo nespĺňa to základné: nie sme jedným telom, lebo medzi nami vládne nejednota a nedokážeme sa navzájom milovať bez podmienok, ako nás miloval Kristus? Kristovo telo nie je telom mnohých tiel, ale mnohých údov, ktoré počúvajú hlavu, ktorou je Pán Ježiš Kristus.

Mnohí by sa mohli obuť do mňa, že čo tu rozprávam, keď si sama nedokážem spraviť poriadok v manželstve. Ale, čo je mne nemožné, je možné Pánovi. A ani seba nevynímam z toho, o čom píšem.Takže môžete aj oponovať, veď Pán má stále čo prepaľovať na mojom charaktere. Už by sa mali skončiť žabomyšie vojny medzi manželmi, obzvlášť medzi znovuzrodenými, ktorí majú známosť pravdy Božej. Aby sme zrástli v jedno telo, ako Pánova cirkev, Kristova nevesta.
1 Pt 4,7-8
Koniec všetkého je blízko. Buďte teda rozvážni a dbajte na modlitby.
A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.

Vydané 20. aug. 2014 na krestan.sk




Život v Kristu je reálny a pravdivý

15. srpna 2014 v 21:35 | Adina Christie |  Zamyslenia
Prvé, čo ma napadne pri predstave novej zemi, je nebeské kráľovstvo, Nový Jeruzalem, miesto, ktoré pripravuje všetkým veriacim v Neho Pán Ježiš a to podľa zasľúbenia, keď žil na zemi, keď ako hovorí Písmo ústami Pána Ježiša:

J 14,2-4 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?
A cestu, kam idem, poznáte.
Zj 21,1-7
Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.
A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi.
A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi,
zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.
A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.
A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.
Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.

Viac zo Zjavenia Jána nájdete v článku: http://adinachristie.blog.cz/1404/nevesta-barankova

Toľkoto z Nového Zákona, ktorý nám do detailov opisuje Božiu lásku, ktorá sa nám zjavila v Synovi Božom, aby sme prešli zo smrti do života a jedného dňa, keď si po nás príde na oblaku Kráľ kráľov a Pán pánov, Pán Ježiš Kristus, boli naveky s Ním.

Napadlo ma, prečo vlastne píšem o tom, čo si môže prečítať každý v Písme, teda v Svätej Biblii, keď už teraz žijem v Kristu Ježišovi, ako žije On vo mne a skrze Neho v Otcovi nebeskom? Kto ma zmocňuje vydať svedectvo o tomto nadprirodzenom prebývaní v Bohu? Je to Duch Svätý, daný nám zasľúbením Božím, že On bude vyliaty v našich srdciach, hneď ako sa nás dotkne Jeho ruka, keď uveríme v Pána Ježiša, nášho Spasiteľa. Vtedy sa na nás vyleje Božia milosť a Jeho láska sa vyleje do našich sŕdc v Duchu Svätom, ktorý nás bude tešiť večnou prítomnosťou Pána, lebo On pozná Pána a túži Ho osláviť, aj trebárs cez toto svedectvo. On nás povedie cestou pravdy, pretože Pán Ježiš je cesta, pravda a život. Odteraz sa už nemusíme strachovať o budúcnosť, lebo On je večná prítomnosť.

Keď som bola dieťa, znovuzrodené z Neho, mudrovala som ako dieťa, plakala, radovala sa v Pánovi, prijímala Jeho objatia a učila sa načúvať Jeho tichému hlasu, ktorý som spočiatku často ignorovala ako otravný hmyz. Môj Pán sa nehneval, veď kto sa už hnevá na dieťa, ktoré nerozumie ničomu? Ak by aj človek zlyhal a také nespratné dieťa by nedokázal milovať, Boh nikdy nezlyhá. Je naším Otcom, ktorý striehne pri našej postieľke, aby sme sa nepridusili; striehne pri otvorenom ohni, aby sme sa príliš nepopálili, len toľko, čo nám postačí k poznaniu, že oheň môže spáliť, ale aj byť užitočný.

Viem, že sa vyrojí množstvo otázok, prečo Boh dopúšťa vojny a ťažké a bolestné súženie, choroby, smrť do našich životov, ak je taký pozorný. Verím, že niekedy napíšem aj o tom článok, ak Pán dovolí a dá mi k tomu slovo, ktorému bude možné čo i len trochu porozumieť ľudským srdcom. Lebo ako všetky Božie tajomstvá, aj toto chápeme srdcom a nie je možné, aby pochopil ktokoľvek zo sveta to, čo má byť zjavené veriacim v Pána Ježiša vtedy, keď to bude vôľa Otca na nebesiach

Teda, čo píšem o živote v Kristu, je duchovný život, čiže tak isto poznáme, ako ľudské zmysly, tak duchovné. V tomto jedinečnom živote nachádzame úžasné paralely medzi telesným a duchovným, čo sa týka ako tela a jeho jednotlivých orgánov, tak jeho duchovného náprotivku. Pán Ježiš nás všetko učí skrze Ducha Svätého. Sme vychovávaní Bohom v pravde, aj keď je to bolestné. Zároveň si nás Pán prepaľuje, aby raz, keď si po nás príde, bol v nás prepálený Boží charakter a my sme mohli byť premenení k Jeho obrazu. Nie je to však nič, čo by som prijímala nasilu.

V milosti Pána Ježiša som získala slobodu, ktorá nemá obdoby: Som slobodná vzdať sa samej seba, aby len Kristus žil vo mne. Rozhodnutie tak učiniť mi bolo a je na život. Moja sloboda vychádza z pokoja, ktorý je v mojom srdci, kde sa usídlil Duch pravdy, mäsité srdce, ktoré mi daroval Boh podľa zasľúbenia, keď som uverila v Jeho Syna Pána Ježiša Krista, že On je môj Spasiteľ, Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. J 3,16


Možno už tušíte, že život v Kristu žijeme vierou v nášho Pána Ježiša, že On je naším Bohom, a neexistuje nič, čo by sme vierou v Neho a Jeho lásku a milosť, nedokázali. On je našou silou v našich slabostiach, On je naším pnutím, aby sme neustávali a nenechali sa odradiť od ničoho, do čoho nás povoláva Pán, aby sme to činili. Časom som sa aj naučila, respektíve, stále sa učím, rozoznávať hlas môjho Pána, ktorý, ako to už býva u detí, učil ma a stále učí hovoriť, počúvať, ale aj vidieť, či poslúchať, rozhodovať sa v pravde, milovať nielen tých, ktorých prirodzene milujem aj vo svete, ale aj tých, ktorých nemusím, pretože sú mi nesympatickí, zlí, nezodpovední, nepriateľskí, či priamo nepriatelia, ktorí útočia na mňa, lebo nepriateľstvo s Bohom je im prirodzené.

Možno by sa zdalo, že znovuzrodení kresťania už v ničom nepadajú a žijú dokonalý život podľa Pána. No, ešte veľa vody potečie, kým si ich Boh vychová k obrazu svojho Syna. Bezohľadu na všetky ťažkosti v živote kresťana, máme živú nádej, že jedného dňa budeme dostatočne prepálení, tak, ako sa prepaľuje zlato a čistí sa od rôznych prímesí. V milosti Pána Ježiša, všetko je nám totiž na dobré, aj to zlé aj to dobré. Milujeme Otcovu výchovu a Jeho prút a palica nás potešujú. My sme slabí, ale On, Pán Ježiš Kristus, ktorý žije v nás skrze Ducha Svätého, je silný. V slabostiach sa dokonáva Jeho moc, ak veríme v Neho. Sláva Tebe naveky, Pane!



Podobné články:

Stačilo

1. srpna 2014 v 22:21 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Mám dojem, že stačilo. A ako verím, Pán dá každému čoskoro hlboké poznanie, že tade cesta nevedie. Tak, ako dal mne úplne jasne najavo, keď som opäť raz uviazla s mužom v ťažkej debate o Pánovi, že koniec, nebavím sa ďalej, nenechám sa vtiahnuť do debát, o ktorých Pán hovorí: nehádžte perly sviniam. Nech každý konečne ukončí všetky nenormálne debaty so zatvrdlými ľuďmi, lebo už je evidentné, že tie perly sviniam hádžeme.

Že sociálne siete. Na jednej z nich, by sa dalo povedať, že slučky. Nazvem ju ( sociálnu sieť) tak pracovne humbuk. Dnes som uvidela, ako odkryla karty, humbuk. Ona totiž reprezentuje svet. Môže, veď sa na ňu naozaj zmestí celý svet. Najprv ľudia len tak vychádzali akoby na priedomie. Dali si kávičku, možno zákusok a trochu klebetili, jedny o tom, ďalší o inom. Posielali si dojemné obrázky a rozplývali sa nad nimi.

Uzatvárali priateľstvá a žili si ten umelý svet, ktorý im postavil niekto iný. A keď to nestačilo utiahli sa do súkromia a písali si neškodné správy. No, kto ako. Bolo to dosť pokojné, ale chýbala tomu akčnosť, našinec by povedal: šťava. Správcovia však nezaháľali a budovali ďalšie možnosti, ako sa realizovať a byť on-line od vidím do nevidím. A v neposlednom rade, byť verejne viditeľným, teda čosi ako reality šou.

Viete, že na to, aby sa zmestili všetky údaje na jeho server, či servery, museli postaviť, čosi ako obrovský hangár, ktorý zhromažduje ix počítačov, disky na disky, kde sú uložené všetky naše údaje, ktoré sme kedy na stránke zverejnili? Áno a počula som, že vraj si chcú postaviť novú serverovňu na polárnom kruhu, no neviem, čo je na tom pravdy, aby sa malo ako ochladzovať prehrievanie. Tak toto len tak pomimo, lebo nechcem písať o niečom, čomu aj tak nerozumiem.

Čiže, ako pokračovala idylka na humbuku? Jedného dňa začali fungovať najmožnejšie aj najnemožnejšie skupiny, v ktorých sa skutočne mohol každý realizovať, čo bol veľmi premyslený ťah toho, ktorý pohyboval figúrkami na tejto, takpovediac šachovnici. Mohol si medliť ruky, všetko klaplo podľa očakávania a ľudia sa vrhli plní entuziazmu do nových projektov. Stali sme sa vystavovateľmi, remeselníkmi, učiteľmi, evanjelistami, prorokmi, kazateľmi, diskutérmi, oponentami, či obdivovateľmi toho všetkého.

Začali sme žiť niečo, čo je doslova karikatúrou sveta. Nehovorím, že sa nenašli aj perly, ale sme čoraz viac pohlcovaní týmto monštrom, o ktorom zaiste Pán hovorí:
Zj 18,4 A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán.

Dnes sa humbuk teší veľkému záujmu. Mnohí presedíme v skupinkách celé hodiny a donemoty diskutujeme a hádame sa, neraz klameme, mudrujeme, chválime sa svojimi vedomosťami, či poznaním; vyvraciame bludy, ale nie dostatočne, lebo keby sme ich naozaj za bludy považovali, odišli by sme dávno preč a striasli si aj ten prach z nôh. Myslíme si azda, aké úžasné je byť súčasťou tohto umelého sveta, ale nemyslíme na to, že tam za bránami mesta by neobstál ani jeden z tých bojovníkov, či naopak milovníkov medových rečí. A tak ešte raz:

Zj 18,4 A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán.










Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho...

1. srpna 2014 v 21:55 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Kresťanstvo dnes pripomína hurá systém. To, čo si biblickí kresťania poctivo zhromažďovali ako poklady nebies, mnohí súčasní kresťania rozhadzujú ako boháči zo sveta.

Zj 3:17 Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý

Všimla som si veľké odchýlky v živote dnešného kresťana voči tomu, ako popisuje Písmo službu veriacich a celkovo život, akí viedli vtedajší prví kresťania. Mnohí by povedali, že ortodoxní, ale to preto, že nepochopili, čo znamená život v Kristu, byť v Ňom ukrytý.

Už takmer na začiatku Skutkov apoštolov vidíme, ako sa síce kresťania stretali na určitú hodinu v nejakom dome na modlitbu, ale tá hodina vyplývala pravdepodobne z potreby, ku ktorej Pán Ježiš hovorí, že kedykoľvek by sa modlili k Nemu, dvaja, či traja, On bude s nimi, teda, aby ich bolo na modlitbu čo najviac( verím, že to bola potreba, ktorú im dával Duch Svätý, čiže v tom nebola ľudská snaha); ale tiež z toho, že veriaci slúžili počas dňa na rôznych miestach a kázali evanjelium Pána Ježiša, v tom čase veľmi dôležitým svedectvom pred Izraelom, keďže mnohí tu uverili v Pána Ježiša, mnohí z tých, ktorí boli proti Pánovi Ježišovi počas Jeho života na zemi, boli usvedčení z hriechu a túžili sa kajať.

Takže tu nejde o nejaké pravidlo, že musíme stihnúť do tretej, lebo sa začína omša, skôr potrebu konať podľa odporúčania Pána. Ľud sa modlil spoločne. A zase, nie za seba, ale za nespasených, aby im, ktorí sú povolaní, svätí, Pán dával silu a odvahu kázať evanjelium smelo a bez prekážky; pričom verím, že sa tu ako o prekážke hovorí o našich ľudských zlyhaniach, o prekážkach v srdci, nie o tom, že by im nejako fyzicky bolo prekazené hovoriť evanjelium. I keď, aj to sa stávalo, ale to je zase iná kapitola.

Ďalej som si všimla, že neskôr vyvstala potreba vyvoliť si niekoľkých z veriacich, plných Ducha, aby slúžili prakticky tomuto spoločenstvu. A ešte skôr, než k tomu niečo poviem, dotknem sa aj spoločenstva, ktoré nevzniklo ako zbor jedného pastora a "jeho" ovečiek, ale jednoducho skrze slovo Božie prichádzali ľudia sami a odovzdávali svoje životy Pánovi Ježišovi, a tiež predávali svoje majetky a celý výťažok dali do správy starším ľudu, ktorí v Duchu Pána reagovalli na potreby jednotlivcov, či rodín. Títo ľudia sa odovzdali celí Pánovi Ježišovi, aby len On žil skrze nich, aby vydávali svoje telá za nástroje v službe Kristovej cirkvi. Desiatky v tej dobe, dobe milosti už nemali opodstatnenie, pretože v milosti Pána Ježiša sme spoznali, že všetko je Jeho a nič nie je naše.

Tu sa aj prvýkrát stretávame s pokriveným chápaním toho, čo znamená odovzdať všetko Bohu, Pánovi Ježišovi a to v osobe Ananiáša a Zafiry, ktorí si trúfli oklamať Pána a uliali si bokom z peňazí, ktoré utŕžili za pole. Oni teda pred cirkvou chceli byť svätí a zároveň mať pre každý prípad unikové dvierka, napríklad, čo keby ich to prestalo baviť a chceli by sa vrátiť, ale To sa im nepodarilo, lebo pred Duchom Svätým nie je možné zatajovať nič, On je svetlo, ktoré ožiari každú tmu, lebo tma nemôže pohltiť svetlo. Prečo vtedy mnohí veriaci odišli? Myslím, že to bolo preto, že boli usvedčení, že ich srdce nepatrí celé Pánovi. A dostali strach, že aj oni zomrú.

Tuná sa mi veľmi žiada vysloviť to, čo povedal Pán a tak prichádza slovo od Pána, ktoré si môžeme prečítať:
Mt 16,24-28
Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!
Lebo kto by si chcel zachrániť život , stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.
Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?
Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve.






Ale ťažko sa ti bude vzpečovať proti ostňu

1. srpna 2014 v 21:30 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Sk 9,4-5
A v tom, čo išiel, stalo sa, že sa už blížil Damašku, a zrazu ho obkľúčilo svetlo z neba,
a padnúc na zem počul hlas, ktorý mu hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ?
A on povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ, tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

Ráno som si prečítala pár kapitol zo Skutkov apoštolov a niečo ma až zastavilo, keď som čítala tieto verše. Bolo to slovíčko (ale), ktoré bolo v zátvorke; čítala som gedeonku, Novú Zmluvu, ktorá je v evanjelickom preklade. Napadlo ma, že Pavol bojoval proti Bohu, Pánovi Ježišovi, keď prenasledoval Jeho nasledovníkov, čiže bojoval proti Duchu Svätému. Jeho zákon, jeho telesnosť bojovala proti Duchu. Keďže bol zákonník a horlivý prenasledovateľ Pána, tento boj ho napĺňal radosťou, lebo veril, že dobre robí. A teraz nastala veľmi zaujímavá situácia, pretože Pán Ježiš z výsosti moci, sa mu zjavil a daroval mu spasenie skrze vieru v Neho, v Jeho dokonané dielo.

Takže ako nádoba Pána Ježiša, myseľ bola hotová konať skutky Bohu ľúbe, ale ešte tu bolo telo, ktoré vždy brojí proti Duchu. Nová situácia, keď už bol Pavol obrátený k Pánovi, zapríčinila, že jeho telesnosť v ňom pôsobila už len ako zvyk, z ktorým má každý jeden z nás problém, hoci sme znovuzrodení a Pán až postupne nás uzdravuje, či už zo starých zranení, alebo hriechov, ktorým nevieme dať stopku, kým nedostaneme od Pána zjavenie pravdy, prečo tak konáme, prečo je nám potrebné ísť do úplnej slobody s Ním, jednoducho, až kým nedospejeme v Pánovi.

Kor 12,7-10
Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.
Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa,
ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.
Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.

Verím, že vďaka tomu, že Pán ponechal Pavlovi osten, nadobúdalo Pavlovo srdce pokoru a mohol napísať o svojich zjaveniach, ktoré sú nám dodnes na život, ako napríklad:

R 8,12-14
A tak tedy, bratia, dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela.
Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.
Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.

1Kor 4, 7-10
No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Božia a nie z nás,
ktorí sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie sovrení: sme v rozpakoch, ale nie cele bezradní;
prenasledovaní, ale nie v zlom opustení; sme občas povalení, ale nehynieme,
vždy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Ježiša na tele, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom tele.

Gal 5,16-17
Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela.
Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telo, lebo to sa jedno druhému protiví; aby ste nerobili toho, čo by ste chceli.
Ale ak ste vedení Duchom, nie ste pod zákonom.

Na záver by som rada nechala odkazy na články, ktoré som napísala ešte ako približne ročné miminko v Pánovi Ježišovi, kde ma presne tieto otázky zaujímali, ktoré popisujem v tomto článku. Ako som ich videla vtedy, dá sa povedať detskými očami, teda dám tu linky na porovnanie: