Červen 2014

Keď Boh vyleje svoju milosť na človeka...

30. června 2014 v 23:13 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Ak všetko, čo sa deje v mojom živote s Pánom, sa deje preto, aby som spoznala nesmiernu milosť, ktorú nám dal Boh v osobe Syna Ježiša Krista, potom nech sa deje, čo sa má stať a uvidím oveľa väčšie veci ako doteraz, uvidím kráľovstvo Božie. Amen.

Odteraz nikoho netúžim, oslovovať. Nech to, čo je vôľa Pánova, plynie skrze Neho, ktorý nám dal Ducha Svätého na radenie, tešenie, objímanie, na vnímanie Božích požiadaviek, na učeníctvo, aké tu ešte nebolo a nebude, lebo Jeho pečaťou je Duch pravdy, život v Pánovi Ježišovi, pokoj, do ktorého sme vošli a ktorý bol odopretý mnohým Izraelcom.

A nám bol daný skrze krv Krista a Jeho odpustenie, aby sme, súc ospravedlnení pred Bohom, vierou uchopili to veľké víťazstvo a dostali od Pána veniec života, Jeho večný život v nebeskom kráľovstve.
Uvedomujem si, že momentálne píšem až s takým pátosom, ale to všetko vyplýva z obrovskej bázne, ktorú prežívam od rána, keď mi Pán zjavil, aká obrovská je Jeho milosť a odvtedy len ťažko zadržiavam slzy. Som plná obdivu a slávy môjho Pána. Ďakujem Ti, Pane Ježišu!

Myslela som na to, aká som slabá, ako každú chvíľu padám, som hrozne telesná, neposlušná, nemožná, stále repcem, stále hundrem, stále kričím a aj moje vnútro reve, trápim sa, že nemám lásky, a trápim sa, ako to strašne musí bolieť Pána.

Za toto Izraelci umierali na púšti a Boh im prisahal, že nevojdú do Jeho odpočinku. Veľmi, veľmi silno som si to uvedomovala, že aj predo mnou sa mohla otvoriť zem a ja by som padala do horúceho pekla, do jazera, ktoré tečie ohňom a sírou. A vtedy mi Pán ukázal, akí sme vzdialení tomuto obrazu na púšti, pretože sa Boh zľutoval nad nami hriešnymi, aby sme už neumierali, aby už nad nami nemalo žiadnu moc zlorečenstvo zákona, ktorým nás odsudzovala spravodlivosť Božia na smrť za každý hriech, lebo nebolo na svete krvi, ktorá by navždy prikryla naše hriechy.

Preto naplánoval Boh niečo, čo nikto nepochopí, ak nie je z Boha.( J3,16) Daroval nám vlastného Syna, aby v smrteľnom tele vybojoval pre nás víťazstvo nad smrťou, teda hriechom. Jeho krv prikrýva všetky hriechy sveta. A bola to zástupná smrť. Nech nikto nezovšeobecňuje tento fakt! Lebo konkrétne aj za teba umrel Pán…

Pán vie, že by sme na to ľahko zabudli a časom by sme si začali mnohí namýšľať, že nám treba ďalšie a ďalšie odpustenie hriechov. Začali by sme blúdiť v nejakej pochybnej spravodlivosti a očakávať, že každý náš pád bude sprevádzať Boží hnev. Ale ten, ktorý nás tak miloval, že svojho Syna obetoval na oltár sveta, nám odpustil a viac sa nehnevá na tých, ktorí veria v Neho.

Pán Ježiš nám povedal a podľa dnešnej rétoriky nám zanechal odkaz: Hľa, Ja som s vami po všetky dni, až do skonania sveta. A Pán plní svoje zasľúbenie a dáva nám Ducha Svätého, Božiu pečať, ktorú nemôže nikto rozlomiť, iba On sám. Sme pod Jeho výsostnou ochranou. Čokoľvek sa deje, je nám to na požehnanie. Ak padáme, neotvorí sa pred nami ohnivá tlama, ktorá nás pohltí, ale On sám nás dvíha a prenáša cez údolia, cez ťažký terén.

On vie o našich pádoch a počíta s nimi. Vie, že sme bezcharakterní, leniví, pyšní, ohovárači, posudzovači, zbabelí špinavci. Ale Jeho krvou sme čistí. On si nás vychová k svojmu obrazu. On sám to učiní. Nepotrebujeme schopnosti, silu ani rozum. On všetko má.

Zach 4,6 Nie silou a nie mocou, ale mojím duchom!

Keď pôjde Otec do záhrady, popásať sa pohľadom na ovocie stromu, ktorý vysadil, nebude Ho zaujímať ovocie vyšľachtené ľudskou rukou, ale jedine ovocie Ducha.

Nepotrebujeme nič, keď máme Krista a Jeho lásku, lebo sme obdržali Jeho nesmiernu milosť a spasenie; potrebujeme vydžať vo viere v Syna Božieho a bdieť až do konca. To je trpezlivosť a viera svätých. Amen.

Originalita nie je vždy originálna

29. června 2014 v 21:14 | Adina Christie |  Tema tyzdna
Originalita neroste na stromech
Jasné, že nie:) Ak by rástla na strome, potom by sa nemohlo stať, že Eva by si zobrala jablko zo stromu poznania dobrého a zlého, ale vzala by si ovocie zo stromu života. Aké následky by to malo, si však ani netrúfam nejak rozvádzať, pretože nie som tu preto, aby som rozvíjala plané teórie, ale, aby som, ak je to len trochu možné, vpustila trochu svetla do zdanlivo jednoduchých skutočností. tak ako verím, že mi ich dáva vidieť Boh. Nech mi pritom Boh pomáha, sláva Jemu za to!

Originalita vždy vychádza z prirodzenosti. Práve tak genialita, pretože v jednoduchosti je krása a tiež múdrosť. Keď sme už pri tom, v čom spočíva prirodzenosť? Verím, že spočíva v slobode nechať veciam, či ľuďom, teda stvorenstvu vo všeobecnosti, charakter, ktorý dostali do vienka od Boha. Práve tak vonkajší, či vnútorný obraz, ktorý napovedá veľa o tom, aký má Boh vkus, čo znamená vnímať krásu Jeho očami.

A keďže Boh nestvoril ani jednu jedinú vec rovnako, vždy máme do činenia s originálom. Ak pravda, nepristúpime na hru, ktorú s nami bude chcieť hrať svet a jeho mecenáši. Tá hra je o peniazoch. Predaj mi svoju originalitu a dám ti svoju prestížnu značku.

To, že budem týmto činom otrokom onej značky, už neriešim, hlavne, že mi to prináša slávu a bohatstvo, či nové dimenzie v oblasti módy. Toto je dosť oklieštená sloboda, ktorá originalite vyslovene škodí. Najviac nám však, ak hovoríme o originalite v tomto zmysle, môže uškodiť povrchnosť. Totiž, uverili sme lži, že stačí dať veciam nové meno a oni sa stanú niečim iným alebo niekým iným.

Ak nazvem ovcu vlkom, aj tak bude bečať ako baránok. Myslím, že tým je povedané akurát dosť na to, aby sme minimálne premýšľali o tom, ako to vlastne je a skúmali veci, s ktorými sa stretávame, lebo sme si ich vybrali pre ich zdanlivú originalitu. Ak zoškrabeš zopár vrstiev originálu, spôsobíš mu iba ranu, alebo odkryješ ďalší obraz?

A na záver niečo o tom, ako to bolo naozaj, úplne na začiatku, keď…
( Nemusíte čítať ďalej, keď nechcete, ale ak si to prečítate, vykročíte jednou nohou v ústrety poznaniu prapočiatku vzniku sveta, z ktorého sa odvíjal dnešný svet, ktorého Stvoriteľom a Udržiavateľom je Boh.)

1M 1,1-31
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.
Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.
Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy.
Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň.
Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd.
Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A stalo sa tak.
Boh pomenoval oblohu nebom. A bol večer a bolo ráno: druhý deň.
Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak.
Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom. Boh videl, že to bolo dobré.
Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak.
Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré.
A bol večer a bolo ráno: tretí deň.
Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov.
Nech budú svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem! I stalo sa tak.
Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy.
Boh ich umiestnil na nebeskú oblohu, aby osvetľovali zem,
aby vládli nad dňom aj nocou a aby oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že to bolo dobré.
A bol večer a bolo ráno: štvrtý deň.
Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe.
Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody; aj všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhov. A Boh videl, že to bolo dobré.
I požehnal ich Boh hovoriac: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody. I vtáctvo nech sa rozmnoží na zemi.
A bol večer a bolo ráno: piaty deň.
Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak.
Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré.
Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.
Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.
Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi!
Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm.
No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak.
A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.
1M 2,1-25
Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje.
Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal.
Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.
Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené. Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo -
a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu,
len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy,
vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou.
Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril.
Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla.
Z Édenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená.
Meno jedného je Píšón; ono tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa nachádza zlato.
Zlato z onej krajiny je vzácne; tam sa nachádza aj bdéliová živica a drahokam ónyx.
Druhá rieka sa volá Gíchón; tá tečie okolo krajiny Kúš.
Tretia rieka sa volá Chiddekela; tá tečie východne od Asýrie. Štvrtá rieka je Eufrat.
Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil.
Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť,
ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.
Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.
Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek.
A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň.
Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom.
Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku.
Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá.
Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.
Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.



Jeden hlas

22. června 2014 v 11:10 | Adina Christie |  Tema tyzdna
Hlasy v hlavě
Hlasy v hlave, to je niečo, čo balansuje na pokraji schizofrénie, či priamo v nej. Keď si však uvedomíme, že tie hlasy sú obyčajne našimi demonštrátormi, ktorí volajú hlasno po zmene, či už osobnosti, alebo miesta činu, začneme sa zaoberať nimi po poradí, ako prichádzajú. Je to nutné, pretože, ak by sme iba mávli rukou nad nimi, nič by sme nespravili, iba by sme si spôsobovali chaos v hlave, ktorý by neriešením nastavených, či akútne predložených otázok, klesal pod čoraz ťažšími nánosmi smetí, ktoré sme odignorovali.

Takže pustime týchto priekopníkov, nech konajú čo treba a bude nám dobre :) Samozrejme, nebavím sa o diagnóze, pretože nie som lekár, ale hovorím v rámci prijateľných vecí, keď sa jedná o prirodzený vývoj našich postojov, brúsenie našich charakterov, prirodzenú selekciu, kde sa musíme často aj vzdávať niektorých vecí, či ich nechať jednoducho umrieť, lebo už splnili svoj účel, na čo boli poslané. Ja poviem taký azda najjednoduchší príklad, keď sa nám v hlave bijú dva hlasy a každý chce niečo iné. Jeden chce, aby sme išli do prírody a druhý chce zostať sedieť doma.

Máme v tom fakt slobodu, čo si vyberieme, avšak, lepšie je vybrať si variant, ktorý nás buduje a posúva nás ďalej, teda, ja by som si chcela vybrať tú prírodu, pretože, ak by som si vybrala pohodlie, vybrala by som si s ním nejaký zmrazovač mojich túžob, ktoré Boh do mňa dal a s tým spojených aktivít. Teda, vždy máme možnosť rozhodnúť o tom, ktorý hlas počúvneme, čiže zahlasovať zaňho, pretože máme dostatok indícií, ktoré nás k tomu vedú, aby sme práve tomuto hlasu dali prednosť.
Veľmi rada by som poukázala na to, ako Boh rieši tieto veci a ako veľmi mu záleží na tom, aby sme sa vždy rozhodovali správne. Boh do mňa a nielen do mňa, do každého človeka, vložil celkom slušný potenciál. Všetky nástroje, ktoré na využitie tohoto potenciálu môžem použiť, sa nachádzajú v srdci. Teda nie v hlave. Áno, tam sa dejú rozličné porady (a odtiaľ sú pravdepodobne tie hlasy), ale rozhodujúce slovo by malo mať srdce.

Vieme však, že svetský človek nemôže rozumieť duchovnej reči, teda srdcu, ktoré je sídlom ducha. Nehovorím, že sa nemôže rozhodnúť správne, ale keďže sa rozhoduje iba v hornej miestnosti, teda v hlave, čo je z pohľadu Boha iba telesné, každé jeho rozhodnutie, ktoré ho privedie do istého víťazstva, v ňom zasieva pýchu, ktorá je jednotlivými úspechmi tak dobre živená, že pýcha prekrýva srdce a nastáva chlad, srdce jednoducho skamenie.

Áno, tušíte správne, čo chcem povedať a síce, že vierou v Boha, spoznávaním Jeho srdca, získavame správny pohľad na všetko, čo nejakým spôsobom riešime, a vnímame, že náš telesný hlas je síce veľmi jednoduché a pohodlné použiť, ale Ten, ktorý pochádza z Boha, Duch Svätý, ktorý je zasľúbený veriacim v Ježiša Krista, ako Tešiteľ a Radca, ktorý zastupuje Pána Ježiša na zemi, je jediný správny, lebo je sám Bohom, ktorého hlas je hlasom Božej lásky a Božej spravodlivosti. On počíta so všetkým, Jeho láska a milosť zasahuje všetko dookola, Jeho spravodlivosť je priamočiara. Preto chápeme, že rozhodnutie môže byť aj bolestivé, ale On na nás neuvalí bremeno, ktoré by sme neuniesli.

Vyzerá to neuveriteľne, či dokonca nábožensky? To vyzerá tak, len v srdciach, ktoré sú kamenné a tak sú odkázané na svoju hlavu, aby za nich rozhodovala. Mimochodom: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.

Ján 3,16-21

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.

Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.

A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.

Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.

Kto uveril našej zvesti?

16. června 2014 v 9:02 | Adina Christie |  Živé slovo

Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov?
Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme.
Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili.
Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto,
pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho.
Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti.
My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený.
Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti.
On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.
My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou.
Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.
Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie,
a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.
Väzením a súdom bol odstránený, ale kto sa stará o jeho údel?
Lebo bol vyťatý z krajiny živých, pre vinu svojho ľudu bol zbitý.
Dali mu hrob s bezbožníkmi a so zločincami, keď zomrel,
hoci nespáchal násilie a nebolo ľsti v jeho ústach.
Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho chorobou.
Ak položil život ako obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť,
skrze neho podariť sa má, čo chce Hospodin.
Pre námahu svojho života uzrie svetlo.
Svojím poznaním môj spravodlivý sluha dá spravodlivosť mnohým
a ich neprávosti sám vezme na seba.
Preto mu dám podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť,
pretože obetoval svoj život na smrť a počítaný bol s priestupníkmi,
hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov.
Izaiáš 53, 1-12

Píšem vám, deti...

16. června 2014 v 8:35 | Adina Christie |  Tema tyzdna
Píšem vám, deti,
pretože sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno.
Ja som svetlo sveta.
Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme,
ale bude mať svetlo života.
Duch Pánov nado mnou;
lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium,
[uzdravovať skrúšených srdcom]
poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku,
utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.
Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet,
aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas.
Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie),
ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.
Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma;
veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha).
Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal.
Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.
Kto verí v Neho, nebude súdený.
Kto neverí, už je odsúdený,
pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.
A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet,
ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo,
lebo ich skutky boli zlé.
Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo,
aby jeho skutky nevyšli najavo.
Ale kto činí pravdu, ide na svetlo,
aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.
Čomu však pripodobním toto pokolenie?
Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú ostatným:
Pískali sme vám, netancovali ste; plakali sme, a nenariekali ste.
Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky.
Čas sa naplnil - Božie kráľovstvo je blízko.
Čiňte pokánie a verte evanjeliu!
1Ján 2,12;Ján 8,12;Lukáš 4,18-19;Ján18,37;1Ján 2,17;Ján 8,42;Ján 3,16-21;
Matúš 11,16-17;Ján 8,51;Marek 1,15

Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho.
A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. M
atúš 3,16-17




Čo je na tom zvláštne?

5. června 2014 v 19:54 | Adina Christie |  Tema tyzdna

...............................................................................................Takový ten pocit
Chcem hovoriť o niečom, čo najprv vyzeralo, ako: "Takový ten pocit". Neskôr však prerástlo v niečo, čo bolo omnoho väčšie ako ja, niečo, čo sa nedá zmerať ani, čo do šírky, výšky, či hĺbky. Samozrejme, vítam všetkých, čo budú čítať tento článok.

Tých, čo sa budú pohoršovať, sa opýtam už teraz, na začiatku: toto vás pohoršuje? Ale povzbudzujem všetkých, ktorých ovanie "Takový ten pocit", ktorý pozvoľna vyústi do veľkej túžby hľadať a nájsť, dozvedieť sa viac, napiť sa s prameňa živej vody, nasýtiť sa slova, ktoré rozsievač rozsieva kade chodí, aby vykonalo to, na čo bolo poslané od Otca.

Prameňom živej vody sa jedného dňa, potom, čo som neupustila od môjho úmyslu nájsť Boha a spoznať Ho, hovoriť s Ním o tom, aké bremeno života nesiem a že už nevládzem, či by ho už nesňal zo mňa, či by už neurobil nejaký zázrak, aby som konečne začala dýchať, nie ako s priškrteným hrdlom, ale slobodne a voľne ako vták; vtedy vstúpila do môjho života obyčajná webová stránka ako je táto, ktorá si však vytýčila iba jedno meno hodné slávy a chvály a venovala ju Pánovi Ježišovi Kristovi. Žiadna komercia, žiadne populárne drísty, len čisté a jednoduché evanjelium Ježiša Krista.

Verím, že na stránku ma priviedol Boh. Najprv som si musela prečítať ix odkazov na všetkých svätých. Vedela som ale, že to nie je cesta. Moje srdce nad tým jednoducho ohrnulo nos a hľadalo ďalej. Dnes viem, že naozaj to bol Boh, ktorý ma priviedol k prameňu. Vodil ma po všetkých tých čudných zastávkach. Až mi jedného dňa, keď už som dlho tápala, dal sen, na konci ktorého bolo meno Agar. Potom už netrvalo dlho a ocitla som sa na spomínanej kresťanskej stránke. Keď som si tak čítala články o Pánovi Ježišovi, cítila som sa ako doma. Všetko, čo som sa dozvedela ma napĺňalo úžasným pokojom a radosťou. Strašne som si to užívala a moje nadšenie nemalo konca kraja.

Po dvoch mesiacoch intenzívneho života, počas ktorého sa mi dával Pán Ježiš spoznať, som odrazu vedela, kde je sever: Vedela som, že sa mi to deje pre istú príčinu: Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. J 3,16

To, čo sa udialo pri Jakobovej studni je veľmi podoné tomu, čo sa deje miliónom ľudí na svete, keď sa stretnú s Bohom a od tej chvíle sú plní viery v Neho, v Ježiša Krista, ktorý skôr než umrel za naše hriechy na kríži, nám vysvetlil všetko, čo sa týka Božieho kráľovstva, akoby sme ho mali hľadať, respektíve, aby sme najprv hľadali Božie kráľovstvo a všetko ostatné nám bude pridané. Je to evanjelium Ježiša Krista, ktoré si vie každý prečítať v knihe kníh Svätej Biblii. A kto by namietal, že veď Ježiš umrel pred dvetisíc rokmi, tomu poviem: On umrel za naše hriechy pre naše ospravedlnenie a na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše vzkriesenie a večný život, ak veríme v Neho. On prišiel na zem, aby splnil vôľu Otca, aby dokonal dielo Spásy a večného života. On prišiel, aby nám priniesol milosť a to nezaslúženú milosť.

Tu je niekoľko slov z evanjelia podľa Jána:
Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi.
Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie.
Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť!
Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu.
Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi.
Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.
Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu?
Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok?
Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť.
Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.
Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať.
Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem!
I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža;
lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala.
Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok.
Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha.
Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca.
Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov.
Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať.
Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.
Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko.
Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou.
Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš?
Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom:
Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus?
I vyšli z mesta a prišli k Nemu.
Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz!
On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.
Tu si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť?
Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo.
Či sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve.
Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač i žnec spolu radovali.
V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne.
Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.
A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila.
Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni.
A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo
a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta.
J 4,5-42

Čiernobiela

1. června 2014 v 23:55 | Adina Christie |  Tema tyzdna
..............................................Čierna ovca...............................
Najprv trochu povrchná charakteristika:
S čiernymi ovcami je to podobné ako s bielymi vranami. Hoci,no, je to predsa len inak :)Trochu podobná kombinácia farieb, ale úplne iné politické zriadenie.
Tak, to pardon, ideme ešte raz!

Biela vrana je jedna z množstva čiernych vrán, ktoré majú svoje čierne perie od prirodzenosti, kdežto biela vrana akosi nezapadá medzi nich. Nech robí, čo robí, vidieť ju z ďaleka.
No a čo z toho vyplýva? To je rôzne. Buď je biela farba istou odchýlkou v genóme dotyčnej vrany, alebo je zámerne bielo sfarbená, aby budila pozornosť medzi čiernymi vranami, teda akosi vynikala, či vytŕčala z radu rovnakých, čiže, žiadna šedá myš :).

A teraz si podáme čiernu ovcu :) Tú si ani nemusíme podávať, však čierne ovce sú celkom bežné a nikto ich nepodozrieva, že sú biele a iba sa robia, že sú čierne, alebo, že sa vyťahujú pred bielymi ovcami, že sú čosi viac.

Viete, čo je zvláštne na čiernych ovciach, ktoré plnia úlohu, povedzme "vírusu", ktorý absolútne rozloží systém, keby bol aj neviem aký dômyselný a pevný? A to sa podržte: čierna ovca politického rangu, je vlastne biela!

Nedá sa odhaliť, až kým nezačne aktívne pôsobiť už spomínaný rozklad. Možno je to smradom, možno prílišnou sebaistotou čiernej ovce, ktorá sa, vzhľadom na to, že sotva prišla, správa podozrivo sebavedome.

Ešte sa trochu porozhliadneme, kde pôsobí biela vrana a tiež, kde si tak sebavedome bečí čierna ovca.
Je zvláštne, že som zistila podľa nejakých chabých informácií, (pravdepodobne je v tom vysoký stupeň utajenia), že biele vrany sú na výslní a v súčasnosti si užívajú svoju nevšednú farbu, ktorá ich robí celebritou medzi vranami.

Takže prejdime hneď na čiernu ovcu, ktorá je vlastne tiež biela, no má podstatu čiernej ovce, škodlivého elementu. Ako som si všimla, výraz čierna ovca, sa už značne sprofanoval, keďže, sú jej pripisované zločiny typu: krádeže, predaj a užívanie omamných látok, závislosti a iné nespratnítcva konané v slušných rodinách, kde sa to hlboko dotýka povesti takej rodiny.

Málokto ale vie, odkiaľ pochádza čierna ovca politického rangu. Vieme len tak odhadom povedať, že plní záujmy určitých spoločenských kruhov, ktoré si vychovávajú čierne ovce na špeciálne ciele. Týmto ovciam hovoria: Vlk v ovčom rúchu. V tomto prípade je čierna ovca vychovávaná k obrazu bielej ovce, a to nielen k vonkajšiemu obrazu, ale aj vnútornému, totiž, aby si aj sama čierna ovca myslela, že je bielou ovcou. A ani odhalenie by jej istotu nemohlo vyvrátiť. Nie je známe, či pracujú niektoré z nich na vlastnú päsť. Môžeme predpokladať, že vždy sa môže vyskytnúť prípad, ktorý sa vymyká vžitému systému.

Najznámejšími čiernymi ovcami sú ovce vlúdivšie sa medzi kresťanov veriacich v Ježiša Krista. Ak sa im aj podarí rozložiť zbor, jeho systém, Boh si to použije na výchovu kresťanov vo vnútri. Systém, ktorý bol rozložený čiernou ovcou, sa odrazu javí ako nepotrebný. To je preto, že Boh nepotrebuje ľudské systémy, ani rukou postavené chrámy; On je živý Boh, ktorý hovorí:

Takto hovorí Hospodin: Nebesia sú mi stolicou, a zem je podnožou mojich nôh. Kde jaký je to dom, ktorý mi vystavíte? Alebo kde je nejaké miesto môjho odpočinku?
Veď to všetko učinila moja ruka, a tak sa to všetko stalo, hovorí Hospodin. Ale na tohoto hľadím: na utrápeného a na toho, kto je zdrteného ducha a trasie sa nad mojím slovom.
Iz 66,1-2