Duben 2014

Obyčajný deň

29. dubna 2014 v 0:24 | Adina Christie |  Žalmy
Obyčajný deň ma sklátil,
skváril ma jeho tieň,
však Ty si si jeho čerň použil:
zasvietil si mi zjavením, Pane!
Prebehnem po ňom ako laň
nasýtim sa bylinkami,
chlebom z Tvojich rúk;
pramene necháš vytrysknúť
len pre mňa s puklín skál,
kalich môj naplníš životom z Teba,
aby som pila krv,
víno Tvojej zmluvy,
tak chcem s tebou večerať,
pripomínať si večeru Pánovu,
kým neprídeš pre milovanú
a nepojmeš ju
na svadobnú hostinu...

Na vlnách hudby

24. dubna 2014 v 9:40 | Adina Christie |  Zamyslenia
Na vlnách hudby prežívame často výbuchy emócií, pretože hudba sa dotýka hlboko našeho vnútra. A záleží na hudbe, akú človek počúva. Časom zistíme, že s nami hovorí, že nás chápe, že nás pozýva sa otvoriť a vydať zo seba všetko, čo je skryté, že nás pozýva do radosti a pokoja, lásky, či nenávisti. Všetko v nej rezonuje cez naše srdcia. Stačí sa pozrieť, stačí počuť, stačí prežívať a vidíme, že uchvacuje do povetria radosti, či ponára do hlbín nekonečného smútku. Hudba je vskutku fenomén, ktorý nemá obdobu.

Mnohí triedia hudbu na takú, či onakú. Ale verím, že nie je v tom rozdiel, iba ak matematický. Myslím, že kresťania delia hudbu na svetskú a na chvály Bohu, Pánovi Ježišovi. Akosi však, niektorí z nich, vytriedili ešte jednu, ktorá má taký všeobecný názov: rocková hudba. Túto hudbu veľa kresťanov považuje za satanskú muziku pre jej mnohokrát podtónové posolstvo smrti.

Jedna lastovička však nerobí leto. Poznám dokonca rockovú skupinu, ktorá spieva chvály Bohu a veľmi sa mi to páči. Ale nie som tu od toho, aby som posudzovala hudbu, ktorej som dala jednoznačne stopku po tom, čo mi Pán Ježiš jedného dňa, keď som počúvala Bacha a ďalšie skladby od iných svetových skladateľov, dal na výber: Ježiš Kristus alebo hudba, akokoľvek rozmerná v mojej duši? Komu dávaš slávu, Kristovi alebo Jeho stvorenstvu?A tak som bola usvedčená Duchom Svätým, že som vlastne závislá na zážitkoch, ktoré mi poskytuje hudba. Verím, že som momentálne slobodná počúvať čokoľvek, dávam však prednosť chválam, ak mi je umožnené ich počúvať. A sama tiež chválim Pána vlastnými slovami a hudbou, ktorú mám, ako verím od Neho.

Lebo mohla by som povedať a nakydať na vážnu hudbu, že bola démonská a mala ducha, ktorý nie je Boží, ale to by som, z dnešného pohľadu späť, klamala, pretože ten, kto má Ducha Svätého, nemôže mať iných duchov, lebo Duch Svätý je najväčší a všetci zlí duchovia z jeho prítomnosti utečú hneď, ako sa odvážia priblížiť.

A ešte jeden dôležitý fakt: Hudba je Božím stvorenstvom, je to nádherný prejav Jeho srdca, ktorým zasiahol mnohých, hoci si vôbec neuvedomujú, že hudba je dar od Boha a smie si z neho brať každý človek, smie ním chváliť Boha, smie ním obdarovávať ďalších, smie dať vďaka nemu priechod svojim slzám, smie sa radovať a tancovať v jeho tónoch, ktoré sú ako rieka živej vody.

Nikdy nezabudnite na odkaz Boha: Milujem ťa! Vráť sa ku mne! Poslal som svojho Syna, aby ťa zachránil od zlého. To je ten, ktorý vzal na seba všetky tvoje hriechy, aby som ti dal odpustenie, ktorý aj umrel za teba na kríži, aby raz, keď uveríš, si mal nádej večného života, pretože Kristus bol vzkriesený, aby s Ním povstal do nového života každý, kto verí v Neho.

2 Sa 6,5 Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Hospodinom z celej sily: s piesňami na citarách, harfách, bubnoch, na zvončekoch a cimbaloch.

Keď som našla Krista

22. dubna 2014 v 9:25 | Adina Christie |  Žalmy
Zo starých poznámok 25.januára 2011
Bola som na jednom nádhernom mieste. Myslela som, že som našla bystrinu. Bola to však riava. Bola to Pánova živá voda. Sem som sa chodila napájať, keď som bol smädná. V srdci sa zrodila túžba. Mať tej vody viac. Ponorila som sa celá. Žiabrami som dýchala, aby mi neunikla ani kvapka Božského nápoja. Našla som Krista. Môjho nádherného priateľa.

To nie je len tak. Nájsť pravého Krista. Tú perlu nebeskú som objavila tam, kde by som najmenej čakala. Cez veľké utrpenie som sa k nemu dostala. Keď nebolo nádeje. Keď život zmieral v bolestiach. On ako jediný prišiel a zodvihol ma z dna, odkiaľ sa nedá bez pomoci Krista dostať v žiadnom prípade.Len Kristus ma unášal. Obrovskou rýchlosťou som letela v ústrety času, čo porovnať sa nedá k ničomu. Ja to čas bohatý na teba, Pane.

Prúdy živej vody ma obmývali od prvého dňa, keď umrela som svetu a vošla som do Krista. Do jeho srdca som sa vštepila. Môj duch sa s jeho Duchom miešal. Do žíl mi tiekla svätá krv Kristova. Len v tebe naveky ostať, som túžila, môj Pane. Tvoj kríž som nosila, Pane, no často som ho nevedela uniesť. Veď taký bol ťažký a nepochopiteľný. Zaumienila som si, pochopiť ho. Teraz, keď som stratila všetko, možno mi povie niečo tvoj Duch, Pane.

Veľa som chcela vedieť, no niekedy to nešlo. Čo niekedy, vôbec ja ničomu nerozumiem. Koľkokrát sa musím ubezpečiť, že tvoja láska mi stačí na pokrytie všetkých túžob svojich. Jedine v láske sa odhodláš odkryť to, čo je nevyjavené ešte mojej duši, Pane. A predsa si ma obdaroval toľkými milosťami, že by som mala chodiť po kolenách a ďakovať ti bez prestania, Pane. Veď niesol si ma stále v najťažších chvíľach. Miloval si ma a hladil si ma stále, keď to bolo treba, aby som sa upokojila.

Ach, môj Pane, ty si mi daroval poklad, čo vo mne sa z lásky rozmnožuje. Nedosahuje dna. Je nesčíselné. V ňom ľúbiť ťa môžem bez prestania. Ty si mi dal písať pre teba žalmy, ktoré ťa oslávia, môj Pane. Tak veľmi ti ďakujem, Pane a ani neverím, že je to možné. Veď, tak som sa aj správala. Nehodne tvojho daru, Pane. Stále som nad niečím špekulovala. Bola som ako neveriaci Tomáš. Vrcholom všetkého bolo, že som si z nich modlu utkala.

Prišla som na to nedávno, Pane. Hrôza ma z toho pojala. Chcela som utiecť sama sebe. No kam by som utiekla, aby som sa modle neklaňala, Pane? Rozhodla som sa, že sa tvojím väzňom stanem. Väzňom pre Krista. Našla som miesto, kde ti listy hádžem. Už na nič nečakám, veď viem, že ich dostaneš naisto, Pane. Je to najmenšia schránka na svete, čo nemá dna. Bývame v nej spolu, len ty a ja. Ak niekto príde na návštevu, ty sa isto nepohneváš. Budem sa s tebou radovať, Pane.

Knihožrút

17. dubna 2014 v 21:42 | Adina Christie |  Nostalgia
Keď bol môj syn maličký, žil vo svojom zvláštnom svete, o ktorom si dodnes myslím, že to bol minimálne rozprávkový svet. Pretože ten naozajstný svet, ktorý ho obklopoval, ho vôbec nezaujímal a dá sa povedať, že nikdy ho celkom neprijal. Až časom, keď dospel, a vytvoril si svet podobný rozprávke z detstva, kedy zdanlivo žil na tej istej planéte ako my ostatní, avšak v jeho ponímaní sveta sa nachádzalo množstvo skratiek a rozličných zlepšovákov, ako žiť a neumrieť od nudy, ako žiť a vyhnúť sa zodpovednosti za svoje rozhodnutia, za svoj život.

Nie, vôbec nechcem nejak rozoberať jeho duševný stav, pretože nie je o čom hovoriť, iba ak by som chcela hovoriť o dialýze, na ktorú je nútený chodiť každý druhý deň, čo je ale už úplne iný príbeh. Maximálne môžem povedať, že sme si zvykli, pretože nič iné nemôžeme robiť. Milujeme ho takého, aký je.

Ale vrátim sa späť k jeho detstvu. Keď nastúpil do školy, ihneď narazil na problém a síce, že treba robiť domáce úlohy. Vyriešil to machuľami, aby mal pokoj od nás dospelých, ktorí sme mu pílili uši otázkou: a domáce úlohy si už napísal?! Samozrejme, keď zistil, že ani rodičia nie sú slepí, trochu sa posnažil a dodával svojim učiteľom aspoň čitateľné úlohy, síce naškrabané, ale aspoň nás nešudil. Toto ale neplatilo o čítaní. Chlapec v septembri nastúpil do školy a v októbri už čítal, čo sa dalo. A keď sa zapísal do knižnice, tak nosil domov ťažší náklad ako sám vážil. Keď to všetko prečítal, išiel to odovzdať a opäť si priniesol nové knihy, medzi ktorými prevládali rozličné encyklopédie. To sa čoskoro prejavilo aj na ňom, lebo už bola z neho skutočne chodiaca encyklopédia.

Pamätám sa, ako som ho opäť raz naháňala, aby sa išiel učiť. Keď mi odpovedal, že on sa nepotrebuje učiť, lebo už všetko vie, a že zbytočne chodí do školy, vedela som, že nás ešte čakajú perné dni. A veru čakali. A jedného dňa som pochopila, že akýkoľvek nátlak na môjho syna, aby sa učil viac, alebo lepšie, je zbytočný. On mal v tom, a nielen v tom, slobodu, akú mu nikto nevedel dať. A viem, že to ani nikto nepochopí, kto to neprežil.

Odchádzam a nejdem preč

15. dubna 2014 v 19:56 | Adina Christie |  Žalmy
Odchádzam a nejdem preč,
zahrávam sa z Tvojím srdcom.
Ktorý si mi utkal nový život,
s Tebou chcem prežiť každý deň,
byť bláznivo zamilovaná do Teba,
prežívať prvú lásku ako prvý deň,
keď si ma vzal do náručia
a šepkal si mi neznáme slová,
pri ktorých sa chvelo moje vnútro.
To nezabudnem!
Mám z Teba bolesť srdca,
spomínam na šľahajúci plameň,
keď sa roztavili moje cesty
do jednej priamej.
Aj teraz ma trápi žeravá láska!
Nie, netrápi, radosť mám,
a nevýslovný pokoj,
som v Tvojej láske
a Ty si v mojej,
Pán môj!

Nevesta Baránkova

13. dubna 2014 v 17:28 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo
Ponúkam vám k nahliadnutiu veľmi živý obraz Nového mesta Jeruzalem, ako ho opísal apoštol Ján vo svojom zjavení o budúcich veciach, ktoré sa majú stať. Zjavenie dostal od Pána Ježiša, keď bol na ostrove Patmos:
A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora už nebolo.
A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi.
A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom.
A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly.

A ten ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé.
A riekol mi: Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám tomu, kto žízni, z prameňa vody života zadarmo.
Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom.
Ale bojazlivým a neverným a ohavným a vrahom a smilníkom a čarodejníkom a modlárom a všetkým lhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.
A prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, ktorí to mali tých sedem čiaš, plných sedem posledných rán, a prehovoril so mnou a povedal mi: Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu.

A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a vysoký a ukázal mi to veľké mesto, svätý Jeruzalem, sostupujúci od Boha z neba,
ktorý má slávu Božiu, a jeho svetlosť bola podobná najdrahšiemu kameňu, jako kameňu jaspisu, kryštálovému.
A mesto malo veľký múr a vysoký a malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená, ktoré sú mená dvanástich pokolení synov Izraelových;
od východu tri brány, od polnoci tri brány, od poludnia tri brány, od západu tri brány.
A múr mesta mal dvanásť základov a na nich dvanásť mien dvanástich apoštolov Baránkových.
A ten, ktorý hovoril so mnou, mal mieru, zlatú trstinu, aby odmeral mesto i jeho brány i jeho múr.

A poloha mesta je štvoruhlastá, ktorého dĺžka je toľká jako šírka. A nameral mesta trstinou dvanásť tisíc štádií. Jeho dĺžka, šírka a výška je rovnaká.
A jeho múru nameral sto štyridsaťštyri lakťov, mierou človeka, ktorá je tiež mierou anjela.
A stavbou jeho múru bol jaspis. A mesto bolo čisté zlato, podobné čistému sklu.
A základy múru mesta boly ozdobené všelijakým drahým kameňom. Prvý základ bol jaspis, druhý zafír, tretí chalcedon, štvrtý smaragd,
piaty sardonyx, šiesty sardius, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topaz, desiaty chryzopraz, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.

A dvanásť brán dvanásť periel. Jedna každá brána bola z jednej perly a ulica mesta čisté zlato, jako priezračné sklo.
A chrámu som nevidel v ňom, lebo Pán Bôh, všemohúci, je jeho chrámom a Baránok.
A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietily v ňom, lebo sláva Božia ho osvecuje, a jeho sviecou je Baránok.
A národy tých, ktorí budú spasení, budú chodiť v jeho svetle, a kráľovia zeme vnesú do neho svoju slávu a česť.
A jeho brány sa nebudú zavierať vodne, lebo veď noci tam nebude.
A vnesú do neho slávu a česť národov.
A nevojde do neho nikdy nič obecného, a čo robí ohavnosť alebo lož, iba tí, ktorí sú zapísaní v knihe života Baránka.
Zjavenie Jána 21,1-23

Život mimo raja

13. dubna 2014 v 16:48 | Adina Christie |  Tema tyzdna
Už len bývalá téma, (Život mimo zeme) lebo nám jeden šikovný traktorista odčesol telefónny kábel a tak sme celý týždeň nemali internet. Takže aj to bol určitý stav mimo predpokladané využitie času v určitom časovom úseku. Ale o tom snáď inokedy.

Pozdravujem admina. Sú to fakt témy, ktoré dávajú priestor písať o Bohu, slobodu púšťať sa týmto smerom v nádeji, že dôjde k stretnutiam človeka s Bohom na najvyššej úrovni. Ak chceme špecifikovať život mimo zemi, musíme aspoň v skratke ovládať niektoré nevyhnutné detaily k prežitiu na zemi. Teraz nebudem vychádzať z poznatkov optimálneho zloženia atmosféry na planéte Zem, ktorá je presne taká, akú potrebuje človek.

Ja to poviem tak jednoducho, ako to zamýšľal Boh, keď stvoril zem aj nebo a všetko, čo je na nich, za sedem dní. Všetko, čo Boh postupne za tých sedem dní stvoril, bolo veľmi dobré, ako aj Písmo hovorí o tom každom stvorenom diele skrze Ducha Svätého:

A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. Gen 1,3


A môžeme smelo vnímať, že sa to týkalo celej zeme, všetkých ľudí na zemi, všetkého, čo bolo stvorené, aby slúžilo človeku, aby človek vládol nad tým všetkým, ako mu bolo dané od samotného Boha. Bola to Rajská záhrada, niečo tak úžasné, že aj keď sa ľudia neskôr, keď boli vyhnaní z tohoto raja, pokúšali vytvoriť niečo podobné, nikdy, ale naozaj, nikdy sa im to nepodarilo. Ako by ste povedali: Krásne, ale studené ako psí čumák. Vieme prečo tomu bolo tak: V tomto svete ľudia stratili Boha, stratili schopnosť počuť Ho.

Predstavte si, že presne tá banálna príhoda, ktorú ľudia vo všeobecnosti pokladajú za bájku, sa stala dôvodom číslo jeden k tomu, aby boli prerušené veľmi tesné vzťahy s Bohom, a to až tak, že ľudia boli vyhnaní z raja, nekompromisne a tvrdo zahnaní do nehostinnej zeme, ktorá nevyzerala ani trochu ako rajská záhrada, naopak vyzerala ako púšť, na ktorej sa asi sotva niečo urodí.

Áno, ľudia hľadajú v jednoduchom príbehu Adama a Evy, minimálne nejakú symboliku, aby ju mohli prijať, inak ju majú za bájku, hodnú odloženia do knihovničky. To je na každom človeku, aby skúmal, čo prijíma a či vôbec prijíma do srdca Božie odkazy, ktoré nájdeme celkom určite v celej Biblii a všade naokolo nespočetne veľa dôkazov o živote, ktorý stvoril On, hoci Mu mnohí upierajú zvrchovanosť;

Dedičstvo sveta, hriech, sme si teda nevybrali sami: Bol to Adam a Eva, ktorí svojím neuposlúchnutím Boha, zahodili svoje unikátne postavenie na zemi, ktoré dostali od Boha úplne zadarmo a rozhodli sa zapredať svoju dušu diablovi a tým zneužiť Božiu dobrotu a Jeho otcovskú lásku. Týmto nezodpovedným činom sa Adam a Eva dostali do nemilosti u Boha a teda, mimo Božiu starostlivosť a ochranu. Boh odňal človeku Božieho Ducha, ktorý bol pečaťou oddelenia človeka Bohu. Boží Duch umožňoval človeku komunikáciu s Bohom, Jeho neustálu prítomnosť.

Teraz bol človek vyhostený, mimo Raja, mimo úrodnú a požehnanú zem, nemajúc v sebe Ducha Života, len mŕtveho ducha, ktorého podstatu sme zdedili všetci, pokolenia a pokolenia. A s touto podstatou aj odsúdenie za hriech, ktorý nám bol už priklepnutý navždy, či už sme sa cítili byť hriešnikmi alebo nie:

A Hospodin Bôh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som.
A Hospodin Bôh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života.
A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.

Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou.
A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života.

Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu.
V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.

A Adam nazval meno svojej ženy Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.
A Hospodin Bôh učinil Adamovi a jeho žene odev z kože a odial ich.
Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol, a žil by potom na veky, vyžeňme ho!

A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja, zo zahrady Édena, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.
A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany zahrady Édena, a to s plamenným mečom plápolajúcim strážiť cestu ku stromu života.
Gen3,13-24

Boh sa ale zmiloval nad človekom ešte mnohokrát počas jeho púte nehostinnou zemou. Bolo to vždy vtedy, keď človek hľadal Boha a volal k Nemu o pomoc. A Boh sa zľutoval. Túžil však priviesť späť do raja všetkých, nielen niekoľkých jedincov. Túžil po odpustení hriechov celého sveta, túžil človeka ospravedlniť a priviesť ho späť do svojej náruče a zotrieť slzy všetkým a už nehľadieť na človeka, nerobiť rozdiely medzi jedným a druhým. Boh túži, aby bol každý spasený.

Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.

Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.
Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.

A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.
Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.
J 3,16-21




Tvoja krv je ako najčistejšie zlato

11. dubna 2014 v 18:41 | Adina Christie |  Žalmy
Tvoja krv je ako najčistejšie zlato!
Vykúpil si ľud, Pane, všetok Ti patrí bezo zvyšku.
Draho si kupoval a nepokladal si to za stratu,
vylieval si svätú svoju krv za človeka,
ktorý Ťa už od začiatku zrádzal.
A predsa si si nepošpinil ruky,
lebo Ty si vzal jeho vinu na seba,
klesal si pod bremenom hriechu a každej neprávosti človeka,
na drevo si pribil zlorečenstvo zákona,
aby hriech nepanoval viac.
Áno, v Tvojej smrti je ospravedlnenie hriechu
a v Tvojom zmŕtvychvstaní je naše vzkriesenie!
Draho ste boli kúpení, nebuďte otrokmi svetu!
Náš Veľkňaz, živý to Boh, Ježiš Kristus,
to Jeho krv Ťa vykúpila!
Za žiadne peniaze si nekúpiš život večný!
Iba ten dedí nebeské kráľovstvo,
kto nasleduje Syna,
kto berie svoj kríž každodenný
a nasleduje Pána...
Lebo tak Boh miloval svet,
že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nezahynul, ale večný život mal každý,
kto verí v Neho.
J 3,16

Dobrý deň, duša!

11. dubna 2014 v 13:32 | Adina Christie |  Poznámky blázna pre Krista
Alebo radšej: zbohom! Až teraz ma napadlo, ako tento pozdrav vyjadruje skutočnú podstatu, oddelenia sa Jemu. Zvláštne, že to ľudia akosi vedia, alebo skôr dedia poznatok, ktorý je dnes už iba takým povrchným vyjadrením toho, že tam, kde by sme mali odísť, je cesta, z ktorej sa nedá vrátiť. Lebo cesta s Bohom uchvacuje niekde mimo, neznámo svetu, že kde, ale skutočne uchvacuje tých, ktorí chodia s Bohom.
A ešte aj toto hovorí ten, kto sa takto zdraví a sám neverí v Pána: Choď si za svojím bohom a už sa nevracaj, nemám záujem! Samozrejme tým bohom môže byť čokoľvek, čo nás rozdelilo s tým človekom, ktorý nám zrazu hovorí: Zbohom! Akýmsi náprotivkom tomuto pozdravu je nadávka: Choď do pekla! A ľudia si ju neraz zamieňajú s pozdravom "zbohom". Je to realistický obraz ľudskej neznalosti evanjelia Ježiša Krista, ktoré ich kamenné srdce vôbec nevníma, pretože je zakryté zásterou vlastných predstáv, žiadosťou vlastnej duše slúžiť tomuto svetu, ktorý je vidieť a nie neviditeľnému Bohu.
Mňa dnes skôr zaujíma môj vlastný pozdrav, ktorý by mal znieť asi takto: Zbohom duša! A chcem povedať, vezmi si ju,Pane, lebo by som ju rada utratila pre Teba, ako klenot, ktorý som našla vo svojom sklade hodnôt, kde som skutočne nenašla žiadnu hodnotu, len túto dušu, u ktorej som ešte musela na dôvažok uznať, že ani neni moja, lebo Ty si ju vykúpil, Pane, vlastnou smrťou, takže je Tvoja.
Ale vec sa má tak, že som lipla na nej, ani nie spôsobom, že je moja, teda vlastníckym spôsobom, ale spoznala som, že sa často nechám unášať na jej vlnách a čerpám z nej akýsi život, čo je úplne prevrátené, lebo Ty si môj život, Tebe chcem všetko dať a odovzdať, ak som to už neurobila. Viem, že som to neurobila stopercentne, nie preto, že by som nechcela, ale vôbec sa vo svojej duši nevyznám, tak preto!
Totiž, zdá sa mi, že duša vie dobre zamaskovať môj život, že je oddaný Pánovi Ježišovi, lebo sa tvári (duša), že je z Boha, čo je aj v podstate pravda, ale nevie, že jej prirodzenosťou je telesná myseľ. Ona túži konať podľa Ducha pravdy, ale rovnako túži prejavovať sa skrze svoj naturel, až telesnosť. Nuž, osobnosť, daná do nás, aby sme sa odlišovali od mnohých, je dielom Boha, ktorý túžil po tom, aby sme boli ako tie drahé kamene, ktoré sú síce rovnako krásne, ale predsa je každý iný.
Hallelujah! Sláva Pánovi za to, že ma voviedol do tejto diskusie s Ním a dovoľuje mi vyjadrovať sa bez obalu, tak, ako mi narástli ústa. A viem, že som v Ňom ten kameň, ktorý On brúsi. Nedeje sa to v pokojných vodách, pretože len dravosť rieky života spôsobí, že kamene budú hladké na dotyk a dostatočne ostré v súboji s nepriateľom. Áno, tony a tony kameňov sa prevaľujú na dne rieky. Ale to už je iný príbeh...

Ťažko mi je

4. dubna 2014 v 6:12 | Adina Christie |  Žalospevy
Ťažko sa mi dýcha
a nič nehovorím,
robím sa, že som nemá,
že Boh mi odňal vzlykot,
slová mi vyrval s jazykom,
lebo som neverila Jeho zasľúbeniam.
Moje slepé oči ma viedli spadnúť do jamy,
ostať ležať, nevstať, nedvíhať ruky,
neobracať tvár do neba k Otcovi nebies,
nekľačať na kolenách v pokore,
nemodliť sa, neradovať sa, nežalostiť,
neodpustiť svojim blížnym,
nemilovať a nemať milosť!
To som ja,
tieň mojej minulosti, čo sa plazí za mnou...
Biedny ja človek!
Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!
A tak tedy ja, ten istý,
slúžim mysľou zákonu Božiemu
a telom zákonu hriechu.
Ďakujem Bohu skrze Ježiša Krista, našeho Pána!
Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?
R 7,24-25
Ž 2,1

Kedy som Ti naposledy spievala?

2. dubna 2014 v 19:24 | Adina Christie |  Žalospevy
Kedy som Ti naposledy spievala,
Pán môj?
Kedy moja duša vyvrhla pieseň novú,
môjmu Bohu?
Kedy sa moja hruď trhala
a počula som praskot kostí?
Kedy sa vo mne Tvoja láska vyliala
a spôsobila potopu sveta?
Kedy len Duch Tvoj vo mne rozopäl krídla?
Kedy som svoje srdce otvorila,
aby som vypustila výkrik s adresou môjmu Bohu?
Kedy som si naozaj rozbila kolená,
pre Teba Pán môj?
Aj keď sú niekedy zakryté uši môjho srdca,
aj keď ma to tiahne do neznáma a nevidím dobre,
aj keď si vyčítam svoju hlúposť, Pán môj,
pre Teba som vždy to nové stvorenie,
ktoré si transplantoval do mňa.
Isté je nad každú vec:
Ty ma privedieš domov,
tam, kde mám domov na nebesiach
a čaká ma Otec.
Objím ma, Pán môj
a zotri moje slzy
ešte dnes...