Březen 2014

Závislosť

29. března 2014 v 16:20 | Adina Christie |  V duchu evanjelia
Sme závislí na Pánovi Ježišovi, lebo On nám dal dych života. V Ňom sme sa narodili ako nové stvorenia, ktoré Otec zasnúbil Synovi ešte skôr, než sme mali možnosť o tom premýšľať a vyjadriť sa k tomu, ešte skôr, než by sme odmietli poslušnosť a stali by sme sa protivníkmi Božími, ktorí, keď nejdú s Ním, idú proti Nemu.
Chcem hovoriť o tom ako verím, že Boh nezneužíva život, ktorý dal, teda stvorenie, ktoré stvoril. Používa si ho, to áno, veď načo by Mu bolo stvorenie, ktoré sa ani nepohne? Chcem hovoriť o tom ako verím, že Boh nezneužíva život, ktorý dal, teda stvorenie, ktoré stvoril, ako som o tom nedávno čítala krátku verejnú správu. Používa si ho, to áno, veď načo by Mu bolo stvorenie, ktoré sa ani nepohne? Vysmievaš sa aj ty kresťanom, že počúvajú ako nemé ovce, ako blbé ovce, ktoré sú neschopné sa pásť samé a ničomu nerozumejú? Hovoríš, že ty by si nechcel takého Boha, ktorého musíš poslúchať, a na ktorom si závislý natoľko, že bez Neho neurobíš ani krok? No tak, to ťa ľutujem, lebo hoci Ho nepoznáš a vôbec s ním netúžiš mať spoločenstvo, si rovnako závislý na Ňom ako ktorýkoľvek veriaci kresťan.
Závislý preto, lebo On jediný je dverami do Božieho kráľovstva. Kto nejde s Pánom Ježišom, ide proti Nemu, kto nezhromažďuje poklady nebies, rozptyľuje. Pros Pána Ježiša,aby sa ti dal spoznať, aby ti dal vieru, lebo Pán neodoženie nikoho, kto by prišiel za Ním. A keď príde ten deň, že Ho naozaj spoznáš, s Ním spoznáš lásku a milosť, spasenie, ktoré sa ti stane istotou v Bohu Kristu Ježišovi, že tvoje kráľovstvo je v nebi a tam je tvoj poklad nesmiernej ceny. Lebo Pán Ježiš má pre každého, kto verí v Neho pripravené dedičstvo a mnohé zasľúbenia. A kto zvykne dediť v kráľovstve? No predsa, synovia a dcéry, takže kráľovstvo Božie budú dediť synovia Boží.
Spoznaj sám pravdu, veď pravda je len jedna a tou pravdou je Pán Ježiš. Či pôjdeš napravo, či naľavo, vždy budeš postavený pred túto otázku: Pravda alebo Lož? Možno sa ti bude zdať správne, že pravda je tam, kde je tebe dobre, kde ťa Boh požehnal prácou, zdravím, skvelou rodinou, priateľmi, bohatstvom, ktoré ťa robí nezávislým od iných. Ale opak je pravdou. Pravda si ťa nájde tam, kde spadneš na dno a pochytí ťa zúfalstvo, lebo jedine to, ťa prinúti hľadať Boha, Samozrejme, je známe, že vždy existujú aj výnimky. Ale je tiež známe, že ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, než bohatému vojsť do nebeského kráľovstva.
Vieš, pred Bohom žiadna argumentácia neobstojí. Inteligencia, múdrosť, domýšľavosť, nadradenosť, pýcha, ani ma viac nič nenapadne, viem však iste, že Boh osobitne v tomto prípade jednal absolútne nečakane a svojsky, múdro a kráľovsky:
1 Kor 17-31 lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale zvestovať evanjelium, pravda, nie múdrosťou v slovách, aby Kristov kríž nebol zbavený významu.Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných. Kde je múdry? Kde zákonník? Kde mudrlant tohto veku?
Či Boh neobrátil múdrosť sveta na bláznovstvo? Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi): lebo aj Židia žiadajú znamenia, aj Gréci hľadajú múdrosť, my však kážeme ukrižovaného Krista - Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť.
Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.
Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby (platilo), čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.
Tu to je parádne vysvetlené a je veľká škoda, že tieto verše neveriaci nepoznajú. Čo však nie je vôbec čudné, Čudné je, keď ich nepoznajú veriaci. Všetci do toho totiž, občas spadneme, že ja, užijeme si päť minút slávy a o chvíľu sa kajáme z toho, lebo všetka sláva a chvála patria Bohu. Ak máme byť bláznami, tak jedine pre Krista.
Ja viem, hovorila som o závislosti na Bohu, Pánovi Ježišovi Kristovi, na Duchu Svätom. Ak Ho spoznáš, sám prídeš a odovzdáš mu svoj život, nie tak, že sa zabiješ, ale tak, že uveríš v Neho a staneš sa Novým stvorením v Kristu Ježišovi; pochopíš, že tvoj starý človek bol pribitý s Kristom na kríži, lebo už nežiješ ty, ale žije v tebe Kristus.
Mt 16,24-26 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou! Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju. Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil? Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu?
V týchto slovách je život, večný život a ten večný život závisí od tvojho rozhodnutia, či poslúchneš Pána Ježiša…

R 16,27 jedinému, múdremu Bohu skrze Ježiša Krista sláva na veky vekov. Ameň.

O vine, ktorou bol vinný nevinný človek

29. března 2014 v 15:32 | Adina Christie |  V duchu evanjelia
1Pt 2,21-25
Lebo nato ste povolaní, pretože aj Kristus trpel za nás zanechajúc nám príklad, aby ste nasledovali jeho šľapaje,
ktorý neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť;
ktorý, keď mu zlorečili, on nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal tomu, ktorý spravedlivo súdi,
ktorý sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravedlivosti, ktorého sinavicami ste uzdravení.
Lebo ste boli jako blúdiace ovce, ale teraz ste obrátení k pastierovi a biskupovi svojich duší.
Keď som si dnes čítala o tom už po neviemkoľkýkrát, odkedy som Pánova, na chvíľu som uvidela, ako Pán skutočne vzal na seba naše hriechy. Ako sa cítil usvedčeným zlodejom vrahom, smilníkom a to už od momentu, keď položili na Neho ruky vojaci, až do momentu, keď bol pribitý na kríž a nakoniec skonal s tým večným slovom nádeje, na ktoré sa všetci nádejáme, že Boh nás spasil, ak sme uverili v Neho: JE DOKONANÉ!
Všetci sa totiž tak správali k Nemu, ako k vrahovi, zlodejovi, či smilníkovi, bičovali Ho, pľuvali na Neho, bili Ho po hlave a vysmievali sa z Neho. Pán Ježiš prijal vo svojom srdci všetky obvinenia, ktoré na nás žaloval satan a požadoval, aby sa naplnil zákon na všetkých, ktorí sa previnili. A keďže sa previnil celý svet, pokolenia a pokolenia, tak bol odsúdený celý svet. A tu sa prejavilo neobyčajné milosrdenstvo a láska nášho Boha voči všetkým ľuďom, lebo:
J 3,16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Pán Ježiš bol satanom obvinený namiesto nás zo všetkých zločinov, ktoré ľudia napáchali, z každého hriechu, či už bol ťažký alebo ľahký, z každej neprávosti, z každej pliagy, z každej nemoci, z každek kliatby. A nikto sa Ho nezastal, lebo to bola vôľa Otca, aby Pán Ježiš vzal celé zlorečenstvo zákona na seba a nechal sa s ním pribiť na kríž, aby už hriech nepanoval viac; aby sme mohli byť ospravedlnení pred Otcom, lebo len tak môžeme vstúpiť pred Jeho trón a byť Mu svätými, ako je On svätý.
Len Jeho zásluhou sa môžeme takými stať a prijať vierou Pána Ježiša v srdci, že On umrel za naše hriechy, aby nik nezahynul, ale aby každý kto verí v Neho, mal večný život. Lebo Pán Ježiš nielen zomrel za naše hriechy, ale na tretí deň vstal z mŕtvych; bol vzkriesený, aby aj nás vzkriesil. Sláva Ti, Pane a chvála, a vďaka, že Ty si nás očistil svojou krvou, vzácnejšou nad každú krv na nebi aj na zemi! Amen

Kde je tvoj posol dobrej zvesti?

29. března 2014 v 15:30 | Adina Christie |  V duchu evanjelia
Čo je naše povolanie? Hlásať evanjelium Ježiša Krista, jedinú pravdivú zvesť, ktorá sa kedy objavila v éteri. A éterom myslím celý priestor od končín zeme až k nebesám. Lebo vieme, že všetci to majú počuť! Vieme, že samo stvorenstvo túžobne očakáva synov Božích:
R 8,19 Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích.
R 10,15 Jaké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú pokoj, tých, ktorí zvestujú dobré veci!
Toto je poklad, ktorý sme obdržali: Smieme byť tými krásnymi nohami, smieme otvoriť ústa a oznámiť všetkým radostnú zvesť: Že Boh sa na nich nehnevá, naopak, On ich miluje večnou láskou, že môžu prísť bližšie, ba môžu vojsť dovnútra, priamo do jeho odpočinku, ktorý ešte pred Pánom Ježišom Kristom, nebol daný mnohým. Ale Pán a Boh sa zľutoval nad hriešnym ľudom a daroval nám svojho Syna a s Ním nám daroval aj spásu. A to je tá úžasná novina, ktorej tak ťažko rozumejú. Pán Ježiš Kristus sa narodil a umrel len preto, aby vyniesol naše hriechy na kríž, aby bol s nimi pribitý na dreve, aby hriech už nepanoval viac, aby bol Jeho krvou každý ospravedlnený, aby Jeho vzkriesením mal každý, kto verí v Neho nádej večného života.. On umrel, aby nik nezahynul, ale aby každý, kto verí v Neho, mal večný život.
Ale to nič, že ste to ešte nepočuli! Iba sa treba zastaviť a popočúvať, a možno začujete trilkovanie vtákov, nádherný spev, ktorý tu vždy bol, ale my sme boli tak zaneprázdnení a ohlušení svetom, že sme to nepočuli! Nedopustite, aby ste to nikdy nepočuli, aby ste necítil ako steká dolu vaším srdcom riava, Jeho živá voda!
Spomínam si, ako mi Boh jedného dňa, keď som bola mladá, zčista jasna odhrnul nebeskú záclonu a ja som spontánne volala: Bože, tu som! Viete, čo je hrozné? Vtedy som si myslela, že to bola iba taká náhodná až výnimočná udalosť, možno slávnosť a dvere môjho Boha, sú vlastne stále zavreté. Že občas dúfam, aj to s obrovským otáznikom, že nejaká modlitba dôjde k Nemu, ale inak žijem tú márnosť, ktorá ma obklopuje, moje väzenie, príšerné šero, neviditeľnú oblohu, z ktorej sa stratil Boh!
Prečo som sa nezastavila a nepočúvala, napríklad, spev vtákov? Prečo som nepozerala na hviezdy, na ich divokú nádheru, najväčšie bohatsvo skrze krásu, aké Boh udelil svetu, keď ho stvoril? Prečo? Lebo sme sa starali o seba, o rodinu, o prácu, o svet, že čo povie. V starostiach sme boli doslova pochovaní zaživa. Každý sa obliekol do svojej sebeckej škrupiny, kde sa ponáral v depke ako v najprestížnejších kúpeľoch, kde sťažnosti boli najčastejším prejavom toho, že niekto žije. A aká to bola moc temnoty, keď sme zisťovali, že skutočne je zle a bude stále horšie?! Nepoznali sme nádej, iba sme slabo dúfali v svetielko na konci tunela.
Nikto nám nepovedal: Zastavte sa a stojte! Všetko je inak, všetko môže byť už odteraz inak! Stojte, lebo vám chcem povedať niečo veľmi krásne a pravdivé o Ňom, o Bohu, o našom milovanom Pánovi Ježišovi Kristovi; chcem vám zvestovať pokoj, aký dáva Boh, lebo On je Boh pokoja, Jeho nadprirodzeného odpočinku a žiadny človek nám nemôže dať to, čo On! Lebo Boh nám ten pokoj daroval vo svojom Synovi! Zo svojho vzal a dal nám! On neriešil dilemu: Tak, dať toho syna, či nie? Uveria človeku, aj keby to bol sám Boh? Zaslúži si to, čo i len jeden z ľudí, aby Syn Boží umrel za Neho? Jasné, že nikto si to nezaslúžil! Boh nás miloval skôr, než sme vedeli o Ňom.
Nepovedali mi nikdy toto, oní utajení Boží poslovia; a ani som sa nikdy nezastavila, aby som vnímala Božie stvorenstvo, krásu nevídanú. On sám sa mi to jedného dňa rozhodol dať:
J 3,16-18 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.
Zaujímavé, počas svojho života som často stretávala Jehovistov, podsúvané mi boli rôzne náboženstvá, od budhizmu až po mimozemšťanov, od ezoteriky až po spiaceho proroka Cayceho, rôzne životné štýly, pozitívne myslenie, joga a ešte mnoho filozofií, z ktorých som si mohla vybrať a fakt som sa v nich preberala ako žobrák v laine, ktorý stratil mincu. Trochu ma to zašpinilo a išla som zas ďalej, lebo to nebolo to, čo mal Boh pre mňa pripravené.
Ja som zvykla ešte donedávna hovoriť, že som išla ďalej, lebo to nebolo ono a ja som cítila, že mám hľadať ďalej. Tak toto práve teraz už neplatí, lebo to nebola pravda, zo všadiaľ ma vytiahol Pán. Sláva Jemu naveky! Pán, naopak, dal mi spoznať všetko, čo sa ľuďom zo sveta tak náramne ľúbi, aby mi neskôr, keď už som v Ňom znovuzrodená, dal spoznať všetko, čo sa Pánovi veľmi ľúbi a videla ten nesmierny rozdiel, čo je lož a čo je pravda. A vidím aj dnes, koľko si ešte držím lživých vecí, napríklad o sebe. A viem prečo, lebo teraz mi to Pán ukázal. Lebo On mi sám túži zjaviť pravdu, aby som ľahko a slobodne zložila lož a opásala sa pravdou…
J 3,31-36 Ten, ktorý prichádza s hora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých, a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedoctva. Kto prijal jeho svedoctvo, ten spečatil, že Bôh je pravdivý. Lebo ten, ktorého poslal Bôh, hovorí slová Božie; lebo nie z miery dáva Bôh Ducha. Otec miluje Syna a dal všetko do jeho ruky. Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.

Znečistenie

27. března 2014 v 6:04 | Adina Christie |  Zaujalo ma
Autor: Samuel Bogár

Znečistenie
V poslednej dobe vidím aj tu na stránke ľudí, ktorí sem chodia možno len rýpať v komentároch a možno aj pre niečo iné, a keďže tiež mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú alergiu na slová "kesťan" a "cirkev", tak mi dovoľte tento článok adresovať v prvom rade vám.
Čo vám príde na um ak poviem slovo "cirkev"? Nemusíte to povedať nahlas, no čo vás napadlo?
Ďalšie slovo je "kresťan". Čo vám príde na um ako prvé pri tomto slove?
My sme si zvykli, že voda je čistá a životodarná. Bez vody by sme umreli. No ak je voda špinavá, tak sa stáva zbytočnou. Špinavá voda stráca svoju životodarnosť a nadobúda ničivú silu.
Predpokladám, že slová cirkev a kresťan u vás nevyvolali veľmi príjemné pocity. Myslím, že ,,cirkev" a ,,kresťania" už dostatočne zašpinili čistú duchovnú vodu, ktorú nám ponúka Pán Ježiš Kristus. Áno, bolo by pohodlné sa tváriť, že voda je čistá, no nieje to tak. Je špinavá! A takúto vodu nepotrebuje fakt nikto.
Mnohí berú cirkev ako miesto, kde sa chodia vyspovedať. Sadnú si do malej búdky kde zveria svoje hriechy kňazovi, alebo sa porozprávajú s pastorom, no je čas to napraviť. Prišiel ćas vyspovedať sa cirkvi. Ona musí povedať o svojich chybách a tak, miesto toho, aby som vás pozval do cirkvi vyspovedať sa, dovoľte mne v mene cirkvi a kresťanov kajať sa pred vami z našich chýb.
Ja prosím o odpustenie za to, že "cirkev" prevrátila kresťanstvo na nudné, mŕtve, nič neznamenajúce náboženstvo, ktoré nemá nič spoločné so životom v 21. storočí.
Nenapadlo vám so slovom "cirkev" slovo nuda? Nenapadli vám v nedeľu v "cirkvi" otázky ako napríklad:
" Prečo je tu tak veľa ľudí?" "Čo tu robím?" "Radšej som mohol zájsť k zubárovi."
Na otázku prečo ľudia nechodia do "cirkvi" bývajú napríklad takéto odpovede:
,,Viem, že by bolo dobré chodiť, no nechce sa mi ráno vstávať."
,,Ja vždy zaspím počas kázne."
,,Ja nerozumiem o čom hovorí kazateľ."
,,Dnes je v telke futbal."
V takej, alebo onakej forme vám väčšina respondentov odpovie, že v cirkvi je nuda a nemá nič spoločné s ich životom. Čakal by som odpovede tipu Boh neexistuje, alebo Biblia je rozprávka....., no s tým že v ,,cirkvi" býva nuda súhlasím aj ja. Vinou ,,cirkvi" si ľudia myslia, že Ježiš sa nikdy neusmieva, nenávidí rap, rock, dlhé vlasy. Že Biblia je len stará kniha, ktorá nemá nič spoločné s dnešnou spoločnosťou.
Možno vás vo vašich ťažkých chvíľach cirkev sklamala, neposkytla vám nádej, neutešila vás. Prosím vás o odpustenie za to. Je to ako keby vás s infarktom, priviezli do nemocnice, no miesto toho, aby vás doktor začal liečiť, tak by vám začal vysvetľovať, čo je to infarkt. Miesto toho, aby vám dal účinné lieky, tak by vám hovoril, že ste sa mali o seba viac starať a nestalo by sa vám to. No vy potrebujete, aby niekto vaše utrpenie odľahčil. Ak ste zašli do cirkvi a nepočuli ste nič okrem nudného kazateľa, ak nikoho nezaujímalo vaše utrpenie, tak vás za to prosím o odpustenie. Možno ste sa cítili hrozne, cítili ste sa opustení, no my sme boli veľmi zaneprázdnení svojimi rituálmi, veľmi unesený svojou kázňou, svojou piesňou, ktorej slová sú vám neznáme. Pri tom sme si nevšimli vaše utrpenie. Prosím, odpustite nám to.
Ak cirkev nemôže utešiť človeka, ak nemôže objať ženu zničenú samotou, ak nemôže pomôcť narkomanovi, ktorý sa pokúša dostať zo závislosti, ak sa cirkev nemôže stať rodinou vdove, alebo dať nádej matke s dieťaťom, na ktorú sa vykašlal muž, ak cirkev nemôže dať človeku pocit pokoja a radosti, ak sa tam nenájde nikto, kto by mi povedal o mojom predurčení, tak to volajte ako chcete, no nikdy nie cirkvou.
Cirkev prevrátila kresťanstvo v súbor zákazov a povolení. Tento proces začal už v rannej cirkvi. V tom čase sa objavili lži učitelia. Oni chodili do cirkvi a hovorili, že ísť za Ježišom je dobré, no ak chce byť človek správnym kresťanom, tak treba dodržiavať niektoré veľmi vážne pravidlá. No v Biblii je povedané že to má len vzhľad múdrosti, v samovoľnom slúžení.
No cirkev pokračuje v špinení vody. Mnohí si myslia, že keď robia dobré skutky, znamená že sú automaticky dobrými kresťanmi. My sme prevrátili kresťanstvo na mŕtve náboženstvo, súpis pravidiel, no popravde to s kresťanstvom nemá nič spoločné. Pravidlá vymyslené ľuďmi sa môžu vymknúť z podkontroly, a tak to je i s dnešnou cirkvou. Pomocou pravidiel cirkev už zotročila mnoho ľudí. Dodržiavanie pravidiel vymyslených ľuďmi je náboženstvo.
Dúfam, že ma nikdy nikto nenazve nábožným človekom. Nábožný človek je otrok, zajatec. No v Biblii je napísané, že Ježiš prišiel, aby oslobodil zajatcov. Cirkev zajala mnoho ľudí, a ak aj z vás chcela urobiť náboźekého človeka tak, vás prosím o odpustenie. Toto ublížilo mnohým z vás.
Ak na vás v cirkvi niekto pol hodiny kričal, ak vás presviedčali že Biblia je súpis pravidiel, ak vás v cirkvi donútili, aby ste si mysleli, že nie ste dobrý človek len preto, že nedodržujete ich pravidlá, tak prepáčte.
V jednej knihe autor opisuje čo sa stalo s jeho priateľom ktorý slúžil ľuďom bezdomova v Chicagu. Raz k nemu do misie prišla prostitútka, ktorej život sa zmenil na chaos. Nemala domov, bola veľmi chorá, nemala peniaze, aby mohla nakŕmiť svoju dcérku. Cez slzy povedala slúžiteľovi o tom, že predáva svoje dieťa zvráteným pedofilom a zarába tak viac peňazí, ako keby predávala len seba. Slúžiteľ nevedel čo robiť. Chcel tej žene pomôcť, a tak povedal: ,,Chodili ste niekedy do cirkvi?" Žena pozrela na misionára s prekvapením a povedala: ,, Cirkev? Načo tam mám chodiť?Tam sa budem cítiť ešte horšou naničhodnicou." No v Biblii sa hovorí, že čím horšiu mienku má človek o sebe, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nájde utešenie v Ježišovi. Veď nieje možné, aby tí nižší, ktorí šli za Ježišom, nenašli útechu v cirkvi. Mnohí dávajú znak rovnosti medzi náboženstvo a Pána Ježiša, no tým sa odkláňajú od Pána a aj od útechy, ktorú nám môže dať jedine On.
Odpustite, že kresťania špinia vodu, aby zakryli svoje politické názory a svoje osobné záujmy.
V jednej reštaurácii majú tie najlepšie mäsové guličky, no dávajú k nim omáčku, ktorá mi vôbec nechutí. Čašníka vždy požiadam, aby mi nedali omáčku, no on to niekedy prepočuje a prinesie mi mäsové guličky v omáčke. Je jedno, že mám rád mäsové guličky. Ak je na nich omáčka, ani sa ich nedotknem. Pod takou istou omáčkou podávajú Ježiša. Vy poviete ,,NIE" pre tú omáčku. Jeden spisovateľ to nazval ,,Kresťanstvo a ...", kresťanstvo a niekoho politické názory, alebo spoločenská pozícia, alebo osobná mienka, atď. Dúfam, že sa vám podarí Ježiša spoznať osobne bez toho, aby ste obracali vnímanie na všetky omáčky.
Voda je špinavá aj preto, že mnohí ľudia, čo sa nazývajú kresťanmi, nimi naozaj niesú, teda niesú kresťania od srdca. Kajám sa za to.
Predstavte si, že prídete do iného mesta na vážne jednanie a polejete sa kávou. Pozriete z okna, a na druhej strane je čistiareň kde je veľká ceduľa ,,čistíme za jednu hodinu". Natešený hodíte na seba tepláky a bežíte do čistiarne. Poviete že vám treba vyčistiť nohavice za hodinu, pretože večer máte veľmi dôležitú pracovnú večeru. Pracovníčka čistiarne na vás pozrie, a povie vám, že to nieje možné, že si po svoje nohavice máte prísť až na druhý deň. Vy pozriete na vývesku a nahneváte sa pretože tam je napísané ,,čistíme za jednu hodinu" , nie za jeden deň, alebo týždeň. Často nás hnevá ak vonkajšie nezodpovedá vnútornému.
Viera v Krista je to najdôležitejšie v mojom živote, no často moje postupky nezodpovedajú tejto viere. Viera sa niekedy môže zmeniť na predvádzanie, chcete ukázať, aký ste duchovný. Je náročné si to priznať, no je to tak. Každý deň myslím na to, či nerobím, alebo nehovorím to, čo by som nemal. A nie som taký sám. Žiadny kresťan nie je ideálny, všetci sa dopúšťame chýb, prechádzame ťažkosťami a mýlime sa. Taká je pravda. Smutné však je, že mnohí takzvaní kresťania sa ani nepokúšajú žiť po kresťansky. Viete, že najostrejšie slová Ježiš hovoril náboženským líderom ktorí sa navonok javili ako svätí, no vo vnútri boli toho úplným protikladom?
Ježiš je tá čistá živá voda, ktorá uhasí váš smäd. Nemám problém tomu veriť, pretože to mám na sebe vyskúšané. Viem ale aké ťažké je uveriť v to, že tá voda je naozaj čistá, niektorým ľuďom, ktorí pozerajú na to, čo sa dnes nazýva kresťanstvom a cirkvou. Je mi to lúto. Môžem vám však v mene kresťanov povedať len prepáčte. Prepáčte, ak u vašeho uja kresťana bola povala plná pornografie, prepáčte ak vás rodičia každú nedeľu vodili nasilu do cirkvi, a potom sa medzi sebou celý týždeň hádali a robili z vášho domu peklo, prepáčte ak mal váš spolupracovník na aute nálepku s menom Ježiša a on vás po práci kvôli povýšeniu podrazil, alebo ak váš sused chodil každú nedeľu do kostola, a potom rozprával rasystické vtipy. Chcel by som vás utešiť. Viem, že kresťania nie vždy zodpovedajú svojmu menu, a preto vás prosím o odpustenie.
Odpustite, že kresťania často súdia ľudí podľa výzoru, kajám sa, že kresťania bývajú často nedôverčiví a tvrdí k neznámym. Odpustite, odpustite ....... zonam by som mohol predĺžiť.
Neviem s čím sa u vás asociuje slovo cirkev a kresťan. Nebudem ani brániť to, čo sa v dnešnej dobe nazýva "cirkvou", alebo "kresťanstvom". Ak od nich už dávno čakáte ospravedlnenie, tak ho prosím prijmite odo mňa. ,,Prepáčte." Neprosím vás o zabudnutie na tú bolesť, alebo urážku a nebudem sa tváriť, že v cirkvi je všetko bez problémov tak, ako má byť. No prosím vás o jedno. Nezaostrujte svoju pozornosť na to, čo si v dnešnej dobe privlastnilo názov cirkev, to už zašpinilo celú rieku. No ak prídete k jej prameňu, tak tam nájdete čistú vodu.

Prevzaté z narodboha

VYTRHNUTIE

25. března 2014 v 20:23 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Svet si pletie príchod Pána Ježiša s koncom sveta. Asi tak, že koniec sveta síce tak trochu vníma ako Boží súd, ale v kútiku duše je presvedčený o tom, že Božiemu súdu je možné sa vyhnúť, ak včas zaregistrujeme, že sa fakt čosi deje a urobíme preventívne opatrenia typu odklonenia planéty, či hviezdy, ktorá je možnou prekážkou planéte Zem na jej obežnej dráhe, teda jednoducho odstránime prekážku. Jej odstránenie sa stane predmetom skúmania na ďalšie roky, možno tajnou misiou s ostražitosťou číslo jeden.
Samozrejme hovorím tak trochu nadnesene, lebo neexistuje iba jeden názor, ale o konci sveta naozaj už kolujú legendy od starých Mexických predpovedí, až po vieru kresťanov, že Pán Ježiš sa vráti ešte raz pre svojich verných, aby ich vytrhol zo sveta a uchvátil do vzduchu v ústrety Pánovi Ježišovi, aby už naveky boli s Ním.

2Pt 3, 9-10 Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Príde Pánov deň ako zlodej, keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne.

Mňa zaujal postoj ľudí, ktorí si vydýchli v roku 2012, keď mnohí očakávali podľa istej predpovede naozajstný koniec sveta, apokalypsu, z ktorej sa Zem už nikdy nepreberie. Stalo sa neraz, že ľudia, akoby sa v tom utvrdzovali s takým víľazoslávnym úsmevom, že vidíš, nič sa nedeje, je to len planý poplach, niečo ako: nič mi nehovor, všetko sú to len kecy!
Áno, je to podobne, ako aj píše Písmo:
1Tes 5, 2-3 že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú.
Prečo by si mali ľudia povrávať: "Je pokoj a bezpečnosť", ak nie preto, že očakávaná apokalypsa sa nekonala v deň podľa oznámenia falošných prorokov?!
Veľmi silno vnímam blízkosť Pánovho druhého príchodu a viem, že Pán mi už dal pár znamení, aby som bdela a nespala. A vôbec, celý svet sa len tak hemží znameniami, len my si myslíme, a viem, že nepreháňam, že máme čas, že ešte chýba také znamenie a také… A potom, keď sa naplnia, bude sa nám chcieť zanechať toto všetko, nebudeme sa obzerať ako Lótova žena?
Ja viem, každý asi povie: Ja túžim po tom, aby prišiel Pán! Ale skúmajme sa, či nás ešte nedrží svet. Zavrime oči, ako napísala Andulka pri úplne inej príležitosti v poslednom článku, a predstavme si spolu s Pánom a Jeho Duchom pravdy opačnú situáciu, ako my kráčame k Pánovi, ale bez možnosti vrátiť sa späť...

Časom - nečasom

25. března 2014 v 14:28 | Adina Christie |  Zamyslenia
Pre mňa je to veľmi blízka téma, pretože ako človek, ktorý už nie je z tohto sveta, som jednoducho pútnikom na tejto zemi, ba čo viac, bola som ním už skôr, než som o tom vedela. Vlastne všetky moje cesty necesty boli úpenlivým hľadaním Boha, ktorý sa mi dal z neznámych príčin spoznať dosť neskoro, dovtedy ma nechal plávať v bahne, nechal ma zablokovanú v betóne, nechal ma lietať v bezodných priepastiach môjho nepochopiteľného života, bývala som vo väzeniach svojej duše. A ja som o tom nevedela, že toto všetko, každý šrám, každá hlboká rana, každá prenikavá bolesť, je súčasťou cesty, ktorú mi On vybral, môj Kráľ kráľov a Pán pánov, Ježiš Kristus!
Poznáte ten vtip, ktorý koluje po svete už minimálne druhé storočie? A síce, že prišla potopa sveta a jeden chlapík čakal na streche, že Boh si po neho príde. A Boh si použil tri spôsoby, ako zachrániť onoho chlapíka zo strechy. Myslím, že to bola loď, neskôr lietadlo a tretiu vec ani neviem. Na tom ale nezáleží, lebo záleží na tom princípe viery. On neprijal vierou, že všetkých troch záchrancov mu posiela Boh, pretože on veril v Boha, ktorý koná dosť neprakticky, čiže všetko si v podstate odmaká ako človek: Príde, vezme, odíde…
Čo by to znamenalo pre záchranu ľudstva? Možno to, že máme more času, kým sa Boh bude venovať nám. Boh je však výnimočný, On je všetko vo všetkom a všetko je Jeho, celé stvorenstvo, lebo ho On sám jediný stvoril. On je Bohom živých a nie mŕtvych. Alfa a Omega, Počiatok a Koniec. Nie je možné, aby Boh čokoľvek, či kohokoľvek stratil. On Ťa nájde, keby si volal hoci aj zo stredu zeme. To, čo človeku nie je možné, Bohu je na sto percent možné. On nás utvoril púhym slovom! Akoby sa mohlo niečo stratiť bez toho, aby o tom vedel?
Ale nechajme to kázanie, lebo to ľudí zvádza k škatuľkovaniu článkov, k ich ignorácii. Nevravím, že veriacich v Pána Ježiša, pretože tých vedie Duch Svätý, aby si slobodne vybrali bez predsudkov, čo si prečítajú. Hovorím o neveriacich, ako som ňou bola aj ja. A preto chápem ten príbeh o chlapíkovi, ktorý čakal na Boha, ale keďže ho nespoznal, dopoviem tú krutú pravdu, zahynul vo vlnách potopy. Zažila som niečo podobné, keď mi vo sne prišiel Boh povedať, že:" Všetko ti splním, čo som sľúbil!" a prešiel cez moje telo. Tento príbeh bol nenormálne živý a krásny a fascinujúci, ale vôbec som mu nerozumela. Začala som si zháňať modly, ktoré by sa podobali môjmu zjaveniu a tým som sa klaňala. Také strašné, tak mi je to ľúto, šesť rokov potom trvalo, kým som našla môjho Boha, Pána Ježiša Krista, kým sa mi On dal spoznať. Chvála Ti a vďaka, Pane!
Je úžasné, že Boh je plný milosti a verím, že ľudia majú ix stretnutí s Bohom, ale ignorujú Ho, pretože si nedokážu pripustiť, že Boh sa o nich stará, že Boh ich pozýva do svojho srdca, že Boh ich pozýva do intímneho vzťahu s Ním, ktorý je sám život. Áno, On je ten večný život, ktorý nenájdeme v chemických laboratóriách, ani v zázračných rastlinách, ani v nijakom stvorení, či človekom zhotovenom elixíre života. On sám sa o nás postaral, keď poslal Syna na zem, aby dokonal dielo záchrany ľudstva, ktoré bolo odsúdené pre hriech na smrť v ohnivom jazere. Pán Ježiš vzal na seba našu vinu a nechal sa s ňou pribiť na kríž, aby nik nezahynul, ale aby každý, kto verí v Neho, mal večný život.
Áno, chápem, je to neuveriteľné, je to až tak neuveriteľné, že je to až pravdivé, chvála Bohu!

Kto kradne sny?

23. března 2014 v 6:57 | Adina Christie |  Zamyslenia
Žiť vo svete a na svete bez Boha, je veľmi ťažké, pretože kto nemá Boha, uniká mu zmysel jeho existencie. Najprv sa človek potáca ako dieťa, často bez rodičovskej lásky, často bez nejakého záujmu, ktorý by dieťa vnímalo ako záujem o neho. Často vníma nespravodlivosť a nedokáže si s ňou poradiť. A ako rastie, v kuse sa potýka s neriešiteľnosťou niektorých vecí. Svet niečo po ňom chce, kdežto on mu nerozumie a nedokáže mu to dať. Ľudia po ňom chcú veci, správanie podľa normy, správanie sa podľa predstáv rodiča. Takže vlastne od malička cítime nevraživosť sveta, neraz fyzické, či psychické tresty, ak nie sme takí, či onakí. Toto v nás vytvára bariery, ktoré neskôr ťažko odstraňujeme; niekto ich neodstráni nikdy a je za čudáka. Toto nás navlieka do pózy. Už nie sme odrazom zrkadla svojho srdca, ale sme falošnou kópiou sveta. Najhoršie je, že to ani sami nespoznáme, myslíme si, že to, čo vidíme, je naše pravé ja.

Za môjho pôsobenia vo svete, odkedy som znovuzrodená v Pánovi Ježišovi, som uvidela určitú uniformitu medzi ľuďmi, v rodinách, o ktorej by sme kľudne mohli povedať, že je to súčasný trend a nepomýlili by sme sa. Totiž, svet rád trendy, to, čo je móda, je totiž dovolené a nikto nad tým hlbšie neuvažuje.

Takto sa rodí verejná mienka, takto sa rodí obraz na podobu sveta. Všetko je OK, pokiaľ prechádzame aspoň s odretými ušami všetkými tými úskaliami. Niekde sa to ale raz jednoducho zadrhne a my nestíhame za tým supersvetom; sme ako odľudia, nehodní ísť s tou armádou smelo a dopredu za víziami sveta. Nie, lebo my sme nezamestnaní, nie, lebo sme sa zadĺžili a už nemáme ani na nájom; lebo sme si zobrali nesprávneho manžela, lebo sme nevzdelaní, súčasnej vzdelanostnej norme už nesiahame ani po päty...A tak si opäť listujeme v katalógu úžasného sveta a sledujeme vychytávky, lebo my chceme byť jedným z nich. Nikto nechce byť na okraji spoločnosti, každý chce byť niekto. Lebo ten niekto má to, čo sa vyžaduje, ten niekto má stály príjem, vplyv, dobré postavenie a všetko, čo sa k tomu hodí, zabezpečenú rodinu, kde pravdaže, dokonalé šťastie celej rodiny hovorí za všetko.

Neviem, nakoľko pravdivo som opísala svet bez Pána Ježiša Krista, živého Boha, viem však, že je toho ďaleko viac, ako som naznačila. Lebo svet nie je len výslnie, svet je aj periféria so svojimi kanálmi, brlohmi, dúpätami, hriechmi viditeľnými aj neviditeľnými, ktoré svet pozametal pod svoju posteľ.

Chcem hovoriť za tých, ktorí sú vo svete, z pozície ich "prezumpcie neviny", hriešnikov, ktorých ešte neobviňuje srdce, pretože sa ich nedotkol Pán Ježiš svojou Božskou mocou, ktorá vyvádza hriešnikov s tmy do Jeho predivného svetla. Hoci sú všetci hriešnikmi, lebo až krv Pána Ježiša nás očisťuje, keď sme uverili v Neho, uvedomujem si, že pre nich to, v čom sa vo svete momentálne nachádzajú a po čom túžia, nie sú smeti, pre nich je svet skoro ako matka, životná istota. Sú napojení na tú istú žilu, v ktorej prúdi tá istá krv. Ale skôr je to kábel, v ktorom často iskrí a každú chvíľu vyhadzuje poistky.

Prirodzenosťou sveta je ľnúť k svojmu zdroju, k hline. ktorou môže byť čokoľvek, čo nás núti byť činnými a poháňa nás vpred. Hlinou tu myslím všetko, čo nás viaže k svetu a nevieme sa od neho oslobodiť, nedokážeme sa odosobniť od matérie. Duchovno považujeme iba za bonus nášho materiálneho života, akúsi čerešničku na torte. Vychovali nás v realite, ktorá funguje na viditeľných dôkazoch. Jedine tak sa mohlo stať, že sa vyvinula teória o vzniku sveta, ktorá nemá s Bibliou nič spoločné. Pár dôkazov, ktoré síce nespasia svet, ale nasmerujú ho tam, kde je to vhodné pre spoločnosť, ktorá potom nemusí nič vysvetľovať, nemusí zaujímať postoj.

Táto oklieštená sloboda vyhovuje mnohým, lebo inú nepoznajú. Paradoxne, práve táto nesloboda sa nám tak páči, až sa trasieme o ňu, lebo každý chce žiť svoj, minimálne americký sen. Vo svete sa teraz nosí také niečo, neviem či to správne pomenujem, že nedotýkať sa ničích kruhov, nech si každý robí, čo chce, nech si každý verí, v čo chce...A platí to aj opačne: nech sa nikto nesnaží presviedčať nikoho o svojej pravde a každý nech má tú svoju pravdu. Vyzerá to tak liberálne, ale je to zase len nesloboda a uzatváranie sa pred Bohom.
Ono, veľmi ľahké je obviňovať svet, že môže za všetko, akoby sme boli roboty a neniesli žiadnu zodpovednosť za naše rozhodnutia, ale opak je pravdou. Ak sa ja rozhodujem, či pôjdem napravo alebo naľavo, som za toto rozhodnutie plne zodpovedná, bez ohľadu na to, či pri mojom rozhodovaní boli súčinné nejaké skutočnosti, trebárs reklama na ľavú cestu, ktorá by moje rozhodnutie ovplyvnila. Vždy si ešte môžeme položiť otázku: Je naše rozhodnutie správne? A keď nie je správne, prečo do toho ideme, sme ochotní niesť následky svojich zlých rozhodnutí?
Prečo som to tu tak všetko rozobrala, zdanlivo bez súvisu?
Každý má slobodu konať podľa vlastného uváženia. Táto sloboda je nám daná od Boha, aby sa nikto nevyhováral na to, že nemohol konať inak.
5 M 30,14
Lebo slovo je veľmi blízko teba, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho činil.
Lk 10,8-11
A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží,
a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.
Ale do ktoréhokoľvek mesta by ste vošli, a neprijali by vás vyjdúc na jeho ulice povedzte:
I ten prach, ktorý sa nás prichytil z vášho mesta na nohy, vám stierame. Avšak to vedzte, že sa k vám bolo priblížilo kráľovstvo Božie.

Cesta, ktorá sa stále zužuje, 2.časť

18. března 2014 v 11:35 | Adina Christie |  NEZDIEĽANÉ

Nove mesto nad Vahom

Toto mestecko si moje srdce ihned zamilovalo, ani neviem preco. Mozno preto, ze som uz davno nevidela tolko ludi pokope, ktori by sa navzajom poznali. Uz viem, bola to ziva pohladnica. Stvorcove namesticko obkolesene ochodikmi, v strede s lavickami, tiez do stvorca {priblizne}, nahusto posiate skupinkami mladych aj starsich. Podium, na ktorom sa odohravali svedectva dvoch manzelstiev. Nevelke publikum s divakmi, maly stolik s bibliami, ktory obsluhovali dve dievcata a zivy ruch, ktory miestami prehlusoval hlas manzelov na podiu, vydavajucich svedectvo o tom, ako Boh stmeluje srdcia a uzdravuje rodiny, ktore sa nechaju Nim viest. S mnohymi mladymi ludmi sme sa zoznamili a objali. Dievcata obkolesili Samka a dlho sa rozpravali. Zaujem sa sustredoval aj na osobu Radka, zvlast, ked sa niektori spamatali az neskor, ze je to presne ten Radko zo stranky krestan.sk, ktory pise clanky v Duchu a pravde, a hlavne v slobode Pana Jezisa.
Ked sa spoza jednej ulicky vynoril Robko so svojim psikom, zaviala ku mne romantika starych cias; bolo to fakt dojimave. Robko nas vlastne zoznamil so vsetkymi, ktorych sme nepoznali, s tymi dalsimi zas Samko, ktory sa poznal s niekolkymi dievcatami uz skor z ineho stretnutia. Bola som taky tichy pozorovatel, tak trochu stratena a predsa sa radujuca v Panovi. Az neskor pri inej prilezitosti mi zavrtal cervik: Pane, to som Ta musela spoznat taka stara? No Pan neriesi take banality, vsetci sme Jeho detmi. Len my ludia v podvedomi udrzujeme odstup, kategorizujeme, prehodnocujeme vonkajsie znaky. Pan vsak hovori: Stop, dal som ti presne urcenie podla rady Bozej. Kazda osobnost a kazda osobitost v nej, tu nie su nahodou, su dane do mojho spolocenstva s presnym cielom, sluzit mojej cirkvi. Tak, ako dom nie je postaveny z jedneho materialu, tak ani telo, ktoreho ste mojimi udmi, nie je telom rovnakych udov s totoznou funkciou, ale je telom mnohych udov, s mnohymi funkciami. Slava ti, Pane, ze si mi to dal vidiet takto.

Kysuce

V Novom meste nad Vahom sme stravili cele popoludnie. Vdaka Ti, Pane, za vsetkych ludi, surodencov, aj tych, ktori ta este nepoznaju. nech je s nimi Tvoja milost a laska. amen.
Uz bola tma, ked sme sa pohli dalej. Tentokrat sme mali dostojnu ulohu, odviest domov nasu mladucku sestricku Lauru a odovzdat ju jej mame, ktora svoju dceru s doverou pustila na dobrodruznu cestu s Panom. Radko nas teda doviezol pred Laurinu bytovku a sam odisiel este do Banskej Bystrice[?] navstivit zbor, ktory pastoruje[?] nas milovany brat v Kristu, ktoreho sme po ceste vyzdvihli a zvitali sa s nim; cize Radko aj s bratom pastorom odisli, aby som bola presna. Opat mi bolo povedane bratmi: posluz Laurinej mame.
Laurina mama Janka nas velmi srdecne privitala. Akosi prirodzene sme sa rozdelili; Samko isiel s Laurou do obyvacky a ja som si isla dat kavu do kuchyne, kde som sedela s Jankou a jej priatelkou, tiez Laurou, ktora bola u nej prave na navsteve. V kuchyni sa tmolila Jankina dalsia dcera Katka a zahliadla som aj syna. to bolo na mna dost. Ale len dovtedy, kym neprevzal opraty moj Pan. A stalo sa nieco zvlastne. Pan mi nedal hovorit s Jankou, ale s jej priatelkou, ktora preziva velmi tazky zivot s chorym, uz dospelym synom, o ktoreho sa treba starat ako o male dieta. Tato ubolena a unavena zena robi vsetko preto, aby sa jej synovi zilo aspon trochu lahsie. Je vsak vysilena a vyzmykana. Straca doveru v Pana. Povzbudzovala som ju teda v Panovi, no nielen povzbudzovala, ale aj napominala. Vyzeralo to miestami ako suboj, pretoze Laura nechavala volny priechod svojim citom a vylialo sa z nej toho naozaj vela, bolesti a suzenia, zufalstva. Moj Pan vsak rovnako, ak nie viac rozduchaval vo mne svojho Ducha, aby jej dal nadej, aby sa ta nestastna zena obratila celym srdcom k Panovi. V jednej chvili sa ma pytala, ci som prorokom, na comi skoro vypadol pohar z ruky. Povedala som jej, ze som obycajna krestanka, ktora miluje Pana Jezisa. Hovorila som aj o tom, ako som prisla k Panovi, o jeho nesmiernej laske, o mojej zamilovanosti do mojho Jezisa. Vnimala som ako okolo mna chodia ludia, ale akoby tam neboli, vobec ma to nerusilo. Nakoniec sa Laura zosypala pod tarchou vsetkeho, co sa dialo a tisko plakala. v duchu som sa pytala Pana: Co teraz, Pane, co robit? Po chvilke mlcania mi Pan povedal, aby som ju objala a pomodlila sa za nu. Ked som tak ucinila, Laura uz bola pokojna; vymenili sme si mailove adresy a ona isla domov. Prosim o modlitby za tuto zenu a jej syna, ak ma niekto na srdci. Opat mi prislo Panovo: Podte ku mne vsetci, ktori sa namahate a ja vam dam odppocinutie...
Myslim, ze ked Pan chce, tak predlzi den na tak dlhy, aby sa zmestilo donho vsetko, co pre nas pripravil. Pretoze tento den jednoducho este stale nekoncil. Premiestnili sme sa do obyvacky a zhovarali sme sa s domacou panou Jankou a jej dcerami Laurou a Katkou. Medzitym dorazil Radko a mohli sme dalej pokracovat v rozhovoroch, neskor uz v modlitbach. Pan uzasne konal a dal vidiet Janke, kde sa doteraz nachadzala jej viera; dotkol sa jej tak mocne, ze prvykrat vyznala z celeho srdca Pana Jezisa za svojho Spasitela a jedineho Pana; odovzdala mu svoje srdce a prijala novu milost. O chvilu zatuzila po tom, aby bola pokrstena v meno Pana Jezisa. Slava Ti, Pane za Tvoje predivne ciny.
Rano sme vobec nemali problem vstat. Naranajkovali sme sa a vypili kavu. Viac sme sa uz nezdrziavali, rozlucili sme sa s nasimi novymi sestrickami a potom smer Tesarske Mlynany.

Ideme domov, medzizastavka v Ziline {?}


Viete, co je uzasne? ked dcera spozna Pana Jezisa a prijme Jeho milost, a potom Pan pride, rozbije stare zmyslanie a da novy zivot aj mamine, a to vsetko behom 24 hodin. Hallelujah, Pane. Myslite si co chcete, robte, co chcete, ale, ak to nie je v Duchu a pravde, nevydrzi to dlho. Je to len vetcha stavba, ktoru Pan zbura. a postavi nove: Hla, cinim vsetko nove...
Cestou sme sa zastavili v ziline {?} Radko navstivil jedneho brata, podnikatela, s ktorym bol vopred dohodnuty, ze sa pri nom zastavi, ked pojde okolo. So Samkom sme teda cakali v aute. Samko je naozaj zlaty bracek; vzdy sme sa rozpravali nenutene, bez obalu a verim, ze aj uprimne. Ked ho spoznate, zistite, ze je ozaj Panovo dieta. Verim, ze plati na neho Panovo: budte ako deti. Vdaka ti, Pane za neho. O chvilu sme sa konecne dockali Radka a zabocili sme na blizke sidlisko, kde byvaju manzelia Evka a Marek {?} nasi mili surodenci. Dali sme si vybornu polievku a chvilu sme pobudli s nimi. Evka caka babatko, nech Pan pozehna ten novy zivot. Marek, ktoreho Pan tiez vyslobodil zo zavislosti na roznych omamnych latkach, napisal aj svedectvo a jednu brozurku dal Samkovi. Samko si ju potom cital v aute a velmi bol povzbudeny, ze spoznal brata, ktori prezil podobne peklo zavislosti, ako on. Chvala ti, Pane, ze Ty otvaras brany vazenia a ponukas slobodu vsetkym bez rozdielu.
V aute sme mali casto aj take ticho v Panovi. Nikto nic nehovoril, kazdy bol sam s Nim, boli to modlitby bez slov. Duch Svaty nas naplnal Bozim pokojom. Niekedy zase ticho vystriedal vybuch uzasnej hudby skupiny Desmod; ak si dobre pamatam, bol to ich prvy album. Slova, ktore mali plny vyznam a moc zaryvat sa do dusi. Teraz uz chapem, ze Pan si pouziva nielen krestanov, ale ktorehokolvek cloveka na vyjadrenie slov, hudby, na skutky milosrdenstva, na povzbudenie; vsetko sa moze stat pozehnanim vo chvilach, v ktorych hladame Pana, hladame odpovede, zvijaju sa nase duse v bezodnej priepasti. A potom nahle pride pohladenie, vyslobodenie z otroctva. Vedz, ze sa ta dotkol Pan, kedykolvek si pocitil povolenie tlaku, kedykolvek ustala bolest...Uz na nic necakaj a bez k Nemu.

Tesarske Mlynany


Na ceste k Radkovi ma Pan opat vyucoval a napominal. Bolo to vskutku take hlboke, ze som zacala hovorit nahlas, co robi Pan, ako sa spara v mojom vnutri. Ked som si myslela, ze uz mi Pan ukazal akurat dost, co som spackala v mojom manzelstve, tak na tejto ceste mi Pan zjavoval permanentne kazdu malickost, ktoru som kedy vyviedla svojmu muzovi. napriklad, pre mna dovtedy banalitu: manzel je dost punktickarsky, co mna privadzalo casto do hysterickych zachvatov a nasledne do trvalej rezignacie na vsetko, co mi radil, prikazoval, na kazde zelanie. jeho tuzby nevypoculo moje srdce, bolo chladne ako ocean. Casto ma prosil, ze co mi to urobi, ked to urobim tak, ako to chce on. Nechapal, ze je vo mne zatvrdene srdce voci vsetkemu, co povie. Lebo on bol vinny.
Darmo som mu teda odpustila, ked sa nadalej spravam, akoby som vzdy mala pred sebou jeho vinu; teda som tam, kde som bola, ked som bola vo svete. No hroza. Kde je moja milost, ktoru mi dal Pan? Takze takto sa veci maju, Pane. To je ta laska, to je ta milost, aby som aj ja odpustala, ako si aj Ty odpustil mne. A pritom vobec nezalezi na tom, ze som verila, ze vo mne nie je neodpustenie. Bolo to falosne a falosne neobstoji u Pana. Chvala Ti, Pane, za to poznanie.
Konecne Tesarske Mlynany. dom, ktory je otvoreny vsetkym, ktori miluju Pana, aj tym, ktori len hladaju. Doma boli Samko, Danko a Sara, Radkove deti, moji milovani surodenci v Kristu. Aninka este nebola doma, v praci konci az o desiatej. Bolo dojimave, ako Radko usmernoval deti, nech nenechavaju za sebou neporiadok, lebo mama pride unavena. Setril ju, vsak Pan vie aky ma zmysel pre poriadok, co jej nedovoli sediet, ak nie je vsetko v poriadku. Pomyslela som si, aki sme rozdielni ludia, mne by to az tak netrhalo zily; uz som za tie roky ziskala imunitu, nezeniem sa nikde, radsej sa pytam Pana; a ci uz to zvladam, alebo nie, viem, ze na Neho sa mozem spolahnut, ze mi da ponaucenie zo vsetkeho, ci dobreho, ci zleho a vzdy bude tak, ako to chce Pan. A ked sa dielo podari, vzdy viem, komu za to vdacim a oslavujem Pana.
Doma je doma, jasne, ze sme si urobili pohodlie, Samko, Radko a ja. Pan nas nechal vypnut na moment, co bolo vsak len zdanie. Ci sme chceli, ci nie, aj tak sme len spominali, ako uzasne konal Pan na nasich cestach. Po desiatej dosla aj Aninka, Radkova milovana manzelka, a nasa milovana sestra. Naozaj bola unavena, a tak nam uz neostalo vela casu na rozpravanie. Ked sa zacali zatvarat aj moje oci, pomaly sme sa pobrali spat. Rozmyslala som o Radkovi a Aninke, ako sluzia Panovi. Odovzdali mu vsetko a nemuseli rozdat majetok. Myslim, ze pomaly neprejde vikend, aby nehostili svojich surodencov v Kristu, aby sa s nimi nedelili o postel, o jedlo, o samych seba. Viem, ze Aninka tazko znasa Radkove cesty za hlasom Pana, za sluzbou, ktoru mu Pan starostlivo pripravuje. Viem vsak aj, ze nebyt jej starostlivosti, nebolo by to mozne, alebo by to bolo prinajmensom velmi tazke, tak pre Radka, ako aj pre deti. Ona je ich istotou v Panovi, ze sa im dostava vsetkeho, co je treba, ona je to Panovo pozehnanie kazdeho dna. Ona nesie tarchu zodpovednosti za chod rodiny, ked nie je Radko doma, som si vsak ista, ze aj vtedy, ked je doma. Slava Ti, Pane, a vdaka za Aninku, ze si jej dal silu a dostatok lasky zotrvat v sluzbe, ktoru si jej Ty pripravil.
Rano sme vstali do dna, ktory kulminoval v tom, ako daleko nas priviedol Pan. Lebo po odchode z Radkovho domu sme sa nezadrzatelne blizili k zaveru nasej cesty, teda na vychod, kde poslednou stanicou by mali byt Kosice, z ktorych sme pred piatimi dnami vysli posilneni Panom, ze ak budeme udrziavat smer, ktory nam On bude ukazovat, bude nam vsetko na pozehnanie. Bud teda pozdraveny, Pane Zastupov. Nech nase oci hladia na Tvoje znacky, nech nase usi pocuju len Teba v Duchu a pravde. Amen. Opat som si v duchu zaspievala: Bud zvelebeny, o navzdy milovany Pan. Pozdravuje Ta lud Siona, Boh nas. Slava Ti a chvala vecna, o zboznovany Pan. Ty si nas pokrm z neba, Ty jediny sytis nas. Len Tvoja ziva voda, o Pane, nami preteka. Stenami srdca sa rynie Tvoja laska. Tvoj Duch nas bez prestania, o, Kriste objima. Hossana na vysostiach, Pan Zastupov prichadza, Hossana na vysostiach, Boh nas...

Revuca

Cestou som v duchu videla Pana, ako sa mi zjavil pred dvoma rokmi, neskutocne velky a majestatny, nadherny Boh. Vnimala som, ze je predo mnou niekolko metrov, ze Ho Radko zastihne, ked prida plyn; a tiez som videla, opat v duchu, ako Pan ide na oslici a oslikovi, na ceste pred Nim ratolesti, ktore lud nasekal a rozlozil pred Panom a kazdy volal: Hossana, Pan Zastupov prichadza. Slava Ti, Pane, za nadherny zazitok. Viem, ze nebol skutocny, ale bol to moj darcek od Pana.
Nezadrzatelne sme sa blizili k Revucej. Radko opat pustil Desmod. Co je to, nostalgia, co sa ma chyta? Nie, to nebolo v tom, bol to Pan, ktory sa ma dotykal, Duch Svaty ma drzal v objati, az mi prastali kosti, haraburdie, ktore vlacim, lebo tu zijem na svete. A nie je to haraburdie, lebo si ho Pan pouziva ako vsetko ostatne. Veru, nic nie je moje, vsetko je Panovo. Pane, vyvysujem Tvoje meno nad kazde meno. Tato melodia mi zacala zniet ako spomienka na nieco krasne, na co nikdy nechcem zabudnut. Na Teba, Pane, nikdy nezabudnem.
Zavolala som Vierocke, mojej sestre, ze o chvilu budeme tam, aby sa tesila v Panovi. Chlapci ma vylozili a isli pozriet jedneho znameho, ktory bol tiez z Revucej. Ja som sa zvitala so sestrickou a rozpravali sme sa o tom, co sme prezivali v Panovi, kym prisiel Samko s Radkom. Potom nam Vierocka nalozila obed, aby sme sa posilnili. Napadlo ma: Preco by si nemohla ist s nami, ved je to len hodina cesty? Skoda, ze som sa neopytala Pana, ani Vierka sa nepytala Pana, ci moze ist. Usetrili by sme si Lackov zial za nou, hlavne preto, ze maju medzi sebou dohodu, aby vsade na stretnutia chodili spolu.
Takze sme uz cestovali styria, vpredu Radko so Samkom a vzadu Vierka a ja. Mali sme namierene do Mnisku nad Ondavou, kde byvaju nasi surodenci v Kristu Elvira s Jankom a s detmi. Cesta bola velmi uzka a neudrziavana, boli na nej same vytlky, a tak to trvalo dlhsie ako sme predpokladali. Ale to trochu predbieham udalosti, lebo sme zazili od Pana nieco ako zvuk hromu, nieco, co bolo napominanim aj palicou a zasiahlo nas to ako blesk. Ani neviem, co tomu predchadzalo, len sa to zrazu zacalo valit na Vierku, ktora to velmi tazko niesla, ale zvladla v Panovi a prijala z ust cloveka, ze k nej hovori On sam. To vsak este nebolo vsetko, nie je mi dane ale hovorit k tomu viac. Slava Ti, Pane.

Mnisek nad Ondavou


Ked moja sestricka opat nadobudla pokoj v Panovi, mohli sme sa zvitat so surodencami, ktori nas uz cakali; konecne sme sa usadili v dome Janka a Elviry, v ich krasnej kuchyni, kde nas uz cakalo pohostenie. Pan bol stale s nami, nepochybne si vzal do parady nielen Vierku, ale aj mna. Takze o chvilu prislo prebudenie ako usvit do tmavej noci. Janko sa ma po nejakom case, ked sme uz boli v druznej debate, opytal, ci sa stretavam s niekym z Kosic. ja som sa zacala vyhovarat, ze niet prilezitosti, ze toto, ze tamto, a ze vlastne, kto ma vola, niet takeho, co by sa hrnul do stretnutia so mnou. a bla, bla, bla, kecy, kecy, kecy. To co nasledovalo, bolo ako uder drukom po stole. Akoby naschval, Radko sedel oproti mne uplne sam, nedaleko Samko, ostatni boli na druhej strane, teda v roli divakov a posluchacov. Poslal si sudit Izraela, Pane Zastupov, Tvoj sudca teraz sedi predo mnou a o chvilu neostane na mne ani nitka sucha.
Prebud sa ty, kto spis, vstan z mrtvych a bude ti svietit Kristus. Verte, alebo neverte, nemozeme umriet sebe a zaroven zit v starom tele, byt falosne ubezpeceni, ze sme umreli, tak hura, sme v suchu, na tej uzkej ceste, ved sme dali vsetko, co sme mali, sami seba. Pan mi ukazal, ze to teda vobec nestaci. Ty musis davat Krista, ktoreho si prijal, Jeho milost a lasku, Jeho dary, nic nie je tvoje, vsetko je na budovanie tela Kristovho, ktoreho sme udmi. Milujme sa navzajom a sluzme si navzajom, umyvajme si nohy navzajom. Nehovorim, ze nutne zoberme mydlo a lavor vody, ale vydajme sa celym srdcom svojim bratom a sestram, nielen vsak im, ved kto z nas vie, koho si Pan povolava, hoci sa mnohi urputne brania. Ved Panovi nic nie je nemozne. Kto moze byt teda spaseny, Pane? Cloveku to nie je mozne, ale Bohu je mozne vsetko.
Pan vie, preco som to napisala tak, ako som to napisala. Povedzme, preto, aby sa prestalo prepierat posobenie cloveka, zvalovat vinu na neho za napomenutie brata, sestry, za to, ze sa stal ustami Svateho Izraelovho. Boh mi je svedkom, ze bez napominania sa budeme dookola motat v kruhu a riesit samych seba, fukat si vlastne rany a ked to nebude stacit, budeme zvalovat vinu na tych, ktori pozdvihli v Panovi svoj hlas na nase velicenstvo. A nase modlitby nebudu vyslysane, pretoze budu plne sebeckych tuzob, nie prosbami za druhych, za nasich surodencov, aby sa primkli celym srdcom k Panovi. Dakujem Ti, Pane, za Tvoju kazen, Tvoj prut a palica ma potesuju. Amen
Zda sa, ze konci nase nadherne a zive dobrodruzstvo s Panom. Elvira nam pripravila izby na spanie a boli sme opat vdacni Panovi za skvelu pohostinnost Bozich deti. Rano som vstala zavcasu, uz sa mi nedalo spat. Zistila som vsak, ze este cely dom spi, tak som si lahla naspat. So sestrickou sme sa este chvilu zhovarali a opat nas premohol spanok. Ked sme znovu vstali, na prizemi uz panoval denny ruch. Vsetci uz sedeli okolo stola a uz boli po ranajkach. S chutou sme si teda aj my zajedli a nechali sa viest Panom. Na navsteve u nasich domacich bola prave omama{?}, myslim, ze Jankova starka, velmi ciperna zena, ktora tiez miluje Pana Jezisa. Okolo. stola sa tmolila mala dcerka, velmi zive dievcatko. Vsetci sme uz vlastne boli na odchode, Janko do prace, starsia dcera, myslim ze absolvovala v ten den nejake skusky; Elvira nas este povodila po dome starkej, videli sme baranceky. Zaujimave, v jednej nestrazenej chvili pes preskocil ohradu a snazil sa do baranceka zahryznut, co sa mu vsak nepodarilo. Radko na neho zreval a pes ho teda pustil a isiel si po svojom. Napadlo ma, ze vlk v ovcom ruchu prisiel a takmer roztrhal ovcu. Tento pes sa nijak nemaskoval, ale isiel priamo na vec, nedockavy, pritiahnuty pudom lovca. Obet je v takom pripade paralyzovana sokom, momentom prekvapenia. Vyslobodenie prislo po Radkovom kriku. Mnohokrat sme napadnuti priamym uderom a hned sa roztrasieme ako osiky, zabudame na Pana. Ale On tam stoji pri nas, aby nas ochranil, aby zahanal vlkov a psov, ci uz prezlecenych za ovce, ci nebezpecnych lovcov s vycerenymi zubami.
Videli sme aj miesto planovanej vikendovky alebo tyzdnovky, ako da Pan. Mne sa to miesto v krasnej, takmer panenskej prirode, pacilo, hlavne zurciaci potok, ale aj altanok, do ktoreho sa zmesti mnoho ludi milujucich Pana. Pan nam pripravuje miesto, zhromazdenie svatych. Chvala Ti, Pane.

Navrat do Kosic

Verim, ze vsetko, cim nas previedol Pan na tejto ceste, je nam na dobre, lebo milujucim Pana, je vsetko na dobre. Zdalo sa mi, akoby sme po ceste plnej vytlkov presli tentoraz skor, ako ked sme sem isli vcera. Boli sme plni zazitkov, plni Pana, ktory bol bezpochyby s nami v kazdej chvili. Ani neviem, ako dlho sme isli, ci kade. Viem s istotou, ze Pan este neskoncil svoju kazen, pretoze nas velmi miluje a tuzi po tom, aby sme sa bez otalania obratili k nemu celym srdcom, aby sme zanechali svetske zmyslanie a uvedomili si svoju Boziu podstatu, ktoru do nas vlozil Pan, ked sme sa v Nom znovuzrodili. Uz nie je cas na natahovanie sa medzi sebou, nie je cas oplakavat svoje stratene iluzie o sebe, nie je cas stahovat sa do tmy, ked sme povolani do svetla, nie je cas na bolacky a choroby, nie je cas na ohovaranie, posudzovanie. Lebo je tu cas vstat a ist za Bozim hlasom, aj keby sa ozyval hlasom hromu. Pane, uzdrav nase srdcia, uzdrav nase stare aj nove zranenia, ktore sme schovali pred tebou, lebo sme sa ti neotvorili dokoran a nepovedali Ti plni viery v Tvoje uzdravovanie: Pane, som tu dnes pred Tebou, viem, ze som velmi slaby, ale doverujem Ti, ze v Tebe som silny, lebo Ty si Vitaz. Odovzdavam Ti svoju slabost a bezbrannost, odovzdavam Ti svoju bolest, kazde suzenie, napln ma svojim Duchom pravdy a vylej sa vo mne svojou laskou. Zostante v mojej laske...
Tak je po vsetkom a predsa je vsetko pred nami... Rozlucila som sa so Samkom a Radkom, mojimi vernymi druhmi na cestach, aby som odprevadila svoju sestricku, ktora cakala na spoj do Revucej. Mnoho sme este spolu hovorili o tom, co sa stalo, cim nas Pan prepaloval ako ohnom. Nechali sme sa prepalit, alebo sme sa stiahli, zasiahnuti vlastnou zbranou, pocitom lutosti nad sebou, ci hnevom, hladanim vinnikov? Pan vie.
Ospravedlnujem sa vsetkym, ktorym som nechtiac ublizila tym, ze som ich spomenula v tomto dlhom pribehu, ktory napisal Pan mojimi rukami. Slava Ti, Pane











Cesta, ktorá sa stále zužuje, 1.časť

18. března 2014 v 11:32 | Adina Christie |  NEZDIEĽANÉ
Dokument o piatich dňoch, ktoré zmenili môj život v Pánovi. Tento článok nikdy nebol vydaný pre mnohé nepresnosti v názvoch a pre chýbajúcu diakritiku, taktiež pre mnohé iné veci. Kvôli svedectvu o Pánovi Ježišovi obsiahnutemu v ňom to však dávam sem na blog pre náhodných čitateľov, ktorých pošle Pán. Nech je na požehnanie každému, kto číta. Amen! Sláva Ti, Pane!

Sk 13, 47-49 Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života. A slovo Pánovo sa roznášalo po celej krajine.

Z Kosic do Presova alebo kamienky Pana Jezisa

Neviem ako sa pise kronika, mam vsak skrze Pana nadhernu ulohu, ktorej by som sa chcela zhostit v Duchu a pravde, tak ako mi bolo dane vidiet udalosti, ktore sa stali pocas velmi zaujimavej cesty okolo Slovenska, cesty neorganizovanej casovo ani obsahovo, cesty, ktorej jedinym pevnym stlpom bol Pan. Pan urcoval smer, Pan dodaval ucenikov, veriacich i neveriacich, nadhernych ludi, ktorych miluje Boh, za ktorych zomrel Pan Jezis na krizi a prisiel ich vyslobodit zo smrti, aby mali zivot. Niekolkych z nich sme spoznali, niekolkych pozname ako svojich milovanych surodencov.
Takto som zacala pisat pred niekolkymi dnami, o ceste, ktoru nam pripravil Pan, aby sme vierou v Neho zili toto nebeske dobrodruzstvo, plne ocakavania, radosti a pozehnania Panovho. Viem, ze som prave v tejto chvili na mnoho zazitkov aj zabudla, ale to vobec nevadi. Tema je otvorena a ak sa niekomu bude zdat, ze som nevzdala slavu Panovi, ked som nieco nespomenula, tak budem rada, ak prispeje svojim komentarom.
Vsetko zacalo minuly piatok. U mna vlastne este o cosi skor, ked som si stazovala na ticho a davala si otazku, ci ma nechce nahodou Pan mat niekde inde, nez sa nachadzam. Odpoved od Pana prisla takmer okamzite. Cast odpovede, aby som bola presna. Dostala som otazku od Radka, ci nechcem ist na niekolko dni na cestu, ktora by sa tiahla z Kosic do Presova a cez dalsie mesta do Bratislavy a postupne spat, ako nas, pravdaze, bude navigovat Pan. Nadsene som suhlasila, nezdrziavajuc sa obavami, ci vobec mozem opustit rodinu na niekolko dni. Ved Pan povie. Ak to nie je Jeho vola, aby som isla na tu cestu, tak zarucene nepojdem. A ak ano, slava Bohu, za to pozehnanie.
Pocas dni, ked som sledovala, ci je Pan nakloneny mojej tuzbe, diali sa naozaj veci, ktore hovorili jasne: Pan pripravuje cestu, aby si mohla ist. Ako prve mi povedal syn, ze ide na vikend prec, teda nebude doma. Dobre sa to zacina, Pane. Vo stvrtok na potvrdenie Panovej vole, zavolala moja sestricka a telefon zodvihol manzel, lebo som bola mimo domu. Ci som este doma, ci som uz neodcestovala. Manzel dovtedy o nicom nevedel, chcela som mu to povedat trochu neskor, ak by dal Pan. Takze, kym som dosla k telefonu, manzel uz vedel vsetko a nemusela som dlho vysvetlovat, o co ide. Na moje prekvapenie, vobec nenamietal. A tak mi uz skutocne nic nestalo v ceste. Verila som Panovi, ze mi dal akurat dost dokazov, aby som sa zbalila na zajtrajsiu cestu.
V Kosiciach ma uz cakal Samko, ktoreho Pan vyslobodil zo zavislosti na heroine a inych omamnych latkach. S nim a s mladuckou, uz onedlho sestrickou Laurou a dalsim nadejnym bratom v Panovi, Tomasom, sme sa zvitali v Erikovom byte, aby sme o uz chvilu odchadzali s Radkom, ktory sotva prisiel zo svojho mesta, rovno do Presova, kde sa zisla katolicka mladez, aby si vypocula Samkovo svedectvo s Panom Jezisom. Cestou sme vyzdvihli Dominika so Saskou, nasich cerstvych mladomanzelov, ktori sa potom aj s Tomasom z Presova vratili do Kosic autobusom.
Do Presova sme dorazili asi o pol tretej popoludni. Nas sprievodca Ondrej nas o chvilu uviedol do velkej miestnosti v budove, ktora pravdepodobne sluzi, jednak na administrativne ucely katolickej cirkvi, tiez na rozne nabozenske aktivity, ci stretnutia za ucelom spolocneho studia Biblie a tak podobne. Tu sme sa stretli s mladymi ludmi, ktori si hovoria kamienkaci. Len tak na ilustraciu ducha, ktory panoval tejto miestnosti, spomeniem vers z Biblie: Kto zvitazi, tomu dam jest zo skrytej manny a dam mu biely kamienok, na kamienku napisane nove meno, ktore nezna nik, iba ten, co [ho] dostane zo Zj, ktory pokryval cast steny pri podiu, kde posobil velmi optimistickym az veselym dojmom, a jeho farebne pismena zivo ziarili do priestoru. Je iste, ze o Pana Jezisa je tu velky zaujem, pomyslela som si.

Po Samkovom vystupeni som uz ani na chvilu nepochybovala o tom, ze smad po Bohu je tu obrovsky. Tak nadsene prijimali mladi chlapci a dievcata svedectvo nasho milovaneho brata z Ukrajiny. Samka velmi pekne doplnal Radko, ktory tiez prispel svojim svedectvom o Panovi. Neskor sme zazili skvele vstupy, takmer duely tychto bratov, ktori odpovedali na otazky publika, tak prirodzene a v Duchu Panovom, ze nebolo mozne ukoncit toto stretnutie inak ako rozhovormi, kedy este bratia sluzili niektorym mladym ludom, ktori prejavili zivy zaujem dozvediet sa viac o zivote s Panom Jezisom, o viere v ziveho Boha. Trvalo cele styri hodiny, kym sme sa s nimi rozlucili a posledny z nas zavrel dvere tohoto stanku. Slava Ti, Pane a vdaka za toto prijemne prekvapenie. Zazili sme prijatie Panovej pravdy bez predsudkov a pochybovani tam, kde sme to najmenej cakali. Chvala a slava Panovi.
Vsetci sme boli uz poriadne hladni. Ved ja som naposledy jedla niekedy o jedenastej dopoludnia a uz bolo skoro osem hodin vecer. Samko vytiahol darcek, ktorym ho obdaroval Pan, stravne listky, nasu istotu v Panovi, ze o nas bude postarane, aby nikto nehladoval. V prijemnej atmosfere restauracie, zariadenej vo vidieckom style, sme sa nabastili do sytosti a pustili sa do dlhej cesty, ktora nas cakala.

LIMBACH

Ani neviem kolko trvala cesta z Presova do Limbachu, ktory sa stal nasim cielom, aby sme mali kde prespat. Ano, Pan nam velkodusne odovzdal Martinov dom, priam ako skrtnutim zapalky. Nas drahy bracek nam ho prepozical, ako mu to dal Pan na srdce. Slava Ti, Pane, dakujeme za nadherne byvanie, za tych niekolko hodin s Tebou, kde si si nas zhromazdil, aby sme sa zomkli v Tvojej laske, aby sme v Tvojom Duchu stale viac tuzili sluzit Tebe a skrze Teba Tvojmu ludu, bratom, sestram, znamym, neznamym, kam len nas povedies, Pane.
Do Limbachu sme dorazili okolo druhej, ci tretej rano. Chvilu sme posedeli z rozospatymi domacimi, Martinom a Lindou a pobrali sa spat. Na druhy den rano nam Pan dal neobycajne stretnutie s novym bratom Dankom, ktoreho Pan Jezis nadherne vyucuje v Duchu a pravde. Po chvili rozhovorov a modlitieb, bol Danko tak mocne dotknuty Panom, ze ked sa ho Radko opytal, ci sa netuzi pokrstit, nevahal ani chvilu a opytal sa: Co nam brani, aby som sa dal pokrstit? Hallelujah, Pane, v Tebe nikdy nie sme smadni, lebo Ty nas vodis k pramenom vod. Amen.
A to este nebol koniec, pretoze Pan jednal bezpochyby s nami vsetkymi, co sa postupne odkryvalo pocas celej cesty a nikto nebol zabudnuty u Pana, ci uz skrze rozhovory, ci napomenutia. Naozaj, verim, ze sme si navzajom sluzili v Panovi, aj keby sme o tom ani netusili. Ale spat k Limbachu, pretoze neda mi nespomenut atmosferu v rodine nasich surodencov, kde sme sa citili ako doma. Dievcatka pobehovali hore dole, santili, malovali si,rozpravali sa s nami, bez hanby. Bolo vidiet, ze su na spolocnost zvyknute. Aj spolu s nimi som si davala pri stole polievku, ci rezance s makom. Uz davno som nejedla rezance s makom { vdaka Linduska, pre mna kralovske menu }.

Bratislava


Poobede sme sa rozhodli skrze Pana, navstivit dom Samkovej mamy, ktora bola v tom case chora. Samko, kedze zije na Ukrajine, nema vela prilezitosti navstevovat svojich rodicov, ktori su rozvedeni, a tiez sestru a maleho synovca. Spomeniem aj nieco, co sa ma velmi dotklo, napriek tomu, ze asi mnohi z vas nepoznaju Samkovo svedectvo. Ukazal nam totiz pivnicu, v ktorej zil v case svojej zavislosti na heroine, niekolko mesiacov bez elektriny, bez kurenia, kedy si prezil mnoho suzenia a biedy na periferii rodicovskeho domu, ako vydedenec, nebezpecny svojmu okoliu, ale hlavne, sam sebe. Chvala Ti, Pane a obrovska vdaka za Tvojho syna, ktoreho si ucinil nasim bratom a vytrhol si ho zo smrti fyzickej aj duchovnej a daroval si mu milost. Amen.
Nasa cesta do Bratislavy v nas zanechala nezmazatelnu stopu Kristovho svedectva, ktore priam kricalo: Ludia, zastavte sa a hladajte ma. Som tu, plny milosti a vytrhnem vas z akehokolvek suzenia,, z akejkolvek diery. Lebo som prisiel zachranit prave vas, ktori sa namahate a ste pretazeni...
V bazni pred Panom sme sa pohli do nedalekeho Kvetoslavova, kde nas privital Samkov otec so svojou terajsou manzelkou a ich spolocnou dcerkou v ich krasnom dome. Citili sme sa tu prijemne, zajedli sme si jaternice a krvavnicky upecene v rure, kto chcel, aj malinky oldomas, ako sa hovori niekde na vychode poldecaku slivovice, ci ineho sektu. Nebolo to vsak len o jedle, co vyjadrovalo stedrost domaceho Pana, jeho ochotu prijimat nase podivne spolocenstvo v Kristu spolu s jeho stratenym synom, ktoreho navrat sa udial rovno do Panovej naruce; Laska Krista ho vsak navracia aj do naruce pozemskeho otca, s ktorym boli skrze zavislost syna pretrhane puta medzi otcom a synom.
O, Pane, Ty si priniesol skrze svoju dokonalu obet na krizi, spasu vsetkym ludom, ktori veria v Teba, lebo si ich miloval nesmiernou laskou. Pane, nech pridu k Tebe vsetci, ktori Ta tuzia spoznat, ktori tuzia okusit moc Tvojej lasky, Tvoje vykupenie nas hriesnych, ako si nam zanechal svojho Bozieho svedka, toho Ducha pravdy, ktori nas objima a naplna nas Tebou, aby sme boli v Tvojej laske naveky vekov. Amen.

Spat do Limbachu

Po navrate do Limbachu, sme sa najprv posilnili jedlom, ti, ktori sme vyhladli. Tusim, ze Radko nakupil bagety a mali sme aj jaternice, ktore nam zbalil Samkov otec, lebo ich bolo vela. Ako doma; obsluzili sme sa kavou, kto chcel alebo len mineralkou. Nasi drahi hostitelia boli uz v tom case na svadbe, tak sme boli odkazani na seba, kto ma na co chut. Nikto to nejak zvlast neriesil, hlavne, ze sme boli spolu skrze nasho Pana Jezisa Krista. Nas novy bracek Danko nas opustil cestou z Bratislavy, a pribudol Ivko, ktory sa k nam pripojil, ked sme boli na navsteve u Samkovej mamky. Takze, teraz sme boli piati surodenci, Samko, Radko, mladucka Laura, Ivko a moja malickost. Pan nam vsak este poslal dalsieho milovaneho brata Mareka, ktory sa stara o bezdomovcov, pomaha im s pracou a trochu ich usmernuje, aby viedli zmysluplny zivot skrze lasku nasho Pana.
Velmi som sa potesila tomuto bratovi. Akoby zavial cerstvy vanok skrze Pana. Poculi sme jeho svedectvo, tiez aj niekolki z nas hovorili, ako Pan zasiahol do ich zivota. Radko hral na gitare a spieval nadherne chvaly. Dojimalo ma to, ako vzdy, k slzam. Skoda, ze si nemozem tieto chvaly prehravat, ci spievat. Ani jednu totiz neviem naspamat. O to mi je vsak vzacnejsie, pocuvat ich na zivo. Chvala Ti, Pane, za Tvoju stedrost a lasku. Neskor mi vyviedli bratia taku vec, na ktoru som vazne nebola pripravena: ze posluz Laure. Ja som vstala z miesta, kde som sedela, ze reku: kam idete? Idem s vami. A oni, ze: nie, ty tu pekne zostanes a budes sluzit tejto mladej dame. Bola som hodena do vody. Este som nikdy nesluzila nikomu na povel, a ani, aj ked som nahodou niekomu posluzila, nikdy som nevnimala, ze je to sluzba. Teda...
Tak som sa podivala na to mile slniecko, este takmer dieta, sadla som si k nej a spustila som, co mi dal Pan na srdce, spoliehajuc sa, ze ved On vie, co mam hovorit. Ked som svoju, sestricku objala, uz sa aj vratili bratia, ktori boli medzitym, kym som sa venovala sestre, vonku. Tak uzasne to Pan nacasoval. Dalej uz pokracovali bratia, ktori slovom aj modlitbou sluzili Laure.
Zuzana Laura, ako znie jej meno, prijala Pana Jezisa za svojho jedineho Pana. O nejaku hodinku neskor ju Samko pokrstil v mene Otca, Syna a Ducha Svateho. Ty si, Pane, uzasny, Ty pripravujes nase cesty, aby sme premozeni Tvojou laskou, kracali k Tebe a s Tebou k nasmu Otcovi. slava Ti, Pane.
Neskor vecer odisiel brat Marek, lebo skoro rano vstaval do prace. Pane, dakujeme Ti, ze si nam predstavil nasho spolocneho brata. Vecer sa pomaly nachylil k noci a my sme sa este stale rozpravali. Pan jednal s nami a nebolo to vzdy v rukavickach. Nieco malo by mohol o tom hovorit Ivko, ktori preziva teraz tazke obdobie a Pan ho vyucuje. Mnoho by som mohla o tom hovorit aj ja; mna Pan vyucoval od zaciatku cesty az do konca, a som velmi vdacna Panovi za vsetko, co mi pootvaral, za kazde slahnutie, za kazdy uder. Vsetko, uplne vsetko mi bolo na dobre, bolo mi sladkostou ako med. Vdaka Ti, Pane.
Rano sme sa prebudili opat do noveho dna, este stale v Limbachu, ale uz ocakavajuci, ze Pan prinesie nieco nove a posle nas niekde, kde uz cakaju hladne srdcia. ja som si vysla skoro rano na priedomie s cajom v jednej ruke a s kabelkou, v ktorej som mala vsetko potrebne aj nepotrebne, v druhej ruke. jasne, Pan ma privital ziarivym slnkom. Otocila som k Nemu svoju tvar a modlila som sa. Spievala som si potichu piesne, ktore som napisala Panovi, a ktore jedine poznam naspamat. Neskor sa zatiahlo, tak som chcela ist do domu.. Pan vsak istotne nechcel, lebo dom bol zamknuty zvnutra. Som vymknuta, Pane, budem sa s Tebou rozpravat, istotne je od Teba tento kusok, aby som trpezlivo niesla kazdu nepohodu, kazdy necas, aby som bola pripravena v Tebe na vsetky mozne prekvapenia. Chvala Ti, Pane, za tuto skusenost.
Samozrejme, ked uz povstavalo nase Bozie osadenstvo a niektori surodenci si vysli von, uz som mala volnu cestu dovnutra. Jasne, ze si ma doberali a nechapali, ako som mohla byt tak dlho von a neklopat, ale Pan vie. Radko so Samkom uz cakali, kde nas posle Pan dnes, a veru uz aj atmosfera nenapadne hustla, ked sa nedialo nic. Medzitym uz prisli aj nasi milovani domaci, Martin s Lindou a s dcerkami, zo svadby. Dali sme si Panovu veceru, rozlucili sme sa s nasimi hostitelmi a odisli sme, nevediac kam, nevediac, co povie Pan. Radko len nahodil nejaky smer, ved surodenci zo vsetkych koncin Slovenska vedeli o tejto ceste. Samko tuzil pobudnut v Novom meste nad Vahom s mladymi ludmi, ktorych si zamiloval skrze Pana; tak Pane, ideme, ak je to Tvoja vola. Pan naozaj potvrdil, ze mame volnu cestu do Noveho mesta. O chvilu mal Radko telefon od Robka: po meste sa suska, ze prisiel nejaky Rado N. Slava Ti, Pane.

Učeníci Krista

13. března 2014 v 8:11 | Adina Christie |  Premýšľanie
Keď som bola malá, túžila som stať sa učiteľkou, a aj som sa ňou stala na niekoľko hodín, keď som chodila do štvrtej triedy. Naša učiteľka ma poslala ako dozor medzi prváčikov a druháčikov. S veľkou radosťou som učila, ale aj skúšala. Jedno malé dievčatko sa prihlásilo, či môže odpovedať a keď som ju teda vyvolala a vyskúšala, pochválila som ju, ako dobre sa naučila látku. Nikdy nezabudnem, ako sa to dievčatko od radosti vrhlo okolo môjho krku a ďakovalo celé šťastné, že dostalo pochvalu.

Ako som postupne rástla, moje nadšenie pre učiteľstvo opadlo. Asi to bolo tými prísnymi učiteľmi, ktorí ma učili. Tiež sa mi zdalo, že sú nespravodliví a na každého používajú iný meter. Videla som nejednu protekciu. To sa totiž veľmi dotýka detí, ktoré sú protekciou iných detí odsunuté, napríklad z prvého miesta v akejkoľvek súťaži, z akéhokoľvek miesta. Najprv naše deti a potom môžete prísť na rad vy, však vám stačí aj krásna zemiaková medaila. Dnes to možno nie je také okaté, ale kedysi bolo.
Nebolo všetko zlé, iba som si dnes na to spomenula, keď sa mi vybavilo, akého úžasného Učiteľa máme v Pánovi Ježišovi, ktorý nám dal každému jednému osobne Ducha Svätého, nášho Učiteľa, Radcu, Tešiteľa.

Napadlo ma, že presne toto sa očakáva aj od svetských učiteľov, aby naučili, poradili a niekedy aj potešili ubolené srdcia svojich zverencov. Viem, že je mnoho skvelých učiteľov, ktorým nie je ľahostajné, akými učiteľmii sú pre žiakov, kde je ich srdce. A ak sa to teda očakáva od sveta, potom tým viac od služobníkov Božích. Ja si nemôžem sťažovať na nikoho, koho mi dal Pán, či už na vyučovanie, nejakú dôležitú radu, a tiež povzbudenie, napomenutie, lebo to je stále potrebné. Pán mi dal viac, než by som dokázala uveriť v minulosti, že od Pána dostanem. Sláva Mu za to a chvála!

Mňa vždy fascinuje učeníctvo u Pána Ježiša. Učeníctvo evokuje vo mne viac prácu ako intelektuálnu činnosť. Je to ako práca tesára, kamenára, či zlatníka. Cielenou prácou a výučbou dosahujeme výsledok, ktorého tvar do nás vložil Pán, aby sme presne vedeli na čom pracujeme. Tu nejde o množstvo poznania, ale o poznanie, ktoré nám dáva Duch Svätý zjavením Božieho tajomstva.

Darmo si budem vtĺkať Bibliu do hlavy, ak nedostanem názornú ukážku od Pána v Jeho pravom svetle, ktoré odhaľuje tajomstvá Božie. Keď som si toto jedného dňa uvedomila, koľko trpezlivosti má Pán so mnou, kým som schopná pochopiť to, čo ma chce naučiť Pán, zamilovala som si chodenie do Jeho školy. A to, že som často aj chýbala a vyhovárala sa na ťažkosti, to mi nič nepomohlo, ale ani neuškodilo. Pán mi znova a znova trpezlivo ukazoval, že ak chcem byť Jeho učeníkom, potom:

Lk 14,24-35 Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.
A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:
Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.
A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.
Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?
Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu
a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.
Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?
Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.
Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?
Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

Ten, kto berie svoj kríž a nasleduje Pána, sa zároveň zapisuje do Jeho školy, aby sa odteraz stal učeníkom Pána, nie na štyri roky, nie na sedem rokov, ale do času, ktorý určil Pán Ježiš, aby sme sa stali podobní Jemu. Stať sa učeníkom Pána je podľa mňa to najdôležitejšie v chodení s Pánom, lebo učeníctvo u Pána je pravý život v Kristu. Chodenie v Duchu a v pravde.

Nie je možné bez učeníctva, aby sme sa skôr či neskôr nezačali pýtať sami seba, kam sme to došli a kam kráčame, lebo nebyť učeníkom Pána Ježiša, znamená nebyť v Duchu a pravde, nespoliehať sa plne na Pána, nenechať sa viesť Jeho Duchom. Poviem to presnejšie, aby som nezavádzala: Učeníctvo v Pánovi Ježišovi je neoddeliteľnou súčasťou Otcovej výchovy u každého znovuzrodeného kresťana.

Učeníctvo znamená byť ochotný učiť sa v Pánovi tomu, k čomu On nás povoláva, k čomu On nás vychováva a to, byť pravými synmi Pána Ježiša Krista, nášho živého Boha. Neraz sa stane, že učeník si myslí, že už je dosť múdry a hoci uznáva, že ešte toho veľa nevie, nie je ochotný sa podriadiť pravde a keď ho na to niekto upozorní, myslí si, že mu siahajú na slobodu.

1Tes 5,11-14
Preto sa napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, jako aj robíte.
Ale vás žiadame, bratia, aby ste znali tých, ktorí pracujú medzi vami a sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás,
a aby ste ich preveľmi milovali pre ich dielo. Majte pokoj medzi sebou!
A prosíme vás, bratia, napomínajte neriadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých a buďte zhovievaví ku všetkým.
Chvála Pánovi za toto slovo! Pán nám skutočne dovoľuje a dokonca odporúča vzdelávať sa navzájom skrze Jeho Ducha, nabáda nás, aby sme milovali bratov, ktorí pracujú medzi nami a aj nás napomínajú. Chvála a vďaka Pánovi za to!
Táto škola je úžasná a vždy sa teším na ňu. Jeho učenie je totiž pravdivé, ako je On sám pravda. Nech je zvelebené Pánovo meno, až naveky vekov!
I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Jn 8.31-32)

Každé telo je tráva

12. března 2014 v 10:07 | Adina Christie |  Žalmy
Trápim sa a chválim môjho Boha:
Na ruiny si obrátil moje ciele,
papierové sú stavby mojej vôle,
seno a slama je moja posteľ,
podpáliš naisto všetky smeti,
odpraceš bordel, odporné kopy,
ktoré si zhmotnil v mojej izbe
ako výčitku, svedomie,
v ktorom počujem Ducha Svätého:
A zjaví sa sláva Hospodinova,
a uvidia, všetci, každé telo dovedna,
že ústa Hospodinove hovorily.
Hlas hovorí: Volaj! A povedal:
Čo mám volať?
Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:
tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul.
Áno, ľud je skutočne trávou.
Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky.
Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione!
Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme!
Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým:
Hľa, váš Bôh!
Amen! Tu si, Pane! Sláva Ti a vďaka!
Iz 40,5-9

Je vo svete Pán Ježiš?

10. března 2014 v 14:31 | Adina Christie |  NEZDIEĽANÉ
Jeden by povedal, že ani nie. Ale pre mňa hlasné áno. Rozpačitý Keď som sa chystala so sestrou do Prahy, jedna moja sestrička mi vylíčila rozprávkovú cestu poschodovým autobusom, ktorý je luxusne zariadený a je v ňom skrátka, takmer tak dobre, ako v obývačke. Keď sme zistili, že autobus je viac než obyčajný, nepohodlný a prekúrený, a cestou nazad aj smradľavý, nerobili sme z toho žiadnu vedu, však sme Pánove. Keď sme celú noc behali na každej zastávke a hľadali WC, to sme tiež zvládli a dobreže, nie, chválili Pána, že do ďalšej zastávky naisto vydržíme. A vydržali sme, však sme Pánove. A hovorím, chvála Pánovi za všetko, za to, že sme na to boli dve, za to, že vďaka Nemu sme nakoniec vždy došli tam, kam sme mali namierené!
Keď sme v Prahe konečne vystúpili a rozchodili svoje pokrčené hnáty, prišiel sestričkin mladší syn Peťko a odviezol nás aj s kuframi k nim domov. Chvála Pánovi za ich pohostinnosť a že som necítila žiadnu nespokojnosť, ale naopak, Pán mi dal pokoj vo všetkom, dokonca aj potom, čo som chcela, už večer v posteli, niečo riešiť so svojou sestričkou a ona zaujala postoj, že to teda nie, nič sa nebude riešiť tu a na tomto svätom mieste, kde sú deti. Chvála Ti, Pane, že Ty skutočne dohliadaš na to, aby človek nezmagoril a aby nechcel byť za každú cenu múdry, idúc cez mŕtvoly. To bolo vážne super od Pána. Veď On mi vlastne povedal: Ja sa o to postarám, ty nič nerieš!
Najviac sme si užili s detičkami. Pre mňa bola skutočná zábava sledovať ich, čo robia, ako komunikujú, akú im dáva Pán múdrosť, že sú ešte len maličké a už sa tak podobajú dospelým. Ako to občas na nás hrajú a my im všetko schrúmeme, a hoci vieme, že to na nás len skúšajú, sme šťastní, že to dokážu, že akí sú šikovní, ako im to super ide. Deti sú deti, milujeme ich také, aké sú, Presne ako Pán Ježiš, keď nás tak miloval, že kvôli nám podstúpil smrť, aby nás zachránil od večného zahynutia.
Po pár dňoch sme sa presídlili do druhého mesta, vzdialeného asi pätnásť kilometrov, aby sme sa zvítali s druhým sestričkiným synom a mojím synovcom Milankom, jeho ženou a deťmi. Pán bol opäť úžasný. Na jednej strane zariadil, aby hladko prebehlo vybratie mandlí sestričninej vnučky, o ktorú sa všetci báli. Na druhej strane nám všetkým zúčastneným dal úžasnú školu. Rodičom skúšku z rodičovskej lásky, akoby ohňom, nám so sestrou zase odovzdanie sa detskému srdiečku, ktoré sa na nás prvý deň so záujmom pozeralo a pravdepodobne si hovorilo: No dobre tety, ste fakt veľmi milé. Ale kde je moja mama?
Takže, tak nejak sme, v tom detskom svete plnom smiechu a plaču, akoby boli mimo a predsa s Pánom, aspoň ja som vnímala ako s nami Pán jedná, ako s nami dýcha, ako s nami prebýva v tichu nášho srdca. Niekedy má človek očakávania, ktoré sa buď naplnia, alebo nie. Ja som nemala žiadne očakávania. Priniesla som si so sebou svoj nepokoj v srdci, ktorý Pán odo mňa hneď v prvý deň zobral a dal mi svoj pokoj, ktorý sa nedá s ničím porovnať ani nahradiť. Viem aj, že Pán mi dal milosť, aby som spoznala svoju sestru, aspoň teda verím, že Pán mi v tom ohlušujúcom tichu odkryl malý kúsok jej srdca. Sláva Ti, Pane!