Únor 2014

Rozprávka o kráľovi s veľkým srdcom

28. února 2014 v 12:18 | Adina Christie |  Dotyky
Kráľ všetkých kráľov si vybral nevestu. Nevyberal si boháčku, ktorá by bola pyšná, ale chudobnú a krotkú. Zohýňala sa veľmi pod útlakom svojho otrokára a on, kráľ si ju vybral spomedzi všetkých otrokov. Vytrhol mu ju násilím, lebo ju nechcel pustiť od seba. Nie preto, že by bol sám, alebo aby neostal na ocot, alebo že by ho rodičia nejak tlačili do niečoho, veď bol sám sebe pánom a jeho majetok bol nesmierny, jeho dedičstvo oslepovalo.

Ale preto, že sa veľmi zaľúbil do jej krásy a čistoty a jeho duša, ktorá bola čistá ako najčistejšie zlato a ešte veľmi mnoho nad to, bola láskou zasiahnutá naveky.

Neveste veľmi lichotilo, že sa o ňu uchádza sám veľký a aj ona ho milovala, hoci jej láska ani zďaleka nedosahovala veľkosti a vrúcnosti kráľovej lásky. Poviete si, veď stačí milovať, láska hory prenáša, pre lásku umierajú milenci, jej zásah vás poznačí už navždy.

Ale počúvajte. Kráľ bol veľmi štedrý a zahrnul svoju nevestu nevídaným bohatstvom.

Všetko jej dal do rúk, úrodné zeme, vystavané mestá a svoju neutíchajúcu pomoc na každom kroku. Iným vzal, lebo veď, všetko mu patrilo a dal jej, svojej vyvolenej. Nevesta bola spočiatku veľmi vďačná a oplácala ženíchovu pozornosť svojou láskou a dôverou k nemu. Dlho jej to však nevydržalo. Ako rástol jej majetok a sláva, spyšnela veľmi a zabudla na svojho milenca.

Začínali sa jej páčiť aj iní a koketovala s nimi, akoby nemala ženícha, bez ktorého by veru vôbec nič nemala. To jej akosi unikalo, veď ako by inak mohla neplniť záväzky, ktoré mala voči ženíchovi, ktoré mali byť pre ňu zákonom. Ale namiesto toho sa stali ťarchou, dôkazom toho, že nevesta nikdy nebude vedieť naplniť to, čo sa od nej očakáva, byť oddelenou svojmu ženíchovi celým svojim srdcom, celou svojou mysľou.

Všetko by chcela mať, aj ženícha aj milencov. Ale to predsa nejde! To už nie je láska! Je to nevera, ťažký zločin. A ženích sa na to díva a jeho duša sa chveje smútkom a žiarlivosťou, lebo ju napriek všetkému miluje. Ešte mnohokrát dopustí kráľ to poníženie od svojej milej, ešte mnohokrát jej odpustí a bude stáť pri nej… (pokračovanie nabudúce)

Zraňovanie

25. února 2014 v 20:15 | Adina Christie |  NEZDIEĽANÉ
Zdá sa, že čím viac milujeme bratstvo, tým viac nás bolí každé zranenie, ktoré utržime v tomto svätom obcovaní. A čo potom obvykle prichádza? Prichádza odcudovanie sa jeden druhému. Prichádza nedôvera k súrodencom. Radšej si kusneme do jazyka, akoby sme niečo povedali a dostali sa tým do paľby, či spôsobili katastrofu. Ak sa to inde tak nedeje, potom som kresťanka z iného sveta.
Ak cítim, že mi niekto nedôveruje, kto mi doteraz, aspoň naoko dôveroval, cítim sa ako zradca, hoci nemám preto vysvetlenie. Nemám žiadne dôkazy od Pána: Áno, ty si zradca a môžeš sa vykydnúť na pole k Judášovi.

Od začiatku jasne vnímam od Pána, že Jeho pravda je hodná mnohých utrpení a odvrhnutí, je hodná, aby sme za ňu umierali spolu s Pánom Ježišom. Deje sa to na všetkých frontoch. Tam kde ťa prenasledujú pre Pána, tam, kde sa pohoršujú nad tebou pre meno Pána, tam, kde sa súrodenci nedohodnú v jednote lásky a pravdy; ani jeden nepopustí, lebo obaja si myslia, že majú pravdu.

Veru aj tam. Lebo tam presne nestojíme v pravde Pána. A koľkí dnes ideme a hodíme sa na tvár pred Pána, aby nám zjavil pravdu, aby sme hlboko ľutovali svoju svojvoľnú cestu, korá nás roztrieskala na márne kusy, aby sme sa spoločne modlili za zjavenie pravdy od Toho, ktorý bdie nad nami vo dne v noci?

Božia pravda nie je samoúčelná, nie je zákonom pre zákon, ale pre priblíženie sa, dokonca identifikáciu v Ňom, ktorý je sám Pravda. Bez prijatia Božích zjavení do svojho charakteru, tápeme, bez Jeho pravdy, sme neprijali Krista, a stále budeme narážať na nepochopenie zo strany nás samotných, a tiež zo strany kresťanov...

Rôznice v učení

24. února 2014 v 21:41 | Adina Christie |  Premýšľanie
Čítanie a počúvanie rôzneho učenia nás postupne zvádza uprednostňovať ho pred čítaním Svätej Biblie a pred vyučovaním Duchom Svätým. Je to, ako keď chodíme do školy a namiesto sledovania učiva, ktoré vysvetľuje profesor, si čítame pod lavicou zamilovaný román, či ako v dnešnej hektickej dobe, nejaký bestseler s pomyselným motorom, ktorý nás na pár hodín prenesie do úžasného dobrodružstva.
Deje sa to podobnosťou svetu, ktorý je doslova závislý na učeniach rôzne pomazaných autorít, v našom prípade bratov v Kristu, ako tomu veríme. V slobode Pánovej je dovolené skúšať všetko s pozvaním Ducha Svätého. Z ničoho si ale netreba robiť zvyk, je to škodlivé a nakoniec, Pán aj tak zbúra každú tradíciu.

Bohu ľúbe učenie, je z Ducha Svätého, Radcu, Učiteľa, Tešiteľa, ktorý nám bol daný za jediného pomazaného vyučovať nás veciam Božím. A keď aj sú do cirkvi dané od Pána rôzne služobnosti, tými sa slúži tam, kde je treba, ako nás vedie Duch Svätý. Ak Pán povedie kresťana k určitému hlbšiemu štúdiu niektorých vecí, ktoré mu chce otvoriť. Tieto by mali byť prijímané spôsobom špeciálnej diéty alebo špeciálneho druhu stravovania v Pánovi v obmedzenom čase, v ktorom je naplnená potreba kresťana, ktorý takto prijal zdravé učenie, podotýkam, v duchu a pravde. Potom je potrebné opäť pokračovať štúdiom Biblie, respektíve, vôbec nevynechávať Sväté Písmo zo svojho života.
Toto je jediná zdravá výživa, na ktorú neexistuje škodlivý návyk, lebo je prirodzenosťou duchovnému telu.

Oproti, v úvode popisovanému prípadu, existuje naoko veľmi podobný, keď kresťan vyhľadáva rôzne učenia, keďže sa cíti nenaplnený; darmo číta Písmo, vidí iba literu. Nerobí mu problém zachádzať neraz aj za oponu, ale z tej opačnej strany, tam, kde má svet svoje múdrosti, citáty, výskumy, objavy a neviem čo všetko ešte. Tu sa môže stať, že ak ideme vlastnou snahou v učeniach, ktoré nám Pán nedal, budeme vydaní svojej žiadosti, ktorá nás uvrhne dočasne na cestu tmy. A hoci budeme spokojní, že si predsa čítame Bibliu a "rozsudzujeme" každé učenie, každé slovo, bude nám ono Písmo len ako litera. Bezcenná.

A pravdaže, takáto slepota nás hodí na dlhý čas niekde, odkiaľ trvá dlho cesta späť na úzky chodník, ktorá vedie k Pánovi. Pretože si myslíme, že sme v pravde Pána a tak aj vystupujeme. Už sa nedívame na to, že prvá láska je niekde mimo nás, že evanjelium, ktoré sme prijali v pravde a ktoré nás postavilo v Pánovi na skalu, ktorou je Kristus, už vnímame ako nepravé evanjelium a veríme zjaveniam, ktoré nás posunuli mimo spoločenstvo, mimo naše milované bratstvo. A hľadáme iné zázemie, iné istoty, pričom veríme, že Pán Ježiš nás drží v pravde.

Ale nevšimli sme si, že my sme pravdu nepočuli, keď nás oslovila ústami brata, sestry, ktorých si Pán použil, aby nám priniesli svetlo do nášho tmavého sveta, kam sme zablúdili...

Každý deň sa pýtam...

22. února 2014 v 15:39 | Adina Christie |  Zápisky kresťana

Kazdy den sa pytam: Naozaj nemam povedat nic? Mam pocuvat to, co by som najradsej nepocuvala? Je to smutne, ale asi mi je momentalne blizsie byt nad vecou ako sa miesat do nekonecnych sporov, je mi blizsie neodpovedat, ako dookola hovorit tym istym ludom, ze poznam pravdu, ze pravda ma oslobodila. Je to ako hadzat hrach na stenu.

Poviem vam, aj ked ti pomimo maju zatvrdene srdcia, teda nemozu pocut ani vidiet a defakto za to nemozu, deje sa nieco zvlastne: Pan si nadalej pouziva tychto ludi a vsetko okolo mna na moju vychovu. Ale nielen to, otvara mi oci dosiroka, potvrdzuje veci, ktore mi uz vlastne davno potvrdil, lenze teraz akoby daval este zvlastnu pecat svojho Ducha pravdy, ktoru nie je mozne podvratit. Samozrejme, mnoho veci sa tyka rodiny, taktiez znamych. Oni urobili take nejake potvrdenia pre seba, ze je vsetko OK, majuc na zreteli ciel, teda moju vieru v Pana, ze teda si mozem verit v co chcem, ale oni neupustia zo svojho presvedcenia ani o chlp.

Teda vidim v tom konanie mojho Pana, ktory dal cloveku slobodu a akonahle sa ludia zacnu branit v zmysle, ze ich nikto nepresvedci, lebo oni nepotrebuju nicie rozumy a objavene pravdy, lebo si samy dokazu tu pravdu najst, v tom momente Pan zasiahne a necha ich svojmu ubezpeceniu, ze vsetko je v poriadku. A je jasne, ze pokracujem v rodinnej terapii, teda Pan, ktory nas lieci laskou a pokojom. Skoda, ze to este neviem tak priblizit, aby bolo aj vam viditelne to nadherne nieco, co robi u nas Pan. Ja viem, je to dokopy asi styri tyzdne, co som doma a mozno je predcasne hovorit o comkolvek. No a co? Radovat sa mozem aj teraz.

Je to laska mojho Pana, ktory sa raduje, je to viera skrze Jeho lasku, ktora sa raduje v istote a v dovere v Pana. A Bozia vyzbroj. Je to viac nez sport, je to nieco, co neodkladam, ze si to obleciem, ked snad pojdem vonku, lebo tam to budem potrebovat. Nie, kto si obliekol Krista, obliekol sa do vsetkych darov Pana, lebo Bozie zbrane sme dostali od Pana, nevymysleli sme si ich ako nabozensku vsuvku. Verim tomu viac, nez na to vyzeram, viac, nez sa na to citim, viac, nez dokazem verit vo vlastnu vieru v mojho Boha, lebo verim hlboko v lasku mojho Pana, Jezisa Krista.

V podstate som ani nechcela pisat, ale nejak mi to prislo ako vyliatie srdca, co tiez vo mne robi Pan. Vzdy som bola skor tajnostkar, ale Pan vsetko pootvaral a tak rozpravam, kym mi je to dovolene, kym ma Pan nepovedie inam, lebo Pan vzdy cini nove veci. Iba Pan vie co bude zajtra. Napriklad, konecne rupne nas pocitac, ktory to uz davno ma spocitane a uz nadsluhuje. Vtedy skutocne budem odrezana od pisania, na co sa tak potajomky tesim, ze co teda Pan, co mi prichysta. Ale teraz som tu a mozno celkom prehanam, som k nezastaveniu, nad cim sa uz aj ktosi pozastavil, ze preco tolko rapocem, ked nemam odozvy. Nuz ano, preco. Na toto nemam jasnu odpoved, iba jedno viem, keby nebolo vo mne Pana, nebola by som tu ani ja, ani moje pisanie.

Ano, vela myslim na Pana a ked nahodou chvilu na Neho nemyslim, to ma naozaj velmi mrzi. Myslim na to, aka je dolezita u Pana laska, ze nam ju musel prikazat, aby sme sa milovali navzajom. Ak by bola beznou sucastou nasej telesnej a dusevnej, ci duchovnej vybavy, Pan by nam ju neprikazoval. Ale clovek je sebecky tvor, ktoremu sa musi prikazat: Miluj blizneho svojho ako seba sameho, ci: Milujte sa navzajom, ako som aj ja vas miloval. Je to Otcovsky prikaz, az materinsky. A pravdaze, to najhlavnejsie prikazenie: Milovat budes Pana, svojho Boha celym srdcom, celou svojou myslou... Co by tak v skratke malo znamenat, ze ako duchovne, tak telesne budeme milovat svojho Pana, ze teda podriadime sa kazdym svojim bytim Tomu, ktory do nas vdychol zivot, ktory umrel za nase hriechy a vykupil nas zo smrti pre vecny zivot. Jedine Bozia laska nas nauci rozoznavat svate od obecneho, aby sme neumreli, lebo On dal Svojho Ducha, v ktorom sme dostali Syna, o ktorom nebesky Otec povedal ludu: Toto je moj milovany Syn, Jeho pocuvajte!

Teraz je u nas dva tyzdne moja svokra, ktoru mam velmi rada, ale som smutna z toho, ze je oklamana cirkvou, ktorej je oddana cely zivot. A aj vam poviem, preco je oklamana. Lebo vzdy verila ludom, ktori posobia v jej domovskej cirkvi, ci jednoducho vo svete, ktori boli a su v postaveni ucit, ci kazat, ci jednoducho vyssim vzdelanim.
Toto sa u nej prejavuje v kazdej sfere, napriklad to, co povedal doktor, je nevyvratitelna pravda. O co viac je teda nabozenstvo, utvrdzovane vo veriacich kazdy den pomazanou hlavou, vyucenou v teologii, vysvatenou pre konanie sluzby Bohu, viac, ako Bozie slovo?

Poviem jeden priklad. Tyka sa to omse v radiu, ktora odznela ktorysi den. Nemusela som ju pocuvat, ale mala som nejaku pracu v kuchyni, kde pocuvala moja starka, takze som zachytila skoro celu kazen, ktora bola venovana dnu rodiny, alebo tak podobne. Tato kazen bola osvetou, v ktorej chybal priamy vztah k Bohu v rodinach, ktore boli sice spravne vyzdvihovane ako zaklad spolocnosti, ale jedine tak voci svetu.

Lebo voci Bohu to jednoducho nestaci, lebo tam, kde nie je Kristus, je rodina neuplna. A viem, o com hovorim. Takze, osveta v kostole, kde sa uz ani nepokusaju oddelit svate od obecneho, a tym nemyslim nic ine, len hovorene slovo, mimo Biblickych versov. Nech Pán dá to dlho očakávané prebudenie medzi svoj ľud. Nech sa stane Tvoja vôľa, Pane!

Zatiaľ nepublikované, zo dňa 3.5.2013





Kto má uši...

19. února 2014 v 20:25 | Adina Christie |  Poznámky blázna pre Krista
Kresťania si niekedy radi dávajú klapky na oči a štuple na uši, aj keď nikto nehovorí, ale aspoň preventívne. Zaujímavé je ako to potom spustí ich mluvidlá, keď sú mimo dosahu nežiadúceho objektu, čo je ale prirodzené, veď tam, kde nefunguje zrak alebo sluch, či oboje, príde na rad iný zmysel, ktorý to bravúrne zvláda aj za tie postihnuté orgány. A jazyk, aj keď nie je ovládaný zmyslom v pravom zmysle tohoto o čom píšem, je naozaj šikovným údom, ktorý koná aj v predstihu, ak ho jeho majiteľ nedrží na uzde.
Môj jazyk sa môže schovať pred mnohými jazykmi. Vzhľadom na to, že píšem ako automat, by sa mohlo zdať, že som ukecaná, až hrôza, ale opak je pravdou. Keď mám niečo povedať, odrazu nemám slov, nanajvýš začnem koktať, alebo sa opakovať. To sa deje vždy, keď zistím, že ma niekto počúva. To, čo píšem, je hlavne vyjadrenie môjho srdca v Pánovi Ježišovi, môžno niekedy prikrášlené mojimi márnivými pokusmi vylepšiť článok, ale vždy je to o mojom srdci v Pánovi.

Zhovárali sa dve žubrienky: Dali by sme si colu. Hentá má, ale nás neponúkne, iba sa chváli a vystavuje na obdiv, to, čo dostala od kohosi. Veru, ona je divná voľáka. Ktovie, či je od nás. Začula to tretia žubrienka: Nemajú ma radi už odjakživa, závidia mi aj nos medzi očami. Nato sa žubrienky rozpŕchli, každá svojou stranou. Dve prvé si šantili ďalej. Tá tretia sa utiahla do ústrania a pila svoju colu, mala totiž zázračnú, z ktorej neubúda.
Aké poučenie vyplýva z tejto rozprávky? Tých je hneď niekoľko: Nenačúvaj rozhovoru, do ktorého si nebol pozvaný, lebo možno budeš počuť, ale nebudeš rozumieť. Nechváľ sa darmi, ktoré si dostal, len pre chválu samotnú a obdiv druhých. Podeľ sa o dary, ktoré si dostal, s ostatnými. Nič ti nepatrí, všetko je Pánovo. Každý, kto niečo skrýva, sa musí schovávať. Ale aj:
J 3,20-21 Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.
Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.
Istotne je tých poučení viac, ale týchto pár bohate stačí.
A možno som vedľa jak tá jedľa...

Čo sme urobili dnes pre záchranu ľudí?

16. února 2014 v 20:07 | Adina Christie |  Svedectvo
Zdieľané
Pastorův syn
15. únor 2014 v 14:11
Každou neděli odpoledne po ranním shromáždění pastor a jeho jedenáctiletý syn chodí do města a rozdávají letáčky s Dobrou zprávou záchrany.
Jednoho nedělního odpoledne, když přišel čas, aby pastor a jeho syn vyšli do ulic s jejich letáčky, bylo venku velice chladno a ještě k tomu byl silný liják. Chlapec se navlékl do svého nejteplejšího oblečení a řekl: 'OK, tati, jsem připravený.' Jeho táta pastor se zeptal: 'Připravený na co?'
'Tati, je čas, abychom si vzali letáčky a vyšli ven.' Táta zareagoval: 'Synku, je velmi chladno a lije!' Chlapec se na svého otce překvapeně podíval a zeptal se: 'Ale tati, nejdou lidi pořád do pekla, i když lije? Táta odpověděl: 'Synku, já v tomto počasí nejdu.' Chlapec se zklamaně zeptá: 'Tati, můžu jít já? Prosím?' Jeho otec na moment zaváhal, a potom řekl: 'Synku, můžeš jít. Tady jsou ty letáčky, buď opatrný…'
'Díky tati!' A s tímto vyšel do deště… Tento jedenáctiletý chlapec procházel ulicemi města ode dveří ke dveřím a dával každému, koho na ulici potkal, letáček s Dobrou zprávou záchrany. Po dvou hodinách chození v dešti byl promáčený na kůži, prochladlý a zbýval mu ÚPLNĚ POSLEDNÍ LETÁČEK.
Zastavil se na rohu ulice a rozhlížel se, komu by ten letáček dal, ale ulice byly úplně prázdné. Tak se otočil k prvnímu domu, který uviděl, a vykročil po chodníku ke dveřím a zazvonil na zvonek. Zvonil, ale nikdo neodpovídal. Zazvonil znovu a znovu, ale stále nikdo neodpovídal. Čekal, ale nic se nedělo. Nakonec se tento jedenáctiletý pěšák otočil, že odejde, ale něco ho zastavilo. Znovu se otočil ke dveřím a zazvonil na zvonek a hlasitě zabušil na dveře svou pěstí. Čekal, něco ho tam na verandě zadrželo! Zazvonil znovu a tentokrát se dveře pomalu otevřely.
Ve dveřích stála velice smutně vypadající stará dáma. Jemně se zeptala: 'Co pro tebe mohu udělat, synku?' Se zářícíma očima a úsměvem, který osvětlil její svět, tento malý chlapec řekl: 'Madam, je mi líto, jestli jsem vás vyrušil, ale jen jsem vám chtěl říci, * ŽE VÁS JEŽÍŠ OPRAVDU MILUJE *, a přišel jsem vám dát můj úplně poslední letáček s Dobrou zprávou záchrany, který vám řekne všechno o JEŽÍŠOVI a jeho velké LÁSCE.' S tímto jí předal svůj poslední letáček a otočil se, aby odešel. Jak odcházel, tak na něho volala: 'Děkuji ti, synku! A Bůh ti žehnej!'
Příští neděli ráno ve shromáždění byl táta pastor za kazatelnou. Když začala bohoslužba, zeptal se: 'Má dnes někdo svědectví nebo chce někdo něco říct?' Pomalu se v zadní řadě postavila starší dáma. Jak začala mluvit, z její tváře začalo vyzařovat světlo: 'Nikdo mě v tomto shromáždění nezná. Nikdy jsem zde předtím nebyla. Víte, před minulou nedělí jsem ani nebyla křesťanka. Můj manžel před časem zemřel a ponechal mě v tomto světě úplně samu. Minulou neděli bylo obzvláště chladno a deštivo, toto ještě více přidalo do mého srdce pocit, že jsem se dostala na úplný konec, kdy jsem už neměla žádnou naději ani vůli žít. Takže jsem vzala provaz a židli a vyšla jsem po schodech nahoru do podkroví mého domu. Přivázala jsem provaz pevně k trámu střechy, potom jsem vylezla na židli a přivázala si druhý konec provazu okolo mého krku. Když jsem tak stála na té židli, tak sama a se zlomený
m srdce
m, a byla jsem připravená seskočit, tak mě najednou vyplašilo hlasité zvonění na můj zvonek na dveřích dole. Pomyslela si: 'Chvilku počkám a kdokoliv tam je, odejde.' Čekala jsem a čekala, ale to zvonění zvonku se zdálo být hlasitější a vytrvalejší, a potom ten člověk začal hlasitě bušit na dveře… Znovu jsem si pomyslela: 'Kdo tohle může být? Nikdo nikdy na můj zvonek nezvoní ani mě nechodí navštívit.' Uvolnila jsem ten provaz z mého krku a scházela po schodech k předním dveřím a po celou tu dobu ten zvonek zvonil hlasitěji a hlasitěji. Když jsem otevřela dveře a vyhlédla ven, tak jsem nemohla věřit svým očím, protože tam na mé verandě byl nejrozzářenější a andělský malý chlapec, jakého jsem kdy v mém životě viděla. Jeho ÚSMĚV, ani vám to nemohu popsat! Ta promluvení, která vycházela z jeho úst, způsobila, že mé srdce, které bylo tak dlouho mrtvé, VYSKOČILO DO ŽIVOTA, jak on zvolal hlasem
jako che
rubín: 'Madam, jen jsem vám přišel říct, že VÁS JEŽÍŠ OPRAVDU MILUJE.' Potom mi dal tento letáček s Dobrou zprávou záchrany, který teď držím v ruce. Jak se tento malý anděl vytratil nazpět do chladu a deště, zavřela jsem dveře a četla pomalu každé slovo tohoto letáčku s Dobrou zprávou záchrany. Pak jsem vyšla nahoru do mého podkroví, abych vzala ten provaz a židli. Už to nebudu potřebovat. Víte - já jsem nyní šťastné KRÁLOVO dítě. Protože adresa vašeho shromáždění byla vzadu na tomto letáčku, tak jsem musela přijít sem osobně říct ´DĚKUJI´ tomu božímu malému andělovi, který přišel právě v posledním okamžiku a tím, že to udělal, zachránil moji duši od věčnosti v pekle…' Ve shromáždění nebylo suché oko. A jak výkřiky chvály a pocty KRÁLOVI rozezněly střešní trámy budovy, táta pastor sestoupil z kazatelny k přední řadě, kde seděl ten malý anděl… Vzal svého syna do náru
če a ne
kontrolovaně vzlykal. Možná žádné shromáždění nemělo mocnější moment a možná tento vesmír nikdy neviděl tátu, který byl více naplněný láskou a poctou pro jeho syna - kromě jednoho. Požehnané jsou vaše oči z čtení této zprávy.
Nenechte tuto zprávu odumřít, čtěte ji znovu a znovu a předejte ji dalším. Nebe je pro Jeho lid! Pamatujte si, Boží zpráva MŮŽE udělat rozdíl v životě někoho z vašich blízkých. Podělte se, prosím, o tuto nádhernou zprávu… Jestli milujete JEŽÍŠE, pošlete prosím tuto zprávu dál. Rozšiřujte Jeho slovo a mějte podíl na záchraně mnohých. Matouš 10:32 říká: Kdo se k Ježíši přizná před lidmi, k tomu se i on přiznám před svým Otcem v nebi!!








Dozrievanie

14. února 2014 v 16:47 | Adina Christie |  Premýšľanie
Toto bude taká volnejšia debata, ktorá ani nemôže stavať na nejakých osobných istotách. Stavia však na istote v Pána a Jeho milosť, Jeho múdrosť, Jeho ochotu a lásku nás niečomu naučiť, aj keby sme boli neschopní sa učiť, ale v Ňom máme predsa nádej, že ak ideme za Jeho hlasom, On sa nás ujme a povedie nás bezpečne tou správnou cestou.

Pán mi dal dnes ráno pri modlitbe takú jasnú predstavu o tom, ako sa všetko v našich životoch deje, o začiatkoch a koncoch, o počatí a narodení, o živote a smrti a teda hlavne skrze tieto skutočnosti tiež o čase dozrievania toho ktorého ovocia, ale aj dozrievania neviditeľných vecí, myšlienok, názorov, poznania v Pánovi Ježišovi.

Toto všetko chce čas a ak niekto chce obísť tento Boží princíp, musí počítať s tým, že bude jesť kyslé jablká, alebo, že narazí na nepochopenie v určitej etape učenia, či dokonca nemožnosť pohnúť daným problémom, čo sa týka aj vleklého chodenia v určitom hriechu.

Keď sa spoliehame na Pána Ježiša, časom dozrejeme v poznaní toho, čo znamená, že Pán Ježiš je všetko vo všetkom a preto je nanajvýš potrebné skrze toto poznanie pochopiť v čom spočíva Pánova presne načasovaná schopnosť jednať tam, kde je to potrebné, či na viacerých miestach súčasne, čo je ale celkom slabé slovo, pretože Pán vždy pracuje, ako aj povedal Pán Ježiš: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. Ján 5,17

On je všetko vo všetkom! Nevieme si ani predstaviť, čo to naozaj znamená, ako sme v skutočnosti pevne zomknutí a prepojení s Pánom a aké je smiešne, ak chceme robiť niečo iné, než ako Pán nám dáva pokyn, obzvlášť, keď sme Jeho deti.

Keďže tento článok chcem venovať veriacim aj neveriacim v Pána Ježiša, budem sa snažiť o čo najjednoduchšie vyjadrenia, nech mi v tom Pán pomáha v jeho Duchu, aby to bolo na úžitok aspoň niektorým, ktorí už dlho tápu na jednom mieste a nechápu prečo sa veci nedejú podľa ich predstáv a plánov, že teda nevidia žiadne ovocie svojho úsilia.

Takže, prečo sa veci nedejú podľa našich plánov a predstáv? V skutočnosti ide o dozrievanie, ako som už spomenula na začiatku. Trochu by som aj rozobrala, čo také dozrievanie znamená. A v tomto krásne vidieť prácu nášho Boha ako Stvoriteľa všetkého na nebi aj na zemi, ktorý dáva plnosť všetkému stvorenému. To, čo nenadobudlo plnosť, je jednoducho nezrelé, nespôsobilé ku konzumácii, nespôsobilé meniť srdcia, myšlienky, nespôsobilé vydať aj navonok svedectvo o Božej múdrosti a láske, o Jeho dokonalom pláne a spravodlivosti.

Aby som vás o tom presvedčila, na konci použijem pár príkladov z Písma, ktoré je princípom dozrievania a následne plnosti bohato zásobené a je ozajstnou truhlicou nebeských pokladov, ktoré je dané veriacim v Pána Ježiša, poznávať už tu na zemi. Samozrejme, neveriaci, ktorým je to dané od Boha, aby jedného dňa uverili v Pána Ježiša a stali sa Božími deťmi, zrejú, akoby každý vo svojom čase, aby aj oni došli plnosti Božej milosti. Kým pre nás sa plnosťou Jeho lásky a milosti, narodilo v nás nové stvorenie, zapečatené Duchom Svätým ku dňu vykúpenia, oni ešte prechádzajú akoby iným podnebím, ešte sa preorieva pôda a čistí sa od kameňov a všelijakých tvrdých koreňov, do ktorej bude zasievané to živé slovo, ktorého semienko, keď odumrie, narodí sa nové, ktoré sa zakorení a vyženie stonku, zelené listy a nakoniec ovocie, toto všetko v čase, v ktorom určil Pán jeho dozrievanie a plnosť.

A zase, netreba si mýliť dospelosť s plnou zrelosťou, ktorá obsahuje v sebe už všetko, čo jej bolo dané od Boha a prináša úžitok. Zdá sa, že všetko, čo Boh stvoril, by malo prinášať úžitok, ako nám ľuďom, tak celému stvorenstvu a v konečnom dôsledku Tomu, ktorý nám dal samého seba za pokrm, aby sme nikdy neumreli, ale večne žili, ak veríme v Neho, Pána Ježiša Krista, nášho Spasiteľa a nášho Boha.
Pán Boh stvoril niektoré veci na znamenia časov, tak ako čítame v Písme, keď hovorí Pán o hviezdach, alebo o ročných obdobiach a iných stvorených veciach. Dokonca aj neveriaci sa cez pokolenia naučili čítať v nebeskom kalenári.

Najviac, čo nás však fascinuje, sú ročné obdobia, ktoré priam detailne naznačujú, čím všetkým musí prejsť semeno, ktoré niekto zasial, aby ho potom niekto polieval, či okopával, kým nenadobudne plnú zrelosť, aby napokon pozbieral úrodu, pripravil pôdu na ďalší výsev. Koľko trpezlivosti a práce, ale hlavne Božej múdrosti, ktorý daroval ľudstvu čas a ďalšie ukazovatele a značky, aby sa ľudia dokázali orientovať v čase, ktorý im bol daný pre vypestovanie určitel plodiny.

A takto posilnení Pánom Ježišom, vieme sa aj my teraz pozrieť, čomu nás učí, napríklad, obyčaný deň a noc, slnko a mesiac; keď sa ráno vykotúľa slnko na oblohu, na poludnie dosiahne vrchol a večer pravidelne zapadá. Môže to byť o človeku, ako sa ráno prebúdza spolu so spevavým vtáctvom. A ako vtáky majúce slobodu od Boha, vedia, čo robiť, kam letieť pre zásoby, vždy a znovu naplnené pokojom od Boha, že On dávno pripravil tie veci a každý deň sa postará o seba, tak aj človek celý deň pracuje na tom, čo mu dal Pán na ten deň, aby to urobil a potom si v noci odpočinul; je si vedomý toho, že aj Boh pracuje a stará sa o jeho potreby, aby mu nič nechýbalo.

A pravda, môže to byť aj o úplne niečom inom, napríklad o tom, že dnes je deň spasenia a keď zapadne slnko, môže byť neskoro. Alebo o tom, že nič neodkladaj na druhý deň, lebo ešte nevieš, či ti Pán daruje ten ďalší deň, aby tvoje plány nevyšli nazmar, aby si sa nezabudol ospravedlniť bratovi, aby si odpustil otcovi, aby si neostal dĺžny nikomu, atď. Alebo ako pozorujeme etapy počas dňa, mnoho to vypovedá o tom, ako sa všetko mení a vyvíja a nič nezostáva natrvalo na jednom mieste, že ako sa deň pominie po západe slnka, tak sa raz pominieme aj my svojím časom, teda keď dozrie náš čas, aby sme išli preč z tohohto sveta.
Zaujímavé v tomto procese je, že si uvedomujeme istú plnosť dňa, keď začíname ráno, akoby sa len tak rozbiehať, neskôr popoludní už začína nadobúdať naša práca konkrétny tvar, aby napokon bola naplnená v tomto dni, ktorý je ohraničený časom. Často dokonca meriame svoju prácu podľa dní a všetko, čo sa dá, chceme dokončiť ešte v ten istý deň. Cítime sa ako víťazi, ak sa nám to darí. Víťazstvo ale nie je v tom, stíhať prácu, ale ísť podľa vôle Pána, čo môže byť veľmi odlišné. Myslíme si, že sme dosiahli plnosť dňa, ak aj naša práca zodpovedá tomu. Plnosť Božieho stvorenstva však netkvie v tom, čo sme urobili, ale v tom, čo urobil Boh.

Každý deň je jedinečný a ako taký ho máme prežiť, nie ako jeden z mnohých dní, ale ako výnimočný deň, ktorý nám daroval Pán, ďakujúc a modliac sa k Pánovi, aby sme spoznali plnosť toho, čo On pre nás pripravil. A toto, čo tu píšem, sú naozaj len detské príklady toho, čo nám Pán zjavuje skrze znamenia časov. Verím, že nie je možné podať nejakú šablónu toho, čo nám Pán skrze svoje stvorenstvo ukazuje, tak ako sme ešte nikdy nevideli rovnaký deň, mesiac, rok, hviezdy, ročné obdobia…

Jedného dňa nám poslúži aj vyschnutá jabloň, aby sme pochopili, že tu nič nie je samo od seba a že keď sme jeden rok zbierali ovocie toho stromu, mali sme si všimnúť, že niečo nie je v poriadku a hovoriť s Pánom, ako to vidí On, prečo strom ochorel, čo by nám poradil, ako skvelý Otec, aby sme sa toho vyvarovali v budúcnosti.

Samozrejme, aby som neodbehla od hlavnej témy, poznávaním týchto jednoduchých vecí skrze Pána, sa časom naučíme rozoznávať stupeň zrelosti v určitej veci, ktorou nás Pán sprevádza, ak o to stojíme a prosíme Pána, radíme sa s Ním v každej záležitosti, aby nás osvietil skrze svoje oči; lebo nestačí nám mať ľudské poznanie, ktoré vypovedá o ľudskej múdrosti, potrebujeme Jeho, teda Kristov pohľad, Jeho obhliadku, Jeho ochutnávku, Jeho potvrdenie zrelosti v danej veci. On nás naučí od tých

najjednoduchších po najzložitejšie momenty rozoznať čas, kedy opustiť miesto, kde sme si zvykli, kedy vstať a ísť, kedy hovoriť, kedy slúžiť a to všetko v čase, v ktorom už On má pre nás pripravené situácie, do ktorých vojdú naše nohy úplne ľahko, lebo sú vedené Duchom Svätým. On nás dovedie do každej zrelosti, aby sa napĺňalo Pánovo slovo v našich životoch, podľa milosti Božej. Nech je oslávené meno Pánovo!

Kol 1,13-20
ktorý nás vytrhnul z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky,
v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov,
ktorý je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenstva;
lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny buď panstvá buď kniežatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho,
a on je predo všetkým, a všetko v ňom povstalo a stojí,
a on je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom, prvorodeným z mŕtvych, aby on bol vo všetkom prvý.
Lebo sa zaľúbilo Otcovi, aby v ňom prebývala všetka plnosť,
a aby skrze neho smieril všetko cieľom neho urobiac pokoj skrze krv jeho kríža, skrze neho, buď to, čo je na zemi, buď to, čo je v nebesiach,

Mt 5,17-20
Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť.
Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.
Ktokoľvek by tedy zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve.
Lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.

Mt 5,21-47 Dokonalá ukážka, ako Pán napĺňa zákon v bežnom živote.
Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezabiješ! A ktokoľvek by zabil, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu.
Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa hnevá na svojho brata bez príčiny, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. A ktokoľvek by povedal svojmu bratovi: Ráka, bude vinný, aby bol vydaný moci vysokej rady; a ktokoľvek by povedal: Blázon, bude vinný, aby bol uvrhnutý do ohnivého pekla.
Teda keby si doniesol svoj dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe,
nechaj tam svoj dar pred oltárom a idi, najprv sa smier so svojím bratom a potom prijdi a obetuj svoj dar.
Buď dobre smýšľajúci a smier sa rýchle so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa snáď nevydal protivník sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a uvrhli by ťa do žalára.
Ameň ti hovorím, že nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.
Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezcudzoložíš.
Ale ja vám hovorím, že každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj zcudzoložil s ňou vo svojom srdci.
Ak ťa pohoršuje tvoje pravé oko, vylúp ho a zahoď od seba! Lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.
A jestli ťa pohoršuje tvoja pravá ruka, odtni ju a zahoď od seba, lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.
Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list.
Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.
Opät ste počuli, že bolo povedané starým: Nebudeš krivo prisahať, ale dodržíš Pánovi svoju prísahu!
Ale ja vám hovorím, aby ste vôbec neprisahali, ani na nebo, lebo je trónom Božím,
ani na zem, lebo je podnožou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom toho veľkého Kráľa;
ani na svoju hlavu nebudeš prisahať, lebo nemôžeš ani jediný vlas urobiť bielym alebo čiernym.
Ale nech je vaša reč: Áno, áno; nie, nie; to, čo je viac nad to, je zo zlého.
Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub.
Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé;
a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť.
A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve.
Tomu, kto ťa prosí, daj; a od toho, kto si chce od teba niečo vypožičať, sa neodvracaj.
Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť budeš svojho nepriateľa.
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú,
aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravedlivých aj na nespravedlivých.
Lebo keby ste milovali iba tých, ktorí vás milujú, akú odplatu máte? Či azda nečinia toho istého i publikáni?
A keby ste pozdravovali iba svojich bratov, čo zvláštneho činíte? Či azda nečinia toho istého i pohania?
Vy tedy buďte dokonalí, jako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý.



Mt 9,14-17
Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia?
A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.
A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera.
Ani nevlievajú nového vína do vetchých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.

Premýšľanie

9. února 2014 v 11:26 | Adina Christie |  Premýšľanie
V tejto rubrike sa budem venovať premýšľaniu. Jedno svetské príslovie hovorí o tom, že žena nemá premýšľať ale počúvať, iné zas o tom, že myslenie bolí. Čo sa týka Pána Ježiša Krista, On pretvára našu myseľ na myseľ Kristovu, čo je jeden z hlavných predpokladov premeny našej mysle, ak sme v Pánovi Ježišovi.

Čokoľvek hovoríme, prechádza to cez rozličné sitá. Môže to byť publikum, emócie, určitá šablóna, náboženstvo, povaha, či charakter, tematika a mnoho ďalších vecí, ktoré ovplyvňujú naše myslenie. Teda to, čo hovoríme, môže byť oproti tomu, čo v skutočnosti máme v srdci, značne skreslené. Boh nás má však preklepnutých, On skúma srdcia, nikto Ho neoklame ani najpremakanejšou kázňou, či skutkami, ktorými sa chce zaľúbiť Bohu.

Chvála Pánovi, že On ostríha naše cesty a nedovolí nám hovoriť mnoho a zahlušovať Ducha pravdy. Poviete si, že veď koľkí hovoria vlastné myšlienky, či dokonca cudzie myšlienky, názory, svetonázory a ich žvatlanie počuť naširoko ďaleko. Je to tak, sama som sa prichytila pri presadzovaní svojich názorov pri rozhovoroch, či pri skúmaní pravdy, ak išlo o cudzí rozhovor, články a všelijaké príspevky v skupinách veriacich v Pána ježiša Krista. Je nanajvýš dôležité nechať sa viesť Duchom pravdy.

Často sa stáva, že ten, kto je napomenutý za svoje slová, ktoré nie sú z Ducha, ale z tela, sa cíti neslobodný, myslí si, že je mu braná sloboda hovoriť tak, ako sa jemu páči. Ide o to, že on vlastne sám seba ukracuje o tú slobodu. Veď on vyznal v Pánovi Ježišovi, že prijíma slobodu v Duchu a pravde, tým, že Duch Svätý mu sám osobne svedčí o tom, že Pán Ježiš je Cesta, Pravda, Život. Ten, kto spoznal to dobré Pánovo a spoznal Jeho pravdu, by si mal pýtať slovo priamo od Neho, aby sa ani náhodou nepomýlil pri svojej reči. Pán ma v tomto vyučuje už dosť dlho a keď som aj často tvrdá ako kameň, naozaj mi nie je jedno, či hlásam svetské veci, alebo idem v slove Pánovom.

A keďže Pán má so mnou skutočne ešte mnoho roboty, lebo sa mi často zdá, že skôr hlúpnem, ako dochádzam poznania, tak prajem sebe a nám všetkým, ktorí milujeme Pána Ježiša, Jeho lásku v Duchu Svätom, nech nás Pán požehná každým požehnaním. Hallelujah!!! Sláva Ti, Pane!
A ešte jedno napomenutie od brata, ktoré ma v poslednej dobe oslovilo. Možno osloví aj vás:

Skusenosti.. Nazory.. Ako malo pozname Pana, ked si dovolime druhym rozpravat svoje nazory a skusenosti. Ja vsak verim, ze sme povolani hovorit zive Slovo, ktore ma moc sposobit prielom v situacii kazdeho cloveka. Viac pocuvat, co hovori Pan, a az ked sme si isti, ze je to Jeho Slovo, ktore mame, POTOM sa mozme vyjadrovat. Vacsina tychto prispevkov by mohla byt ako diskusia na fejsbuku. Ale prosim vas opat:
Ak reagujete na clanok, hovorte Bozie Slovo, ktore vam Pan dal, pripadne povzbudte - z Ducha nie z tela.
J 6,63
Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.

Odchádzam

8. února 2014 v 17:32 | Adina Christie |  Žalospevy
Odchádzam,
už je to isté
a viem, že nemám inú možnosť.
Márne hľadám slzy,
vyschli ich korytá bezpečné.
Spomínam na obdobie,
keď nepršalo tri roky,
poslal si dážď na zavolanie,
jarný dažď, aj jesenný,
len rosa mi stačí.
Apollo sadil a iný polieval,
a Boh dal vzrast,
niekde sa stala chyba,
preskúmaj ma,
Ty ktorý skúmaš srdcia a ľadviny.
Keď ráno vstanem, poviem:
Prepusťte ma k môjmu Pánovi!
Deti, ešte krátku chvíľu som s vami.
Budete ma hľadať,
a jako som povedal Židom, že ta,
kam ja idem, vy nemôžete prijsť,
i vám teraz hovorím.
Nové prikázanie vám dávam -

aby ste sa milovali navzájom;

tak ako som vás miloval,

aby ste sa aj vy tak milovali navzájom.

Po tom poznajú všetci,

že ste moji učeníci,

keď budete mať lásku medzi sebou.

Priveď ma k nemu...

8. února 2014 v 8:43 | Adina Christie |  Žalmy
Na oblakoch ma veď, Pán môj,
k nemu.
Nech nedívam sa na zem,
zapriahni biele kone, ozdob ich hrivy,
svadobnou stuhou ovenči spanilé hlavy,
strapce hozna a zvončeky na stĺpoch saní
nech vydajú cinkot ako v rozprávke.
Nech mi len sneží ako v údolí zimy.
Medzi dvoma mrakmi preskakujem svet,
do rúcha ma zaviň, Kráľ môj,
aby ma nevidel skôr, než povieš slovo,
než mi sám pôjde oproti, vyzdobený Kristom,
ten, ktorého si mi nikdy neodoprel,
lebo som povedala: Priveď ma k nemu!
A Ty spĺňaš mi, o čokoľvek prosím, s vierou,
Pane, Bože, Milovaný!
Sláva Ti, Pane!
(7.2.2014 krestan.sk)

Je pravda relatívna?

1. února 2014 v 20:15 | Adina Christie |  Zamyslenia
Najprv zopár poznatkov, či skôr definícií, ktoré nám ponúka internet:
Relatívna pravda je vlastnosť neúplných poznatkov o skutočnosti, tá zložka poznatkov, ktorá sa počas vývinu poznania môže meniť, spresňovať, nahrádzať novým.
Absolútna pravda je vlastnosť úplného, vyčerpávajúceho poznania skutočnosti, ten aspekt poznatkov, ktorý nemôže byť vyvrátený ani v budúcnosti.
Tak, toto sú definície prebraté z informačnej databázy internetu.
V oboch prípadoch hovoríme v rovine ľudských parametrov skúmania, ktoré sú dosť obmedzené a to aj napriek tomu, že ľudstvo 21-ého storočia disponuje závratnými poznatkami, ku ktorým dospelo doteraz všetkými možnými prostriedkami, ktoré boli dostupné a umožnené vďaka technickej revolúcii v minulom storočí, ktorá priniesla nové odvetvia v oblasti skúmania a vývoja v oblasti informačnej politiky, v systémoch riadenia, atď.
Mohli by sme povedať, že niečo také je možné jedine v Bohu, ktorý je sám pravda. Ani toto však nevystihuje Božiu pravdu. Božia pravda totiž nie je zo sveta, ale z neba.
Skvelým príkladom nevyvrátiteľnej Božej pravdy, je Písmo Sväté. Áno, ľudstvo Božie pravdy už pokolenia a pokolenia prevracia, neuvedomuje si však, že ľudské vyvracanie Božej pravdy neznamená ani náhodou, že je vyvrátiteľná. Prečo? Stačí jednoduchý príklad. Ak poviem, že Boh neexistuje, neznamená to zároveň Jeho neexistenciu. Božia pravda nemôže byť relatívna ani absolútna; môže byť a aj je nad ľudským chápaním, keď s tým, s čím si rozum nevie dať rady, preberá chápanie ľudské srdce, čo však ešte nie je úplná pravda, pretože hovoríme, nie o telesnom srdci, ale o jeho duchovnej podstate, ktorou je Duch Svätý, daný tým, ktorí veria v Ježiša Krista, ktorý za nás trpel a umrel za naše hriechy, aby nik neumrel, ale aby mal večný život každý, kto verí v Neho.
Z toho vyplýva, že tí, ktorí neveria v Pána Ježiša svojím srdcom a z toho dôvodu nemajúc Jeho Ducha pravdy, nemôžu nikdy pochopiť rozumom ani jednu Božiu pravdu. Pretože nestačí Pána Ježiša vyznávať ústami, potrebujeme prísť až k Nemu, potrebujeme prísť až ku krížu a vidieť na vlastné oči srdca, ako Pán Ježiš visel pribitý na dreve a niesol na vlastných ramenách naše previnenia; ako bol umučený svojimi katmi za hriechy, za ktoré by sme mali byť ukrižovaní my! Musíme pochopiť, že On vezmúc našu vinu na seba, hovorí a ospravedlňuje nás pred Bohom Otcom: tento je nevinný, lebo som za neho zaplatil svojou svätou krvou! Potrebujeme sa narodiť z vody a z Ducha.
J 3,3-8
A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.
A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?
Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.
Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.
Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.

Ak človek, ktorý neprijal Pána Ježiša za svojho jediného Pána a Kráľa, ako Jednorodeného Syna, ktorému je daná všetka moc na nebi aj na zemi, aj dôjde pri skúmaní Božej pravdy k nejakej zhode, bez zjavenia Duchom Svätým táto pravda nemá život a nemôže byť na budovanie.
Hovoríme tomu čítať literu Písma. Stáva sa to žiaľ aj znovuzrodeným kresťanom, ktorí sa nenaučili počúvať Ducha Svätého a bez rozpakov prijímajú cudzie učenia, ktoré sú často mylné a líšia sa od evanjelia pravdy vďaka ktorému sa človek obrátil k Bohu, lebo mu bolo zvestované živé slovo.
Nechcela som príliš odbočiť, ale bolo to nutné pre pochopenie toho, ako človek veriaci v Ježiša Krista, dostáva poznanie pravdy. Nikto ho tomu nenaučí, ani svetské školy, či učitelia. Jediným pomazaným vyučovať Ježišových učeníkov, je Duch Svätý, ktorým je znovuzrodený kresťan zapečatený ku dňu vykúpenia. Duch Svätý, zasľúbený Bohom, je naším Učiteľom , Radcom, Prostredníkom medzi človekom a Pánom Ježišom. Nikto nemôže nahradiť Jeho miesto, jedine On je pomazaný Boží, šíriť Slávu Pána Ježiša Krista, k čomu sme povolaní aj my, veriaci v Neho, aby sme šírili zvesť o Božom kráľovstve, pretože On jediný je s Pánom Ježišom a Otcom na nebesiach v trvalej a dokonalej jednote.
Božiu pravdu nepozná nikto dokonale, iba Boh a v Ňom Syn Ježiš Kristus, ktorý nám dal všetko, čo má On a dáva nám poznanie slávy Božej, bohatstva, ktoré máme na nebesiach, skrze Ducha Svätého, daného tým, ktorí Ho milujú, ako aj On miloval ich.
J 17,1-26
Keď to dohovoril Ježiš, pozdvihol svoje oči k nebu a povedal: Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil teba,
jako si mu dal moc nad každým telom, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život.
A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Ja som ťa oslávil na zemi; dielo som dokonal, ktoré si mi dal, aby som vykonal.
A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet.
Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo.
A teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba;
lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.
A všetko, čo je moje, je tvoje, a to, čo je tvoje, je moje. A oslávený som v nich.
A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno jako my.
Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.
No, teraz už idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali radosť, moju radosť, naplnenú v sebe.
Ja som im dal tvoje slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, jako ja nie som zo sveta.
Neprosím, žeby si ich vzal zo sveta, ale žeby si ich zachoval od zlého.
Zo sveta nie sú, jako ja nie som zo sveta.
Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.
Jako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta.
A ja za nich posväcujem sám seba, aby aj oni boli posvätení v pravde.
Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa,
aby boli všetci jedno, jako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.
A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, jako sme my jedno,
ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma ty poslal, a že si ich miloval ako si mňa miloval.
Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.
Spravedlivý Otče, a svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, aj títo poznali, že si ma ty poslal. A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich.