Leden 2014

Milujem zimu

31. ledna 2014 v 22:23 | Adina Christie |  Tema tyzdna
Milujem zimu, jej vôňu, nádherné biele stromy, cencúle na strechách, prekrásne výtvory na oknách, sneh, ktorý mi padá do úst, snehový koberec, vŕzgajúce čižmy na čerstvo napadanom snehu. Hltám ten úchvatný obraz, ktorý mi dal Boh. Z východom slnka, priam v okamihu, keď vyskočí slnko na oblohu, začína moja chvála Najvyššiemu. V autobuse do mesta si rada sadám k oknu, aby som vstrebávala tú scenériu Božej dokonalosti, jemných, či ohnivých farieb. Potom cez deň sa často zastavujem, aby som svojimi očami vyfotila nebo.

Včera mi Pán pripravil oblohu podľa Písma, podľa slova, ktoré mi dal: Iz. 28, 24Či azda každého dňa orie oráč, aby sial, brázdi a bráni svoju zem? Či keď urovná je tvár, nerozseje viki a nerozhodí kmínu a nenasadí pšenice do radu a jačmeňa na vyznačené pole alebo žita na svoj chotár? A ja som uvidela úchvatnú prácu nebeského Oráča, ktorý urovnal tvár rozoranej zeme; Hneď som sa usmiala na Pána a ďakovala Mu za to krásne predstavenie.

Ešte som stihla po príchode domov aj západ slnka, ktorému Pán pripravil špeciálne miesto, aby som vždy obdivovala tú nádheru. Je to susedov strom naproti, ktorý má nádherný tvar. V lete to až tak nevynikne, lebo má listy. Ale v zime zhodí staré šaty a vystavuje svoje štíhle konáre chladu a mrazu, sneženiu.

Každý večer strom dokonale zrastie s odchádzajúcim slnkom, oblečie sa do nádherných šiat, žiarivej ružovej, žltej, či červenej farby. Je to vzácny pohľad, pretože trvá neuveriteľne krátko. Niekoľko minút a už je iný. Úchvatný obraz od môjho Pána, verím, že mi ho Pán daroval, pretože iba málo ľudí má príležitosť ho vidieť tak, ako ho vidím ja, z tej istej perspektívy.

Skoro by som zabudla na nočnú oblohu. Pán doslova hýri nápadmi a šantí ako dieťa, niekedy mám chuť šantiť s Ním. Včera boli hviezdy úplne rozhádzané a veľký voz bol tak nízko, až sa mi zazdalo, že stačí natiahnuť ruku a dotknem sa ho. Keď hviezdy prenikavo žiaria, vidím Pána odetého do tej nádhery, zvlášť vtedy, keď je mesiac tenký ako obrúčka. Je to obrúčka môjho Ženícha, ktorý je pripravený na svadbu, ktorá sa bude zanedlho konať.

A to som ešte nevidela všetko a neviem, či ešte uvidím aspoň kúsok zo sveta, ktorý Boh stvoril svojím slovom. Ale mne stačí to, čo vidím, už to ma nadchýna a lietam do výšok. Kde tam, akýsi veľký tresk, či opice na stromoch, teórie múdreho sveta. Keď tu je niekto väčší, ako teórie, Ten, kto sa pod všetko stvorenstvo podpísal, ten kto ho porodil púhym slovom: Pán Boh Vševládny, ktorý bol, je a príde. Sláva Ti, Pane!
Zo starých poznámok krestan.sk

O Božej láske

26. ledna 2014 v 10:11 | Adina Christie |  Zamyslenia
Aký je Boh vznešený, nádherny, jedinečný a jediný! Toto môžem povedať, lebo Ho
milujem a viem, že On ma miloval prvý. Viem, že si to môžem dovoliť povedať o Bohu,
nie v zaslepenosti svojej lásky, ale z dôvodu, ktorý nepusti z Božej pravdy ani zrnko:
On je láska, pravda, život. A Jeho láska sa za nás obetovala, pretože nemohla dopustiť,
aby sme umreli, pretože nám túži dať večný život. On túži byť s nami naveky! Syn Boží,
Ježiš Kristus, nepoškvrnený hriechom, milujúci, pokorný, poslusný Otcovi až na smrť,
On vzal na seba naše
hriechy a na vlastnom tele ich vyniesol na kríž. Nebol to prejav vlastenectva, ani odporu
proti nespravodlivému režimu, teda podľa tohoto podania, proti skazenému ľudstvu. Bol
to vrcholný prejav lásky nášho Boha, ktorý tak miloval svet, že svojho jednorodeného
Syna dal, aby nezahynul, ale večný zivot mal každý, kto verí v Neho. {Jan 3, 16 } A bolo
to možné preto, že Otec, Syn a Duch Sväty jedno sú. Jedno sú v láske, pretože láska je
spravodlivá, láska odpúšťa, a ak sa jedná o Božiu lásku, je všeobjimajúca tak, ako svieti
slnko na každého cez deň, tak ako mesiac a hviezdy dávajú svoj svit v noci všetkému
stvoreniu.
V tejto láske je celá pravda, lebo skrze túto lásku povstal život. A aký život!
Už teraz sme dedičmi Božieho kráľovstva, už teraz sme skutočne v kráľovstve Krista, ak
sme zobrali svoj kríž a nasledujeme Pána. Lebo máme Božie srdce, Ducha Svätého. V
Ňom sme aj my jedno s Pánom Ježišom, lebo ako je On v nás, tak sme aj my v Ňom a
spolu sme v Otcovi nebeskom. A toto je radosť a pokoj, Jeho nesmierna láska, ktorú nám
zanechal Ježiš Kristus. Vďaka tejto láske, ktorá je všetkým vo všetkom, je milosťou od
Pána všetkým, ktorí uveria v Neho.
A Boh sa sám dotýka našich sŕdc a neprestajne hľadí
na každého človeka, ak by sa len škára našla na srdci, že môže vstúpit Jeho Vznešenost. Hodno
uveriť Božej láske, ktorá nám dala nádej vzkriesenia. Hodno žit v krajine Boha, stať sa
svätým občanom Božím a poznať bohatstvo Jeho slávy. Poklady Jeho kráľovstva sú na
dosah. Otvor si oči a uši srdca, aby si poznal hlbokosť, širokosť a vysokosť lásky Božej.
Amen.
6.6.2012 (krestan.sk)

Som kresťanka a idem sa rozvádzať

23. ledna 2014 v 8:48 | Adina Christie |  Zaujalo ma

Som kresťanka a idem sa rozvádzať Mária Fábryová


Keď som prvý krát priznala jednej sestričke, že mi manžel rozbíjal veci v kuchyni (zranil ho jeho vlastny brat....nie ja), tá sestrička sa ma opýtala: "A nechceš sa pomodliť za to, aby si nebola precitlivelá?" Najskôr som neverila vlastným ušiam. Potom som si pomyslela: "Ok,dobre. Veď to nevadí,že on rozbíjal, ani nevadí, že čakám bábätko, to ja som tá hrozná "precitlivelá". To on môže....nevadí,že on ťa zhodí zo schodov, a druhýkrát aj s dieťaťom na rukách. On môže...."len ty sa s ním nerozvádzaj, lebo si kresťanka a Boh rozvod nenávidí!!!"
Ďalšia sestrička mi hovorila svedectvo o jednej týranej kresťanke. Vravím si: "haleluja, takto by som to aj ja chcela". Nakoniec nezabudla dodať: "a to ona bola fakt týraná, to ti poviem!"
(Takže "ona bola, to ty nie, ty si to len zle vysvetľuješ a nechceš brať svoj kríž." )
Viete,aká je prvá známka týrania? Keď za všetko, čo sa stane, obviňuje stále iba vás. Kto chce merať mieru týrania? Kto si trúfne? Sociálna pracovníčka, ktorá je chladná ako "psí čumák?"
Kto si trúfa merať vašu precitlivenosť? Kľudne prídite, veľmi rada si s vami vymením topánky.
No na jedno musím upozorniť, moje majú číslo 35. A vy? Koľko vydržíte chodiť v takých topánočkách? To nevadí, že on havaruje v neprehľadnej zákrute pri predbiehaní kamióna a celá rodina príde o auto, nevadí že celá rodina nemá z čoho žiť, lebo živiteľ rodiny je rok na PN a manželka na materskej, to nevadí, že čakáte ďalšie bábätko, nevadí, že sa musíte stále doprosovať o auto, pretože vaše choré deti musia utekať do nemocnice, to nevadí... ozaj, skoro som zabudla, že aj za tú búračku hodil vinu na mňa. lebo "to kvôli tebe som havaroval, lebo som sa musel ponáhľať do práce, lebo ťa musím živiť!"...
A keď vyšlo najavo aké je naše "kresťanské manželstvo" vzorové a že ja sa chcem rozvádzať,zrazu všetci chceli pomáhať. V jednom kuse som len počúvala: "A toto si robila a takto si sa modlila a aj toto si vyskúšala a takýto postoj si voči nemu mala a pokánie z tohto si urobila???" HALÓÓÓ!!! Áno, vravím vám, aj toto všetko som urobila. A čo sme vari, v nejakej kresťanskej lotérii? V kresťanskom hlavolame? Mala som sto chutí chytiť Písmo a hodiť ho o stenu. Myslí si vari niekto z vás, že nejaká žena, ktorá denne plače pred Pánom a vylieva si srdce sa len tak rýchlo a nerozvážne rozhodne pre rozvod? Veď je to život žijúci na kolenách pre Pánom, v plači a kriku, v strachu z manžela....
Už asi pred rokom som sa modlila k Pánovi: "prosím, zbav ma tohto tyrana, dokedy to ešte mieniš tolerovať?" Viete aká odpoveď prišla? "Ja už nie. A ty?"
Najmenej rok som vedela, že už musím s tým niečo urobiť, no ja som stále nepočúvala, lebo som stále len počúvala tie "zákonnícke kecy" bratov a sestier. Ten zmätok v srdci a v mysli bol neznesiteľný takmer až do šialenstva. Len som kričala Pánovi: "Drahý, Ty nechápeš, že sa bojím, aby som sa nepomýlila? Veď poznáš moje srdce, len Ty vieš, ako Ťa chcem poslúchať."
A znova prišla prekvapujúca odpoveď: "Ale mne nevadí, keď sa pomýliš."
Pamätám si, ako v minulosti bola jedna sestrička v podobnej situácii. keď si pomyslím na môj postoj vtedy voči nej... stále som si myslela: "Keby ona to a ono... ,tak by on možno to a to... (Možno. Možno áno a možno ani nie...). Namiesto toho, aby som zdvihla ten mobil a ponúkla jej trebárs strechu nad hlavou, ja som ju v tichosti len súdila.
Podľa mňa týrané manželky už majú plné zuby tých "modlitieb" a "sesterských rád". To všetko vieme dobre aj my. A na teoretické teologické žvásty už nemáme čas a nemáme síl sa sústavne zapodievať len okolo seba a manžela. My máme aj deti a potrebujú nás. A teraz viem, že deti viac potrebujú spokojné a veselé mamičky ako sebeckých a tyranizujúcich oteckov. Prosím vás, keď už sme teda zlé manželky, dovoľte nám byť aspoň spokojnými mamičkami. Aj my veľmi milujeme Toho, ktorý je tvorcom pokoja. Áno, predstavte si, že aj my po tom pokoji túžime!


21.1.2014 14:05 ( krestan.sk )



Nedaj ma nikomu, Pán môj!

21. ledna 2014 v 18:32 | Adina Christie |  Žalospevy
Trhám, si vlasy a Ty ich zbieraš,
aby sa ani jeden nestratil…
Nemajú lesk, nikto cez nich nežiari.
Vyschnutá kôra stromu som,
je ma plný les,
šliape po mne lesná zver,
zahnívam v prameňoch vôd…
Prídeš a pozbieraš ma?
Ešte kým som krehká,
kým nezašliapne had môj prach
bosou nohou svojej zloby a
výsmechu,
ktorý zvoní krkavcom na olovrant.
Nedaj ma nikomu, Pán môj!

Umy sa v jazere Siloe

15. ledna 2014 v 19:19 | Adina Christie |  Živé slovo
Dnes tu výnimočne dávam slovo z Jánovho evanjelia. Totiž, chcela som písať presne o tom, že kým tu máme milosť Pána Ježiša, radujme sa z toho, že je deň a vidíme Jeho svetlo, ktoré je pravda a život. Hoci mnoho ľudí neprijíma toto svetlo a radšej bude v tme, nádej života však stále trvá skrze milosť, ktorou nás vykúpil Ten, ktorý za nás vydal svoj život, aby nik nezahynul, ale aby každý, kto verí v Neho, mal večný život.

Ján 9,1-41

Idúcky uzrel (Ježiš) človeka slepého od narodenia.
Učeníci sa Ho spýtali: Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil?
Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom.
My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať.
Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta.

Keď to povedal, pľuvol na zem, spravil zo sliny blato, priložil mu na to na oči
a povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe - čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý.
Tu susedia a tí, ktorí ho predtým videli žobrať, povedali: Či to nie je ten, čo sedával a žobral?
Jedni hovorili: Je to on! Iní hovorili: Nie je, ale sa mu podobá. On však povedal: Áno, ja som to!

Povedali mu: Akože sa ti otvorili oči?
Odpovedal: Človek menom Ježiš spravil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Išiel som teda, a keď som sa umyl, videl som.
A spýtali sa ho: Kde je onen? Povedal: Neviem!
Zaviedli teda k farizejom toho predtým slepého.
Bola totiž práve sobota, keď Ježiš spravil blato a otvoril mu oči.
Aj farizeji sa ho znovu spytovali, ako sa mu otvorili oči, a on im odpovedal: Blato mi priložil na oči, umyl som sa a vidím.
I povedali niektorí z farizejov: Nie je ten človek z Boha, lebo nezachováva sobotu. Iní povedali: Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia? A vznikla medzi nimi roztržka.

Povedali teda zase tomu slepému: Čo hovoríš o Ňom ty, keď ti otvoril oči? A on odpovedal: Je prorok!
Židia však neverili, že bol slepý a že sa mu otvorili oči, dokiaľ nezavolali rodičov toho, ktorému sa otvorili oči,
a nespýtali sa ich hovoriac: Či je to váš syn, o ktorom hovoríte, že sa slepý narodil? Ako teda vidí teraz?
Rodičia odpovedali: Vieme, že je náš syn a že sa narodil slepý;
ale nevieme, kto mu oči otvoril; spýtajte sa jeho, má svoje roky, sám povie o sebe.
To povedali jeho rodičia, lebo sa báli Židov; Židia sa totiž už uzniesli, že toho, kto by Ho vyznával ako Krista, vylúčia zo synagógy.
Preto povedali jeho rodičia: Má svoje roky; jeho sa spýtajte!
Zavolali teda druhý raz toho človeka, ktorý bol slepý, a povedali mu: Vzdaj Bohu slávu; my vieme, že je ten človek hriešny.

On odpovedal: Či je hriešny, neviem; jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.
Spýtali sa ho teda: Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?
Odpovedal im: Už som vám povedal, a nepočuli ste; prečo to chcete počuť znovu? Chcete sa vari aj vy stať Jeho učeníkmi?
Zlorečili mu za to a povedali: Ty si Jeho učeník, ale my sme Mojžišovi učeníci.
My vieme, že Mojžišovi Boh hovoril, ale o tomto nevieme, odkiaľ je.
Odpovedal im tento človek: Práve to je divné pri tom, že vy neviete, odkiaľ je, a otvoril mi oči.
Vieme, že Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu.
Jakživ nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči;
keby tento nebol od Boha, nemohol by nič robiť.
Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil, a nás poučuješ? A vyhodili ho.

I počul Ježiš, že ho vyhodili, a keď ho našiel, riekol mu: Veríš v Syna človeka?
Onen odpovedal: A kto je to, Pane, aby som veril v Neho?
Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je On, čo hovorí s tebou.
A on povedal: Verím, Pane! a klaňal sa Mu.
Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia.
Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: Či sme aj my slepí?
Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech; vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva.


Tak toto slovo ma tak uchvátilo, že som si hneď začala spievať:


Umy sa v jazere Siloe

a budeš vidieť.

Umy sa v Ňom,
ktorý prišiel k tebe
z výsosti moci Poslaný.

Choď, kým je deň,

kým je na svete svetlo,

lebo prichádza noc,

keď nikto nebude môcť pracovať.

( Plesanie srdca, krestan.sk )

Psychológia v čase

8. ledna 2014 v 15:38 | Adina Christie |  Zamyslenia
Keď to vezmem zhurta, ako niečo, čo sa stalo viac spoločenskou vedou ako medicínou, tak poviem: Psychológia je zákon, ktorý bol napísaný postupne, ako veda vyskúmala spoločné prvky správania sa človeka v mnohých situáciách a všetky pomenovala. Na chválu jej slúži, že okrem iného, hľadala aj východiská ako pomôcť niektorým ľuďom v ich neľahkom prijímaní skutočností, ktoré ich obklopujú. Jedno je isté: Tento zákon ešte nie je dopísaný. Také sú hlbiny duše ťažko preskúmateľné.
Mnohí zaznávajú psychológiu, ako niečo okrajové, čo sa môže každý naučiť a stať sa doktorom psychoógie po tom, čo ho nevzali na medicínu, alebo po tom, čo nezvládol prax na patológii a pochopil, že sa nenarodil preto aby narábal skalpelom ako mäsiar. Nuž, dôvody sú rôzne. Mňa osobne ohromne zaujímal tento vedný odbor a chýbalo málo, aby som sa mu venovala celoživotne.
Samozrejme, ak vezmeme do úvahy filozofický pôvod psychológie, musíme skonštatovať, že je stará ako medicína. Do dnešnej podoby, ako jednej z vedných disciplín, sa vyvinula z nekonečných filozofických úvah o duši, či duchu človeka. A ešte jednu vec spomeniem: Psychológia dnes významne hýbe svetom biznismanov. Tam sa hodia všetky zákonitosti, ktoré vyskúmal človek zo správania svojho druhu.
Takže prečo o tom píšem a prečo sa sama ako laik púšťam do akýchsi filozofických úvah? Ako človek veriaci v živého Boha, Pána Ježiša Krista, musím povedať, že psychológia nerieši základnú vec: neskúma srdce človeka, jeho duchovnú podstatu. Podľa Biblie je srdce sídlom ducha. Pýtajú sa nás väčšinou: Čo si myslíte, že prečo toto alebo tamto? Máme odpovedať rozumom, bez ohľadu na to, či je naša myseľ zdravá alebo chorá. A neopýtajú sa: Ako sa správa tvoje srdce, keď sa deje niečo?
Na chvíľu si odskočím na psychiatriu ako odčlenený medicínsky odbor psychológie. Alkoholika sa opýtajú: A vy prečo pijete? Lebo mi chutí, manželka ma nemiluje, vyhodili ma z práce, atď. Neopýtajú sa ho: Vaše srdce súhlasí s tým, aby ste pili? Spočiatku sa bránilo, ale umlčal som ho. Často cítim prázdnotu, čiernu dieru, akoby mi niekto vyoperoval srdce, je to taká neznáma bolesť. Niekto vo mne plače a ja mu neviem pomôcť...
Lebo ak by sa spoločnosť začala zaoberať tým, ako počúvať svoje srdce a učila ľudí vnímať jeho súhlasné alebo nesúhlasné reakcie na akúkoľvek situáciu, došlo by k prevratnému ozdraveniu vzťahov, ľudia by nekončili tak často na psychiatrii, na liekoch, ktoré sa zdajú byť štandardné a prijateľné spoločnosťou ako voda a vzduch. Zdá sa však, že či už sa jedná o psychické ozdravenie alebo fyzické, je to momentálne nežiadúce pre spoločnosti, ktoré na tom zarábajú astronomické sumy.
A poviem poslednú vec: Ak by spoločnosti záležalo na zdravom srdci človeka, pripravila by milióny ľudí pre vieru, pre otvorenie svojho srdca Bohu, aby vstúpil Ten, ktorý nás prišiel zachrániť, Ten, ktorý prišiel dať zadarmo svoju milosť a nikomu neodmietne živú vodu, Ježiš Kristus, živý Boh!
Mnohé srdcia sú ako skameneliny. Dá sa vyskúmať, že niekedy žili.

Inšpirovaný Duchom Svätým

3. ledna 2014 v 16:28 | Adina Christie |  Zamyslenia
Zákon a proroci. Na nich stojí Biblia, a hlavne všetko, čo sa týka Starého Zákona. Svätá Biblia je naozaj ťažkým orieškom, ba nerozlúsknuteľným kameňom, ktorý sa jedine a jedine v podaní Ducha Svätého rozpukne a vytryskne z neho živá voda, aby sa všetci smädní po Bohu napili z duchovnej skaly, ktorou je Kristus.
Boh, náš Otec na nebesiach si počas pokolení a pokolení vyvolil mnoho prorokov, aby boli takpovediac Jeho ústami, hovorili národom a ich kráľom, vyšlým z pokolenia Izraelovho, ktorí boli vyvoleným národom už od čias, keď ich Boh vyviedol mocným ramenom z Egypta, previedol ich cez červené more, aby bol štyridsať rokov s nimi na púšti, kde ich učil svojím zákonom, absolútnej dôvere v Neho, každodennému životu s Bohom. Na to, aby Bohu ľudia rozumeli, postavil nad nimi Mojžiša, aby sa stal takým prostredníkom medzi Bohom a človekom, ktorý prináša posolstvo Božie, Jeho vôľu, ale aj naopak, požiadavky ľudu.
Čo nám priniesol Zákon? Dozvedeli sme o našich hriechoch, ktoré sú ťažkým obvinením človeka Bohom, že prestúpil Jeho zákon a jedine smrť za hriech môže uspokojiť Boha. Nejedná sa o fyzickú smrť, ale o nemožnosť vstúpiť do večného života po tom, ako umrie naše fyzické telo; pri druhom príchode Pána Ježiša Krista, keď bude každý človek súdený, vydá počet zo svojho života. "Náhradou" večného života sa teda kvôli hriechu pre mnohých stane ohnivé jazero, miesto večnej bolesti a utrpenia; plačom a kvílením nad tým, že sme vlastnou vinou nespoznali Boha a nepočuli Jeho volanie.
Čo takého prinášali proroci, že sú akousi pečaťou Starého zákona, zrkadlom Božej starostlivosti, Jeho radosťou aj smútkom nad vyvoleným ľudom, Jeho nesmiernej lásky a žiarlivosti, Jeho spravodlivého hnevu a Božieho milosrdenstva?
Na jednej strane to bolo káznenie, ktoré bolo zároveň akýmsi vyučovaním, výchovou, ako aj napomínanie ľudu, pripomienky na dôležitosť vernosti Bohu, odhalenie nevery, trest, ktorý čaká Boží ľud, ak sa nenavráti k svojmu Bohu. Proroci boli opakovane posielaní Bohom k ľudu, aby im sprostredkovali Božie slovo. Boh je odpúšťajúci; koľkokrát Boh odpustil Izraelu a koľkokrát Ho Izrael sklamal? Už je to neuveriteľné, akí sú tvrdohlaví. Už je aj zbytočné kričať na nich, keď sú hluchí. Je zbytočné trestať tento ľud, keď stále hreší, Je zbytočné sa trápiť v srdci!!!
Áno, Boh má pripravené niečo nesmierne, niečo, čo pohne kamennými masívmi sŕdc ľudí, niečo, čo pohne nebom a zemou! Jeho záchrana je blízko! Izrael má reálnu nádej na spásu. A nielen Izrael, ešte je skryté, že nádej večného života sa týka už aj pohanov, ba celého sveta. Príde Udatný Hrdina, ktorý sa nezľakne smrti, aby zachránil mnohých pred zatratením. Za všetko môže Božia láska, lebo:
J 3,16-21 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.
Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.
A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.
Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.

Týmto nám oznamuje Boh cez svojich prorokov, a v Novom zákone aj cez svedkov evanjelia Ježiša Krista, dobrú zvesť, ktorú priniesol Pán Ježiš celému svetu. On niesol naše neduhy a naše hriechy, a na vlastnom tele ich vyniesol na kríž. S nimi bol pribitý a umrel za nás, aby sme my žili, pretože skrze smrť Pána Ježiša je nám odpustené; On Syn Boží zvíťazil nad smrťou a tým, že na tretí deň bol vzkriesený, prináša nádej večného života všetkým, ktorí veria v Neho. To je milosť nad milosť.

Pre pravdu Božiu a neraz vyrieknutý Boží súd, zomrelo mnoho prorokov, ktorých si vyvolil sám Boh, pretože ľudia nezniesli pravdu, chceli počuť len dobré správy a priaznivé predpovede.

Dnes sa rozbehli poslovia Boží do sveta, aby oznámili ľudu, že milosť Pána Ježiša ešte stále trvá a každý môže byť spasený. Nikto však nevie dňa ani hodiny, kedy Pán zavrie dvere do Božieho kráľovstva. To vie iba Otec na nebesiach a ten, komu to On zjaví.
Ak chceš byť spasený, zachránený od otroctva sveta, zachránený od budúceho hnevu Všemohúceho a Zvrchovaného Boha, Stvoriteľa neba aj zeme a všetkého, čo je na nich, potom ti hovorím: Niet viac času! Dnes je deň spasenia! Už dvetisíc rokov je dokonané...