Prosinec 2013

Vzťahy

29. prosince 2013 v 19:10 | Adina Christie |  Zamyslenia

Dnes je normálne hovoriť o vzťahoch aj vo svete. Uvedomujeme si, že to môže byť hĺbka, ktorú by sme radi dosiahnuť akýmkoľvek spôsobom. Neraz však ani netušíme, čomu môžeme vravieť vzťah, iba si uvedomujeme, že vzťahy majú medzi sebou, tak veci, ako aj ľudia. Vieme, že šnúrky majú k topánkam blízky vzťah. Keď sa potrhajú, musíme ich nahradiť, pretože bez šnúrok sa naše nohy budú kriviť v topánkach, aj keby boli zo zlata. Tak prázdne sú naše vzťahy bez lásky, ako topánky bez šnúrok. Sú neraz pokrivené a príliš uvolnené. Jedného dňa si vykrútime nohy a oni poletia do koša. A máme skúsenosť, vďaka ktorej sa budeme usilovať v budúcnosti, aby sme mali pevnú obuv.
Isteže, veci sú len veci, ale sú tu neraz pre pochopenie toho, ako to má byť, alebo ako to momentálne je. Viem, že zamknuté dvere nie je možné otvoriť bez kľúča, ako ani srdce nie je možné otvoriť bez lásky. Je tu teoretická možnosť, že by sme zobrali sekeru a vybúrali otvor, potrebný k tomu aby sme mohli vojsť, ale týmto by sme vykonali násilie a narušili pokojné vzťahy. Nebolo by to slobodné jednanie.
A takýchto vzťahových jednotiek, ako som si to pre túto chvíľu nazvala, je na svete nepreberné množstvo. Božia príroda, aby som opustila veci vyrobené ľudskou rukou, je sama osebe množinou podobenstiev, po ktorých siaha aj evanjelium Pána Ježiša s absolútnou istotou a presnosťou, kde nemôže dôjsť k omylu. K nepochopeniu áno, ale nie k omylu. Podobenstvo čerpá z istoty, zo vzťahov, z daností stvorenstva, odpozorovaných vekmi, Bohom však poznaných už od počiatku, lebo On je Alfa a Omega, Počiatok a Koniec. Je to niečo úžasné vzhľadom k Bohu, od ktorého pochádza všetko a ktorý je dokázaný tam, kde človek hľadá a nachádza Jeho vznešenú stopu.
Týmto mojím prierezom vzťahov sa dostávam k určitým výsledkom, a síce, že vzťahy, ako je nám dané vidieť a chápať, môžu byť jednoduché, teda praktické, ak sa jedná o veci, a tiež zložité v rámci stvorenstva. Všetko sa javí ako potrebné vo vzťahu k nám ľuďom. Nie však životne dôležité, pretože je tu v milosti Božej daný aspekt, ktorý je nad všetkým a vládne v každom vzťahu a ktorý je výsadou človeka od Boha. Týmto nezanedbateľným aspektom, ba nevyhnutnosťou, je láska.
Ag 1,5
Preto teraz takto hovorí Hospodin Zástupov: Priložte svoje srdce ku svojim cestám!
Toto je jednoduché Božie odporúčanie zo Starého zákona, ktoré nikdy nestratilo na svojej aktuálnosti. V rámci skúmania vzťahov, je to objav, ktorý nám Boh vždy nejakým spôsobom strká pred naše oči: Kam sa ženiete, vy blázni? Zabudli ste si zobrať so sebou lásku, môj liek, ktorý vás spasí! Možno sme si nie na čistom, čo po nás Boh chce, že vraj: priložte srdce ku svojim cestám! V takom prípade s nami Pán otvorene, až dopodrobna prehovorí cez Nový zákon a Pavlov list Korinťanom, obzvlášť, úžasnú 13.kapitolu:
1Kor 13.1-13
Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva. Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená. Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme; ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené. Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci. Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný. A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.
Toto je pokladnica vzťahov. Do každých dverí pasuje kľúč. A toto bohatstvo máme na nebesiach. Každý, kto verí v Neho, má však prístup k trónu milosti nášho Pána Ježiša, ktorému záleží na našich vzťahoch viac ako všetkým. Pán Ježiš preto zomrel na kríži bolestnou smrťou, aby zvíťazil na hriechom človeka, ktorý oslepuje jeho srdce voči láske a dáva priechod zlému. Očistenie Baránkovou krvou je ospravedlnením človeka pred Otcom, prvým krokom skrze milosť Božiu vo vzťahu Boh a človek: Odpúšťam ti všetky hriechy, aby si bol aj ty svätý, ako som Ja Svätý, pretože ty si môj milovaný. Otvor si srdce a uver, že Ja Som a vytrhnem z teba tvoje kamenné vzťahy bez lásky, tvoje srdce a dám ti môj život, Môjho Ducha pravdy, mäsité srdce Boha. Ja som Láska, ktorá zachránila svet.
25.9.2013 15:56 Zamyslenie, krestan.sk

Za spásu duše

26. prosince 2013 v 14:38 | Adina Christie |  Modlitby
K Bohu volám, k Tebe sa ozývam, Pane!
A hovorím samé nezmysly,
lebo si zúfam pre neho,
ktorý sa náhle vykradol zo svojho života,
jeho telo je bezvládne, podľahlo svojmu zhubcovi,
ktorý ho nivočí a odoberá myseľ, odoberá dušu,
ktorú si Ty vykúpil.
Je Tvoja, Pane, tá duša nad priepasťou,
slabosť ju uvrhla do bahna,
dusí sa a nenachádza dychu...
Ach, daj sa jej napiť zo seba,
dych Tvojich pier ju vráti do života,
uzdraví jej zastrenie, jej krvácajúce rany,
veď aj za neho si vykrvácal, Pane, na kríži,
lebo ho miluješ a odpustíš mu,
len čo sa dotkne smrť jeho dychu,
len čo sa ukáže svetlo, Tvoja ranná zora,
len čo mu dáš svojho dotyku liečivú silu...
Ó, vzkries ho Vládca, Spasiteľ všetkých duší!
Neuveď ho do zatratenia!
Daj mu svoj pokoj, uzdravenie duši,
obkoles ho svojím štítom,
tam kde ho žrali nepriatelia,
tam, kde si chceli vziať jeho dušu!
Pane, tak dúfam, že ho nenecháš zahynúť!
Daj mi radu a ja všetko učiním,
naplň ma láskou a budem ho napájať
po všetky noci a dni,
a bude Ťa oslavovať jeho duša spolu s mojou,
budeme Ťa chváliť už naveky!
Sláva Ti, Pane!
5.1.2013 krestam.sk

Modlitba za cirkev Božiu

26. prosince 2013 v 14:00 | Adina Christie |  Modlitby
Prosím Ťa Otče nebeský, aby si ma vypočul skrze Pána Ježiša, Tvojho Syna, ktorého si nám daroval, aby sme Ti boli svätí, nielen pre spásu a nádej večného života, ale hlavne pre Tvoje zámery, ktoré s nami máš, lebo Ty hľadáš modlitebníkov, ktorí by sa Ti modlili v Duchu a v pravde, Ty hľadáš uctievačov, ktorí Ťa budú neprestajne chváliť a oslavovať meno Boha v Kristovi Ježišovi,
Ty hľadáš víťazov, ktorí sa budú podieľať na Tvojom víťazstve, ktoré si dokonal, keď si zvíťazil nad zlým, aby sme stáli pevne pred Tebou a ako víťazi Boží, Kristovi, zostávali verní svojmu Kráľovi v slove aj v skutku, aby sme sa ponajprv vysporiadali so svojou telesnosťou, aby sme mrtvili svoje údy Duchom, aby sme stáli pred každým nepriateľom v Tvojej pravde, lebo meč Tvojich úst ich pobije a očistí Tvoje kráľovstvo od zlého, pretože Ty si mu už odňal akúkoľvek právomoc manipulovať s nami.
Tak daj nám silu, aby sme vždy pamätali na to, aby sme bojovali mečom Tvojej pravdy a vždy vierou ako štítom, víťazili v každom boji, keby bol aj neviem aký ťažký, keby sa aj celá horda nepriateľov Krista vrhla na nás, nech pevne stojíme v Tvojom Duchu, aby sa už konečne zjednotilo telo Krista v Tvojej láske, pravde, v Duchu, aby sme všetci držali spolu v Tebe, Pane.
Aby sme všetci hovorili to, čo aj Ty si hovoril a teraz hovoríš nám, aby sme nič nerobili sami od seba, aby sme sa o nič nesnažili, čo nie je z Teba, čo neprešlo Tvojim krížom, lebo uspeje len to, čo je Božie, lebo Božie skutky pochádzajú z Teba a nič ľudské ich nemôže nahradiť. Amen!

Cesta výberu

17. prosince 2013 v 18:39 | Adina Christie |  videá
autor: Suzanna Vranová

Susannaxxxx


CESTA VÝBERU
www.youtube.com
.. výber je na tebe ..

Modlitba za odkázaných

16. prosince 2013 v 18:53 | Adina Christie |  Modlitby
Pane, videl si včera, ako to chodí v tých domoch sociálnych služieb, zčasti sú to starobince, zčasti ťažko chorí, čakajúci na smrť a nájde sa tam aj niekoľko mladých ľudí, o ktorých nie je možné starať sa v bežných domácnostiach. Ja viem, že Ty to vieš, a že sa nikto nemodlí, aby prišlo vyslobodenie, možno len máličko, neviem.
Viem, že si počul vzdychanie Izraela, keď bol v otroctve Egypta a rozspomenul si sa na svoj ľud, a vstal si a vyviedol si ho svojím mocným ramenom, previedol si ho cez červené more ako cez súš, štyridsať rokov si s ním bol dennodenne na púšti a neopustil si ho, aby si ho nakoniec priviedol do zasľúbenej zeme.
Pane, túžim byť hlasom tohoto biedneho ľudu, ktorý nevládze kričať, nevládze volať svojho Boha, lebo už je zoslabnutý a súci na smrť, Pane túžim kričať za nich: Bože, Otče na nebesiach, Hospodin náš Boh, Ježiš Kristus, zmiluj sa nad nami a vytrhni nás z našej biedy a bolesti, z našej slabosti, z našej nevery, z našeho ľudského poníženia; zmiluj sa nad nami, Pane Zástupov!!!
Pane, pohliadni prosím aj na personál, ktorého je tak žalostne málo, že nedokážu už okrem nesmierne ťažkej práce urobiť nič navyše, a už vôbec nie, vylúdiť trochu súcitu s ťažko chorými ľuďmi. Pane, ak chceš, pošli Božích pracovníkov, anjelov, ktorí by sa rozbehli medzi chorých a objali ich Kristovou láskou, živým slovom, zasiatym semenom, z ktorého vyklíči nový život!
Každý z nich vädne v tomto svete, ktorý má pre nich skrze dotyčný Dom sociálnych služieb, zameraný presne na to, aby ľudí udržiaval nažive a dal im podľa svetských kritérií to, čo im chýba, odbornú starostlivosť, ktorú im nemôžu príbuzní poskytnúť, ubytovanie, samozrejme na náklady pacientov alebo ich príbuzných, zaopatrenie jedlom, nevyhnutnou starostlivosťou, ako je umývanie, sprchovanie, záchod, prebaľovanie, výmena posteľného prádla, obliekanie pacientov, roznášanie jedla, kŕmenie pacientov, podávanie liekov, všetko podľa závažnosti pacientovho stavu, jeho ochorenia.
Všade, kde som napísala pacient, však platí slovo klient. Ale ani ako pacientovi, či klientovi, nie je im daná individuálna starostlivosť, osobný, ľudský prístup, hrejivé slovo, súcit, nič, iba ak rozvíjanie kreativity v rámci nejakých projektov tvorivosti podľa zásady: práca lieči a nečinnosť zabíja; to sa však týka výlučne slobodného rozhodnutia každého pacienta, teda niekoľkých ambicióznych ľudí, ktorí sú na chvíľu azda spokojní, že zabíjajú čas.
Pane, Ďakujem Ti, za každého človeka, ktorý je ochotný robiť prácu opatrovateľa za tak ťažkých podmienok, kde musí vyvíjať nadľudské úsilie, aby sa postaral o jemu zverené množstvo pacientov, Pane, ďakujem Ti a prosím Ťa, uľahči bemeno vložené na nich a pridaj pracovníkov, ktorí z nich snímu časť bremena, pridaj pracovníkov, ktorí budú Tvoji vyslanci lásky, Pane, nech nikto už nie je sám, aby už nikto nečakal na smrť, ale aby každý hľadal nebeské kráľovstvo.
Pane Ježišu, Otče na nebesiach, Duchu Svätý, vyslyš moje volanie za nespasené duše, ktoré ťa nepoznajú a nedokážu ani v slabosti a utrpení volať TVOJE MENO! Nech sa stane podľa Tvojej vôle, Pane! Sláva Ti, Bože!

Ako Pán Ježiš chodil po mori

15. prosince 2013 v 23:05 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo
Mt 14,23-36

Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám.
Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim.
O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori.
Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali.


Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!
Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode.
Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi.
Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma!
Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?


Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol.
A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si!
Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu.
Keď Ho ľudia toho kraja poznali, rozoslali poslov po celom okolí; i prinášali k Nemu všetkých chorých
a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo aj len lemu plášťa. A všetci, ktorí sa Ho dotkli, boli zachránení.

Päť chlebov a dve ryby

15. prosince 2013 v 22:58 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo
.
Mt 14,14-22

Keď vystúpil (z lode) a uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním a uzdravoval ich nemocných.

Podvečer prišli k Nemu učeníci a povedali: Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm.

Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť.
A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby.
Odpovedal: Prineste mi ich sem!


Potom kázal zástupom sadnúť si do trávy, vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom.

I jedli všetci, nasýtili sa a ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov.
Tých však, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.



Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy.

Nebeské kráľovstvo je podobné...

15. prosince 2013 v 22:46 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo
Mt13, 44-53
Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole.

Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly;

keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.



Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá - spustená do mora - zachytila ryby každého druhu.

Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili.



Tak bude na konci sveta : vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých

a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov.



Či ste to všetko pochopili? Odpovedali Mu: Áno.

A On im povedal: Preto každý učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému, je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré.



Len čo Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.

Podobenstvo o pšenici a kúkoli

15. prosince 2013 v 22:30 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo

Mt 13,24-43

Predložil (Ježiš) im iné podobenstvo:


Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli.
Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel.
Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ.


Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ?
Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať?

On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu.

Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly.


Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli;

je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach.


Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo.


To všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách, a bez podobenstva im nič nehovoril.
Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia.
Potom rozpustil zástupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a povedali: Vylož nám podobenstvo o kúkoli na poli.

Odpovedal:


Rozsievač dobrého semena je Syn človeka;
pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého;
nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.


Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta:
Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť,
a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov.
Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!

Podobenstvo o rozsievačovi

15. prosince 2013 v 22:22 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo
Mt 13,1-23

V ten istý deň odišiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori.
A zhromaždili sa k Nemu veľké zástupy, takže vstúpil na loď, posadil sa a celý zástup stál na pobreží.
A hovoril im mnoho v podobenstvách. Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať.
A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme.
Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli.
Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú.
Kto má uši, nech počuje!


Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách?
Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané.
Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má.
V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú.
A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť.
Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.


Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú.
Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.
Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi!
Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty.


A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma;
nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší.

A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku.
A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný.

Abrahámoviny

15. prosince 2013 v 21:59 | Adina Christie |  Biblia-zive slovo
Lk 16,20-31
A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý
a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy.
A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone.

Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni.
A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš.

A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali.

A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca,
lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk.
A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú!

A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie.
Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.



O púšti

11. prosince 2013 v 19:43 | Adina Christie |  Zápisky kresťana

Mt 4,2-4
Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.
Dnes som začala čítať Nový zákon odznova. Keď som si pomyslela, že dokedy budem čítať Žalmy a Príslovia, tak som si povedala: to teda nie, tak dlho nemôžem čakať. Žalmy a Príslovia budem čítať pred spaním, ako som aj doteraz čítala Starý Zákon. A vec je vybavená. A už čítam Matúša. Nechcem o každej kapitole písať článok ( :-) ), ale Pán mi nádherne ukázal ako to s tou púšťou je. Tak uvidíme, či mi vôbec dovolí Pán vyjadriť sa tak, aby to bolo na úžitok niekoľkým, ale ak nie, nič sa nedeje. opäť mi kvapne kvapka pokory na moju dušu.
Takže je tu púšť, ktorú nenávidíme, údolie smrti, nekonečné mraky, čierňava na duši, hlboký ponor do stredu samého seba, vytesnenie Boha, Pána Ježiša do krajnosti, kde už ho vôbec alebo takmer vôbec nevnímame. Tu nehovorím, že nemyslíme na Pána, že netúžime, aby s nami hovoril, ale napriek modlitbám a prosbám, skutočne máme obrovské ťažkosti s Ním udržať kontakt, ktorý bol len pred nedávnom tak živý, až priam na fyzickej úrovni.
Na toto miesto, ktoré sa nazýva púšť, sme neprišli samy od seba, ale nás tam, presne ako Pána, priviedol Duch Svätý, aby nás pokúšal diabol. Ako to pekne a jasne povedal Pán: Diabol si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Sme schopní vôbec takúto skúšku prestáť? Stáva sa niekedy, ba celkom často, že ani nie. Diabol, ktorému sme boli vydaní, nám istotne nepomôže, skôr naopak, bude robiť proti nám všetko, na čo má páky, a on ich má, veď dostal moc nad nami na určitý čas; za ten čas nás má dovolené znemožniť a zlikvidovať ako kresťanov veriacich v Pána Ježiša. On nám vezme všetko ako Jóbovi! Odrazu nemáme nič. Sme suchí ako vyschnuté konáre.
Je to hrozné utrpenie, pri ktorom, alebo skôr dávno predtým, než je na nás dopustená táto spúšť, je nám na požehnanie jediný prostriedok a tým je pôst, ktorý nás posväcuje ako svätých, aby sme zostávali vo viere v Pána, ale aj ako veľmi odpudzujúci prostriedok proti diablovi, pretože na zlého pôsobí naše posväcovanie sa ako krv Pána Ježiša, ktorou sme boli vykúpení. Diabol zneistieva a slabne jeho moc voči nám.
Čím viac jeho moc slabne, tým sú jeho útoky proti nám silnejšie. On vie, že veriaci v Pána Ježiša, je sýty Božím slovom a jeho útoky sa sústredia presne na túto oblasť, aby sme práve v tomto stave, keď sme už vyhladovelí a neschopní si brať obživu z Pánových pasienkov, nenápadne brali obživu z cudzích zdrojov a aby nám podľa možnosti aj zachutila.
Ešte sa vrátim k tomu pôstu. Toto nie je iba o jedle, je to o všetkom, čo je pred nás kladené, aby sme boli pripravení prijímať veci tak ako prichádzajú postupne skrze púšť, či už sú to zlé alebo dobré správy, veriac, že všetko je nám na požehnanie, lebo my žijeme z viery v nášho Pána, ktorý nás zahŕňa svojou milosťou.
Amen. Sláva Ti, Bože!
Zverejnené na krestan.sk 11.12.2013

Ja sa o to postarám

9. prosince 2013 v 15:37 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Viete, prečo môžeme ísť smelo tam, kde nás Pán pošle? Lebo On nám sľúbil, že kým budeme konať Božie veci, nemusíme sa o nič starať. Neznamená to nič iné, len toľko, že bude postarané o našu rodinu, o jedlo, o prácu, o peniaze, skrátka o všetko, čo by nás prípadne mohlo brzdiť.

Samotní kresťania, samozrejme, aj ja, majú s tým problém: Ako môžem odísť na niekoľko dní od rodiny, od práce; a ani nehovorím, že mesiacov, aby som kdesi Pánu Bohu za chrbtom zvestoval evanjelium?
Ako môžem prestať pobehovať okolo svojej rodiny a nechať ich na Pána, že On sa o nich postará? Čo môže znamenať aj to, že sa postarajú sami o seba; veď Pán je u mňa na najvyššom mieste. A ani nie tak hierarchicky, ale totálne, že On a nik iný a len skrze Neho.

Jasné. Koľkí si to myslia až dovtedy, kým im niekto nechce siahnuť na rodinu. A ten niekto, tu myslím na Pána, ktorý ma volá do vecí nášho Otca s tichým prísľubom, že On vie o mojej rodine a ani mu netreba nejak zvlášť zdôrazňovať, že: tak, keď ma teraz posielaš, tak sa ale určite, ale určite, postaraj o moju rodinu! Lebo keď nie, ja nemôžem nič robiť!

To sú také telesné veci, vzdialené od Boha na svetelné roky. Kým sme ešte len tu, žiaľ neodovzdali sme všetko Pánovi. Lebo tá dôvera má byť v nás prepálená tak, že keď už ideme za vecami nášho Otca, tak s postojom , že On vie, o čo a o koho sa postarať v čase našej neprítomnosti. Táto dôvera naozaj musí byť úplná, lebo ideme čisto vierou ako aj Abrahám išiel do vecí, ktoré nevidel, ale veril, že to, čo Boh zasľúbil, je pravdivé, lebo Boh nikdy neklame.

Nejak sa mi práve na tomto mieste ukázalo, čo býva brzdou tejto dôvery v Pána a že je ňou strach, strach vykročiť vo viere, strach, že čo keď je to inak, že si veci domýšľame, že sme inde, než naozaj sme, než ako sa nám to javí; strach, že keď vykročíme do tmy, spadneme do priepasti, alebo sa utopíme, lebo nebude pri nás ON!!! Toto všetko si možno hovoríte, že to určite nie je pravda a týka sa to iba mňa, ale tie pocity, ktoré som opísala, sú niekde v hĺbke a vytvárajú takú hmlovinu, bariéru, ktorú mnohokrát nevieme prekročiť.

Toto sa deje a vinie celým učeníctvom v Pánovi Ježišovi. Zakaždým, keď vystupujeme z lode a ideme k Pánovi po mori, vnímame Ho jasne a dôverujeme Mu, počujeme Jeho hlas. Odrazu príde siný vietor, neraz búrky a zneistí nás to a začneme sa starať o svoju záchranu vlastnou silou, a keď sa začneme topiť, voláme o pomoc. Nebudem hovoriť, že zlý pred nás kladie rôzne prekážky, alebo že hádže do nás jedovaté šípy.

Budem radšej hovoriť, že verme v Pána Ježiša a dôverujme Mu, že On nás nikdy neopustí a vždy je tam, keď vykročíme, aby sme si boli istí, že jedine s Ním víťazíme v každom boji, a tým víťazstvom, je viera v Neho, ktorý už zvíťazil. Amen. Sláva Ti, Bože!

Chvost draka

6. prosince 2013 v 20:51 | Adina Christie |  Zápisky kresťana

Chcem, aj nechcem písať o niečom, čo som na chvíľu zahliadla v obraze, ktorý mi dal dnes Pán, keď som cestovala autobusom do mesta. Chcem preto, aby sme sa už naozaj sústreďovali iba na Pána a počúvali Ducha Svätého. Nechcem zase, preto, lebo vlastne ani neviem poriadne, čo mi Pán ukázal.
Dnes tu odznelo pár komentárov pod článkom o Márii. Vnímala som, akoby sa mi otvorila stará rana, ktorú som utŕžila pri pozeraní filmu o tom, ako "spolupôsobila" Mária pri Kristovom živote, keď On vyučoval ľud Božím tajomstvám, keď sa stretával s učeníkmi a aj mnohými inými ľuďmi, keď umieral na kríži za naše hriechy, aby nik nezahynul, ale aby každý, kto verí v Neho, mal večný život.
A nielen "spolupôsobila", ale hlavne preberala za Neho tie kľúčové veci, lebo však je matka a bez preháňania, jej bola daná moc všetku bolesť znášať namiesto Neho. Nečudo, že Pán Ježiš visel na nej, či už bol obklopený zástupom, či bol bičovaný, či dokonca umieral v hrozných bolestiach, ktoré však s prehľadom, od Neho z veľkej časti preberala Mária. V Pánových očiach bolo dokonca vidieť detský strach a očakávanie na ňu: Vezmi ten kalich odo mňa, ale len tak ako ty chceš… A vieme, čo robia obetavé matky. Oni sa obetujú za syna! Tak za toto je titul: "spoluvykupiteľka"! Toto bolo choré a na hlavu!
A dnes som to v autobuse opäť prežívala. Odrazu som zaznamenala veľký pohyb draka, ktorý svojím chvostom zmietol z oblohy tretinu hviezd. On uvedie toľkých do zatratenia!!! Ja neviem presne, čo som videla, ale nech je to čokoľvek, prosím vás, bdejme v Pánovi Ježišovi a nedovoľme lži, aby sa rozťahovala, nech iba pravda, svetlo nášho Pána žiari, nech naše áno je áno a nie, nech je nie. Nech je s nami Duch Svätý! Jeho počúvajme, lebo On hovorí to, čo hovorí Pán. Sláva Jemu na večné veky!
vydané 5.12.2013 na krestan.sk

Predmet-Láska

1. prosince 2013 v 10:19 | Adina Christie |  Zápisky kresťana
Veríte, že všetko, čím prechádzame v Pánovi Ježišovi, všetko, čo sa nám deje od chvíle, ako sme sa stali Jeho učeníkmi, smeruje iba k jednému cieľu?: On nás učí milovať sa navzájom, aby sme rástli v jedno telo, ktorým je Kristus v nás. To je ozaj úžasné zjavenie!
Vravím to na základe vlastných skúseností, ktoré prežívam s Pánom, ktoré mi On dáva vidieť, ktorými ma prepaľuje a všetko, čím ma požehnáva Jeho láska, je tým učivom, alebo lepšie povedané murivom, ktorým je budovaná láska. Hallelujah!!! Sláva Ti, Pane!
Aké je to jednoduché, geniálne, len pochopiť a skúsiť, čo Duch dáva. Možno je to kamienok s tvojím novým menom, čo by mohlo znamenať v prítomnom čase, že Boh ti dáva poslanie, ktorému ťa predurčil a meno, ktoré momentálne nosíš, nikdy nevystihne to, čo ti Boh dáva, čím ťa ustanovil v novom živote, ktorým je Kristus v tebe. Ale to nebol až taký výstižný príklad lásky, skôr to bol úbohý pokus o výklad verša, ktorý sa mi tu nejak zamiešal.
Páči sa mi aj ten začiatok zo Zj 2,17: Tomu, kto víťazí, dám jesť zo skrytej manny, čo vo mne evokuje púšť v živote kresťana a nádhernú túžbu Boha zjaviť svojim milovaným deťom, ako s nimi skutočne prežíva ich strádanie a bolesť, smäd a hlad. Ako ich učí, že najdôležitejšie v ich živote je milovať Boha a veriť v Neho. A každý deň, myslím, že to bývalo nad ránom, sa spustil dážď manny, Boh sa staral o vyvolených Božích naozaj veľmi dojemne.
Ale oni tú lásku nepochopili. Naučili sa brať a nevážiť si Božieho požehnania, nenaučili sa dávať, iba žiadať a reptať. A to láska nerobí. Dnes je nám to na poučenie, že Boh je aj v púšti s nami. Aj keď na nás doráža diabol, aj keď sme slabí a máme tak silu akurát padať, vždy sa môžeme obrátiť na Neho s dôverou v Jeho Božskú moc a lásku, milosrdenstvo, aké nachádzame jedine v Bohu. Myslím, že tá manna, ktorá bola skrytá, bola odložená pre nás, ktorí sa ocitáme v púšti, aby sme pamätali na Boha, že On nás neopustí a nezanechá, nikdy.
Zj 2,17 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám mu jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie.
A to je dokonalé víťazstvo, veriť, že On je s nami aj v totálnej púšti, kde je viditeľnosť nulová a nič nám ani z diaľky nepripomína Boha. Ty musíš veriť v Neho, že On ťa dostatočne miluje, pretože ťa vykúpil zo smrti a prešiel si do života! Je hlboký omyl veriť v seba a v svoju snahu dokázať lásku Bohu. Boh nás učí prijímať Jeho lásku a tým, že nás to učí, zároveň nám dáva ten istý príklad v sebe samom; ako dávať tú lásku späť, ako ňou žiariť, aby zasiahla všetkých okolo nás.
A najvrcholnejším prejavom Božej lásky už navždy zostáva Spasiteľské dielo Pána Ježiša. I keď vieme, že Boh vždy koná spravodlivo skrze milosť a lásku, kríž Pána Ježiša nám umožňuje byť v Ňom a v Jeho láske a zakúšať Božiu lásku presne podľa Jeho srdca, to jest v činnosti, pretože láska nikdy neprestáva.
Naozaj nechcem ulietať do stratosfér, ale láska je tým divotvorcom, ktorý prenáša hory. Lebo láska verí, láska miluje, odpúšťa, obetuje sa, súcíti, raduje sa v Pánovi; je živá ako On, ako sa On Ježiš Kristus, Syn Boží obetoval za nás, aby nás obmyl svojou krvou, aby nás ospravedlnil pred Otcom, aby nik kto verí v Neho neumrel, ale mal večný život. Také je dielo spásy, milosti a lásky, ktorá sa obetovala za nás, nevystihnuteľné a nádherné.
A pôjdeme aj hlbšie k veci, až dovnútra nášho srdca, v ktorom sa to všetko melie a očisťuje skrze Pána. Pretože som zatiaľ spomínala príklady z Písma, ktoré sú nám známe skrze Pána. Ale nám treba ísť aj do svojho vnútra, tam kde Pán operuje, tam, kde rozrezáva vred, tam, kde tečie prúdom krv z otvorenej rany. To sú tepny, cez ktoré nemôže prúdiť láska, pretože sú buď zahnisané, mokvajúce, či hlboké rany, ktoré vyčistí a obviaže jedine náš milovaný Pán, pretože Jeho láska je liečivá; Jeho pravda ťa vylieči z lži, Jeho život ťa vylieči zo smrti. Tak mohutne pôsobí Božia láska!
Nechajme sa teda kázniť od Pána, nechajme nášho Pána, aby nás dokonale uzdravil, hoci to niekedy veľmi bolí. Aby v nás mohla prúdiť Jeho láska, aby z nás žiaril On sám, ktorý je Láska. A aby sme rástli v telo Kristovo, Jeho cirkev, ktorej sme kráľovským kňazstvom a On, Ježiš Kristus, je náš Veľkňaz naveky. Amen! Sláva Ti, Bože!

1.12.2013 09:09 vydané: krestan.sk