Září 2013

V chatrči

26. září 2013 v 22:46 | Adina Christie |  Dotyky
Napísané podľa knihy Chatrč od Paula Younga
fiktívne stretnutie s postavou Ježiša a Saraju

-Je mi hrozná zima!
Drkotala som usilovne zubami.
- Čo by si povedala, keby sme sa zastavili v tej drevenici, na kopci? Kedysi sa tam schovávali lesníci pred búrkou. Slová môjho milého ma povzbudili. Ešte pár krokov a sme tam. Ľutujem, že som nesledovala každý detail tejto cesty. Kráčala som ako vo sne. Cez lúče slnka padal dážď. Nad drevenicou sa objavila dúha živých farieb. Pohnutá tou nádherou som zvolala: - Bože, tu som!
Vošli sme bez klopania, bolo otvorené. Pri peci stál mladý muž. Hľadeli sme s úžasom do jeho zarastenej tváre.
- Vitajte, deti! Už vás čakám.
Zvláštny spôsob privítania nás zaskočil. Môj milovaný nesmelo hlesol, že je chladno a chceme sa len zohriať. V duchu som pobádala nášho hostiteľa, aby hovoril ďalej.
- To má čas.
Čo?! On vie, čo si myslím! Okolo mňa prebehla útla postavička.
- Saraju, povieš láskavo Tato, nech pripraví šišky? Naši hostia sú hladní.
- Áno, Ježiš, s najväčšou radosťou!
Uhryzla som sa do prsta, či azda nespím. Ježiš! Saraju! Tato! Som v CHATRČI, wow!!!
Ježiš nám ponúkol teplý čaj. Horúčkovito som premýšľala, akú otázku mám položiť niekomu, kto umrel za moje hriechy.
- Moja milosť je zadarmo pre všetkých,
prehovoril do mojich myšlienok Ježiš.
- Zachránil som vás pred večnou smrťou, aby ste mali nádej večného života, ak veríte vo mňa. Mnohí však neveria a to ma bolí. Ježiš mal slzy v očiach. Poddala som sa jeho bôľu a začala som mu bozkávať ruky, Všimla som si Jeho zahojené rany. V tej chvíli som vedela, že Ježiš to myslí s nami smrteľne vážne. On je láska, cesta, pravda, život!
S milovaným nás Ježiš spojil navždy. Máme spoločné spomienky na budúcnosť, ktorú žijeme už teraz s Ježišom.
- Saraju, povieš láskavo Pánovi Ježišovi, že ho ľúbime?

.


Dedinka v údolí

22. září 2013 v 10:02 | Adina Christie |  Zamyslenie
Cítim sa povolaná písať o živote na dedine. Nemyslím tak, že by som o tom vedela čosi viac ako ostatní dedinčania, ale ako mestský človek, ktorý žil celý život v neútulnom byte veľkomesta a nedokázal mu ani pri väčšej námahe vdýchnuť čaro domova. Takže teraz poznám ten rozdiel medzi životom v meste a životom na dedine. Pre mňa je to ako prejsť z jednej dimenzie do druhej. Bez preháňania.

Pri tejto téme sa mi vynoril úžasný čas, ktorý som strávila nad časopismi o domoch a záhradách, na fantáziu, ktorá pracovala na plné obrátky vo dne v noci a maľovala v sýtych farbách moje kráľovstvo, v ktorom som sa už videla ako doma. Snívanie určite prekročilo medze reality. Už sa tam akosi nehodilo zdĺhavé hľadanie správnej lokality a primeraného domu na bývanie, aby spĺňal určité kritéria, z ktorých sme časom okresali viac než dosť.

Nákup domu šiel súčinne s predajom bytu, lebo sme nemali nazvyš peniaze. Takže, kým sme urobili poslednú bodku v papierovaní a bankových prevodoch, a fyzicky sme opustili staré a nasťahovali sme sa do domu na vidieku, prešli dlhé štyri roky. Jasné, že predstava a skutočnosť boli od seba vzdialené na svetelné roky. Ale nám sa to páčilo. Nemohli sme si vynachváliť, že len otvoríme dvere a sme von. Každý večer som sa prechádzala po dvore, tam a späť a obdivovala hviezdnu oblohu. Bola to pre mňa nádhera, ktorú som náhle objavila. Premožená týmito pocitmi a radosťou, ktorá vo mne prekypovala, som nahlas chválila Boha. Bolo to vskutku moje prvé ozajstné stretnutie s nebesami, mojím Vládcom nad hviezdami a nad všetkým stvorením.

Ale nebolo to len o pocitoch, ktoré mi dávalo nové bývanie. Ľudia boli prístupnejší, zhovorčivejší, milší, azda otvorenejší. Je to viac menej efekt dedinského prostredia, keď si ľudia vidia do hrncov a nikto sa neschová. Pravda, nie všetkým to vyhovuje, lebo vidím tu aj pozemky obohnané vysokým múrom, akoby s nálepkou: Čo vás je do nás? Dajte nám láskavo pokoj! Ale inak, všetci sa tu snažia vyzerať jeden pred druhým, či už pobožnosťou, to jest návšteva kostola, či zhľadom vonkajšieho priestranstva pred domom, či samotného domu. Ľudia na dedine sú úžasne vynaliezaví a tiež, úžasne odvážni. Kým na jednom dvore obdivujete vkus a fantáziu, s akou je vysadená každá jedna tráva, na druhom sa na vás usmievajú gýče. Som potešená, keď vidím v predzáhradke gypsové zvieratká, ktoré sú samostatným dielkom, ba až rozprávkou, nainštalovanou majiteľom usadlosti. Ešte ozvučiť a ide sa vyberať vstupné. :) Nie, naozaj sa mi to páči, lebo bez týchto nádherných gýčov by nebola dedina dedinou, ale výstavou umeleckej tvorby v záhradnej architektúre.

Náš domček so záhradou by určite nebodoval v tejto imaginárnej súťaži. Moja fantázia vystačí tak akurát, aby som obdivovala druhých. U nás to vykryje niekoľko bujných záhonov kvetov, zopár kríkov a stromy. Nesťažujem sa, nemám veľké očakávania, jednoducho sa radujem z toho, čo mám. Chvála Bohu za to. Boh mi dáva vnímať esenciu Jeho večnej prítomnosti, ktorá nie je upätým pohľadom na veci pominuteľnej hodnoty, ale je darom života, pozvánkou byť s Ním v každej chvíli. V kontexte týchto dvoch skúseností, ako bolo bývanie v starom byte a aktuálne bývanie v dome, mi Pán Ježiš, môj Boh, poskytol predobraz znovuzrodenia v Ňom, keď ma vytrhol zo starého života v mestskom byte, ktorý mi bol väzením a položil ma do domu, ktorý je otvorený a dýcha v ňom sloboda. Je to Jeho milosť a Jeho požehnanie.
I vyjdeš i vojdeš, i pašu si nájdeš...

Prečo si skleslá, duša moja?

11. září 2013 v 10:05 | Adina Christie |  Žalmy
Prišli suchoty a padá jeseň,
súženie hliny, už jej praská srdce,
zahynuli trávy a vyschli konáre.
Vypálená páľou slnka je tvár zeme.
Kde bude paša Tvojim ovciam,
len kúsok zelene, keď sama zeleň hynie?
Spráchnivel odev kvetov, ktoré Boh tak odel,
že ani králi tak neboli nikdy odetí ani v najväčšej sláve.
Zažiadalo sa mi kytice, z mnohých kvetov,
skrášliť si hlavnú tepnu.
Nebolo ovlažené moje srdce,
či nevyschne koreň mojej viery?
NIE, NIE, NIE!
Tvoj prameň nikdy nevysychá,
Ty vodíš každého jeleňa k prameňom vôd.
<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<
Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách,
tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!
Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu,
kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?
Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci,
keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh?
Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce,
že do Božieho domu v zástupe som chodieval
za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom.
Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne?
Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu,
spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu.
Moja duša je skleslá vo mne,
preto sa rozpomínam na Teba
z krajiny Jordánu a Hermónu, z vrchu Micár.
Hlbina hlbine sa ozýva na hukot Tvojich vodopádov;
prevalili sa cezo mňa všetky Tvoje príboje a vlny.
Hospodin svoju milosť vo dne posiela,
v noci je pri mne Jeho pesnička,
modlitba k Bohu môjho života.
Hovorím Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa?
Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom?
Za smrteľných múk v mojich kostiach
tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh?
Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne?
Očakávaj na Boha,
lebo ešte ďakovať budem Jemu,
spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!
Ž 42,2-12

Nad Tvojím ľudom Tvoje požehnanie

11. září 2013 v 10:03 | Adina Christie |  Žalmy
Aký si dokonalý, Pán môj!
Som len sivá myš, jedna z mnohých...
Zúrivá mačka obchádza okolo.
Kde tam, lev?
Levy sa inde pasú,
tam, kde zaňuchajú vôňu Krista.
Pane, jem ten chlieb z neba,
(a hľa, podvyživené srdce!)
A kde je sláva môjho Boha,
slávneho Hrdinu,
ktorý zvíťazil v boji nad zlostníkom,
pole sa sfarbilo od krvi Krista,
(tak mi je to ľúto!!!)
Kráľa z krajiny zázrakov,
kde milosť sa rozdáva zadarmo,
kde poklady sú odložené na nebesiach,
kde každý, kto verí v Teba, je Tvojím chrámom?
Si taký krásny, Pán môj!
Objímaš to anorektické srdce,
nehodné objatia,
ba ani pohľadu!
Chvála Ti za to,
že sa neštítiš Tvojich a ani mojich dotykov!
Chvála a sláva Ti za to,
že Ťa vždy môžem očakávať,
že Ty nie si princ na bielom koni,
ktorý sa odrazu odniekiaľ zjaví,
ale si môj Kráľ a uchádzal si sa o mňa ako záhradník,
nie, ako rybár,
ako tisíc iných napospol rovnakých,
ani malých, ani veľkých…
A stal sa zázrak: medzi tými všetkými,
spoznala som TEBA!
Môjho Boha, Ježiša Krista!
Sláva Ti, Pane, že nemusím,
že môžem byť Tvojou súčasťou,
že chcem a som, podľa Tvojej vôle
Keď sa raz pozriem do zrkadla,
chcem vidieť Tvoju slávu,
do Tvojej tváre hľadieť...
nepoznám iné túžby,
a nič neviem,
viem povedať: Ježiš, milujem Ťa!

Mu žena

10. září 2013 v 17:38 | Adina Christie |  Žalmy
Zo spánku muža vzišla žena,
vyňal si mu rebro, Pane,
aby ona žila,
aby bola víťazným cieľom
divokého srdca muža.
Toto je už kosť z mojich kostí
a telo z môjho tela.
Mužena bude sa ona volať ,
lebo je z muža vzatá.
Preto muž opustí svojho otca
i svoju matku
a priľne k svojej žene
a budú jedným telom.
Hallelujah!
1M 2,23-24



Aj keď cítim, že už nemám síl...

9. září 2013 v 22:10 | Adina Christie |  Žalmy
Aj keď cítim, že už nemám síl,
aj keď strácam schopnosť počuť,
aj keď oči srdca otváram a nevidím,
aj keď všetko proti mne svedčí,
len Tebe verím, že ma púšťou prevedieš…
Krívajúc o barlách pôjdem,
viem, ošetríš mi rany bosých nôh,
lebo sa staráš o môj odev,
pomazávaš ma olejom ,
sýtiš ma mannou,
vzácnym chlebom z nebies.
Moja vlastná koža stačí,
(Dosť ti je Moja milosť!)
aby som cítila bičovanie múdrych,
pribitá som s Tebou na dreve,
mám bolesť vekov a zlomené srdce,
spomienka je živá v Tebe,
ešte plače dnes.
Muselo sa to stať pre moje vykúpenie,
pre Tvoju milosť,
pre lásku, ktorou miluješ ľud môj,
mňa v Tebe a Teba vo mne,
Teba v nás a v Otcovi nebies,
lebo si všetko vo všetkom.
Skrýšou si mi pre každé nepokoje.
Do Tvojho pokoja búši mnoho pästí,
ale ja viem, že som v Tebe,
nenájde ma nik.
Musel by vojsť do Tvojej svätyne,
do náruče, kde ľúbaš synov stratených.
Nech sa len tak stane, ako Ty chceš,
Môj Verný Pán a Boh!

Vražda nenarodených

4. září 2013 v 20:22 | Adina Christie |  Zamyslenie
Veľmi ťažká a bolestná téma. Kým v minulosti boli pokútne vyvolávané potraty na ženách, ktoré si z rozličných dôvodov neželali donosiť plod lásky, či nelásky a neraz aj doplatili životom na neodborné až brutálne zásahy do rozvíjajúceho sa života v tele matky, dnes je to len ďalšie otvorené tabu, vynesené na svetlo spoločnosťou, dovoľujúcou pod rôznou zámienkou, či už je to chudoba, podlomené zdravie, neschopnosť rodičky starať sa o dieťa, vykonávať vraždy na nenarodených deťoch bez štipky ľútosti, chladnokrvne. Iste sa opäť ozvú niektorí z vás, že existuje sloboda matky mať alebo nemať dieťa, ponechať si ho, alebo odložiť, nechať žiť, alebo zabiť; veď je to len zárodok! Je to však sloboda zvoliť si život alebo smrť. Ešte horšie, lebo človek odsúdil človeka.
Akoby povedal: Ty nemáš nárok žiť, a tak musíš umrieť! Toto je niekoľko odsudzujúcich výrokov budúcich matiek: Ešte som príliš mladá..., nie som vydatá..., musím študovať..., musím urobiť kariéru..., som príliš chudobná..., už mám dosť detí, jedno naviac by som neprežila..., som chorá, mám čo robiť so sebou..., nechcem dieťa..., chcem si ešte užívať..., atď. Ani jedna z týchto matiek nebola bezprostredne ohrozená na živote vlastným dieťaťom, teda sa nemuseli brániť útokom. Nie, vykonali súd na človeku, ktorý sa nemohol obhajovať, pretože bol vydaný na milosť a nemilosť svojej vlastnej matke, otcovi, rodine...
Matky, ktoré si nechali vziať nenarodený plod, prežívajú nekonečné traumy. Ak aj svoje ťažké a bolestné rozhodnutie v budúcnosti oľutujú, už to nikdy nedokážu vziať späť. Ťahá sa to s nimi do konca života, zlé svedomie, zničujúce sny, depresie. Mnoho žien viac už nikdy neotehotnie. Ďalšie, ktoré majú to šťastie a Boh im ešte požehná dieťatko, veria, že získali náplasť na svoju bolesť, pretože máloktorá zabudne na svoj poľutovaniahodný čin z minulosti. Ak aj áno, v duši navždy zostáva tieň nezmazateľnej viny. Podvedome všetku starostlivosť vkladajú do svojho žijúceho dieťaťa dvojnásobne, akoby zotierali zo seba vinu. Ale to jednoducho nejde!
Všetci musíme zaplatiť do posledného haliera.
Tento článok sa podujal osloviť mladé dievčatá a ženy, majúce neblahé skúsenosti so svojimi nezodpovednými partnermi, ktorí akonáhle zistia, že dievča " je v tom ", dvíhajú kotvy, alebo nútia svoje "konkubíny" ( lebo za to ich majú! ak by sa priznali a prijali svoje otcovstvo, nikdy by nenútili svoje partnerky do spáchania vraždy!) ísť na potrat, neraz dôvodia zaručeným: Ak nepôjdeš, skončili sme spolu! Toto vôbec nie je prehnané, dokonca sa dejú oveľa horšie veci. Taktiež, vek tu hrá ohromnú rolu. Čím mladšia žena, tým nevyzretejšie srdce pre neočakávané materstvo. A potom to niektoré, často iba školáčky, riešia utajeným tehotenstvom a následne pôrodom, A čo je ešte brutálnejšie, novorodeniatka končia pohodené v schránkach, v kontajneroch, či v mrazničke!!!
Je tu aj nevšímavosť rodičov, ktorí sú často uponáhľaní, unavení z práce. Títo zabudli na svoje deti, hoci ich majú doma ako také, o ktoré je riadne postarané. Ale nepoznali lásku, nevedia, čo je to ľútosť. Úbohý svet, kam sa ženieš? Svet vymazal lásku a nahradil ju falošnou demokraciou s kamenným srdcom. Zdá sa, že je všetko super, ale nie je. Zákony už nestoja na princípoch spravodlivosti a ľudskosti, ale podliehajú svetovým trendom. Akoby spravodlivosť bola na predaj. Politika sa chce páčiť a hlavne nechce zaostávať za svetom. Žeby tu opäť išlo o peniaze a moc? Jedného dňa vyjde všetko najavo, hlavne úmysly sŕdc, ako to hovorí aj Písmo, Svätá Biblia.
A nehovorte, že opäť súdim, je, kto bude súdiť. Náš Boh, ktorý poslal svojho Syna na zem, aby zachránil ľudstvo pred skazou a uhynutím vo večnom ohni. Krvou Ježiša Krista, ktorý zomrel krutou a bolestnou smrťou na kríži, sme vykúpení z moci hriechu. On nás ospravedlnil pred Otcom nebeským a vzal na seba všetku našu vinu a špinu, ktorú sme napáchali. Akoby povedal: Vzal som na seba vašu vinu, už ste čistí, lebo sú vám odpustené hriechy. Ja som sa zmiloval pre lásku Božiu, aby ste aj vy mohli byť svätí ako som ja Svätý, aby ste mali nádej večného života, ak veríte vo mňa!
Ak si obeť tohoto hriechum obráť svoju tvár k Nemu, Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi všetkých duší, On tvoje slzy zotrie a objíme ťa, sníme z teba to ťažké bremeno. Choď a vrhni sa Mu do náručia. Prečo? Lebo Ježiš ťa miluje
J 3,16-21
Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.
Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.
A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.

Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.