Červenec 2013

Na počiatku bolo Slovo

18. července 2013 v 11:44 | Adina Christie |  Zamyslenia
Viem, svet miluje zakázané ovocie. Miluje tmu, rúško, pod ktorým dáva priestor neobmedzeným chúťkam a žiadostiam. Miluje, keď ho pri tom sledujú, ale nevidia, len si domýšľajú. Fascinuje ho hriech, pretože vedia, že sa to nemá a všetko, čo je zakázané, vonia exotikou, ale nielen ňou; namýšľa si, že je slobodný, pretože si dovolil vniesť anarchiu do istého poriadku, ktorý ani nemusí byť nevyhnutne náboženský, len jednoducho sa snaží dodržať určitý morálny kódex.
Svet teda obdivuje všetko, čo je zakázané a diví sa tomu, že prečo je to vôbec zakázané. Až tak, že tlačí kompetentných k rôznym ústupkom, volá mocných tohoto sveta k legalizácii hriechu, zdanlivo bojujúc o slobodu na všetkých úrovniach. A hriech sa stáva univerzálny, často a všade použiteľný, biznis číslo jeden, výmenný obchod. Na tomto viditeľnom postavení hriechu, ktorý je dovolený, si však v zákulisí žijú aj hriechy, ktoré môžu prežívať len v totálnej tme, v kobke mŕtvych. Ako sa aj občas prevalia nejaké kauzy, ktoré sa krútia okolo svojej lži a človek sa málokedy vlastne dozvie pravdu.
Toto zakázané ovocie však tu vôbec nie je náhodou. A keď sa aj svet smeje jednoduchému biblickému príbehu, v ktorom Eva poslúchla lstivého hada, aby jedla zo zakázaného stromu, podstata celého väzí hlboko v slove, ktoré povedal Boh: Jedzte ovocie zo všetkých stromov, ale zo stromu uprostred raja nejedzte, aby ste neumreli. Bol to strom poznania dobrého a zlého. Boh nepovedal, že: nono udrieš sa alebo si spôsobíš bolesť, ale povedal rovno: UMRIEŠ! Ak teda Eva neuposlúchla Boha, dokonca týmto jablkom ponúkla aj Adama, bolo ľudstvo ako také vyhodené z raja na ťažkú zem, ktorú musí obrábať v potu tváre, aby vôbec vyžil, musí sa trápiť bolesťami; človek sa rodí v bolestiach a utrpení.
Aby sme chápali tvrdosť s akou Boh odňal človeku jeho Božské postavenie v raji, kde mal úplne všetko, čo potreboval, musíme chápať, že Boh dal život všetkému na zemi aj na nebi, že jedine On je Tvorca života, On je Stvoriteľom viditeľného, aj neviditeľného sveta. Niekto si povie, že ak je to tak, prečo jednoducho Eve a Adamovi rovno neodpustil, veď je spravodlivý a milosrdný Boh, ktorý môže všetko. Áno, Boh je spravodlivý a milosrdný, milujúci, pravdivý, živý Boh. Jeho spravodlivosť je láska, Jeho milosrdenstvo je láska, Jeho láska je pravda, ktorá je na život. A lož je na smrť.
Adam a Eva si vybrali lož namiesto pravdy, čím odmietli Boha a urobili Ho klamárom, pretože Mu neuverili, dokonca v takej závažnej veci, o ktorej vedeli, že môže spôsobiť smrť. Telesne neumreli ihneď po konzumácii zakázaného ovocia, dokonca Adam sa dožil nejakých deväťsto rokov, ale Boží Duch, ktorý bol s nimi, kým boli v raji, opustil ich ducha, ktorý bol odvtedy mŕtvy. Lebo živého Ducha je možné mať jedine vierou v Boha. Živý Duch je totiž živý naveky. On nepodlieha telesnosti ani času, je večný ako Boh sám. Človek po tom, čo jedol zakázané ovocie, bol vykázaný z raja majúc už len mŕtveho ducha, ako dedičstvo, ktoré pre hriech Adama a Evy postihlo celé pokolenia, celé ľudstvo.
A naozaj, človek sa rodí s hriešnou podstatou a je vydaný tomu, ktorému sa pre neveru Bohu zapredal: Satanovi. Viem, že obzvlášť toto pokolenie považuje Boha ako Stvoriteľa, a skrze hriech aj Satana, za bájky, ktorým veria tak maximálne babky na dôchodku. Pravda sa však nepotrebuje obhajovať. Pravda existuje, či už tomu niekto verí alebo nie. V zmysle tohoto, za každý hriech je odplata a Starý Zákon odsudzuje každý hriech. Niet človeka na zemi bez hriechu, aj keby si niekto pripadal akokoľvek dobrý a svoju hriešnu podstatu by tlmil skutkami, ktoré sa mu vidia dobré.
Dlhé tisícročia pred Kristom bolo, a niekde až do dnešných čias, obetované nespočetné množstvo zvierat, ktorých krv mala pokryť hriech človeka. Izrael, ako vyvolený národ, nedokázal dodržiavať Zákon, a neustále padal vo viere v Boha, hoci ho Boh preukázateľne vyslobodil z otroctva Egypta a previedol ho Červeným morom, štyridsať rokov ho viedol cez púšť, aby ho napokon doviedol do zasľúbenej zeme.
Čo také robil Izrael? Vždy chcel viac ako mal, pretože nedôveroval Bohu. Chcel sa mať lepšie, chcel mať to, čo mali iní, aj za cenu hriechu. Boh, ktorého by mohli vidieť a klaňať sa mu, takého potrebovali. A tak sa začali klaňať modlám, nosili si ich do hôr a pálili a kadili na výšinách. Toto však už nebol Boh, boli to ukydané modly. Izrael nie raz dopustil neveru, ale vždy, keď volali k Bohu v čase veľkého súženia, vždy ich Boh navštívil a požehnal. A keď sa mali dobre, opäť začali blázniť a robiť to, čo sa Bohu nepáči. A tak Boh skrze lásku k človeku dal svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista, ako jedinú a večne platnú obeť za celé ľudstvo, skrze ktorú sa vylieva milosť na každého človeka, ktorý verí, že Ježiš Kristus umrel aj za jeho hriechy, že hriech už nepanuje viac, že sú mu odpustené všetky hriechy; verí v Jeho dokonané a dokonalé dielo spásy, ktoré je cestou do večnosti, cestou do nebeského kráľovstva.
J 3,16-21
Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.
Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.
A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.

Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.

Mračná mojej duše

15. července 2013 v 9:22 | Adina Christie |  Žalmy
Mračná mojej duše zúfalo pršia,
rozmazané šošovky a dažďová voda,
špinavé kaluže, v ktorých stojím,
mi na smiechu nepridávajú.
Ani sa nesmejem, ani sa nemračím,
ani neplačem, ani nesmútim.
Užívam si Tvoj odpočinok.
Šedivé nebo a nado mnou jeho klenba...
Či sa vymodrí, či dúhou ma ovenčíš?
Či nakopneš slnko do zorného poľa
môjho sivého rána, chladného ako oceán,
ktorý si vyprskol na mňa za dní Noema,
keď si povedal:
Už nikdy moja zloba nezahubí svet!
Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem!
A predsa, Tvoja láska dala svetu Syna,
aby nikto neumrel,
ale aby každý, kto verí v Neho,
mal večný život!
To je Milosť nad milosť!

Vietor veje, kam chce

15. července 2013 v 0:03 | Adina Christie |  Žalmy
Ako zapečatená nádoba stojím pred Tebou, Pane.
Nikto nerozlomí pečate Tvojho Ducha pravdy.
Veru, veru, ti hovorím, hovorí Pán:
Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha,
nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
Čo sa narodilo z tela, je telo,
a čo sa narodilo z Ducha, je duch.
Nediv sa, že som ti povedal:
Treba sa vám znovu narodiť.
Vietor veje, kam chce:
čuješ jeho hlas, ale nevieš,
odkiaľ prichádza a kam ide:
tak je s každým, kto sa narodil z Ducha.
J 3,5-8

Nebeské kráľovstvo je podobné vlečnej sieti...

14. července 2013 v 23:44 | Adina Christie |  Žalmy
Uvoľni ma zo všetkých sietí, Pane,
zo všetkých ostrovov,
rybárskych chatrčí...
Len jedno more, Nádej,
nech sa rybami hemží,
nech sa naplní vlečná sieť
každým druhom...
Vyber si ma Pán môj!
Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti,
ktorá - spustená do mora
- zachytila ryby každého druhu.
Keď sa naplnila,
vytiahli ju na breh, posadali si,
dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili.
Mt 13,47-48

Dvadsiata piata

10. července 2013 v 18:29 | Adinka Christie |  Žalmy

Dvadsiata piata

6. mája 2011 o 19:55

Ešte sa trápim. Ešte stále nespím, Pane. Pokojom Krista dýcham dvadsaťštyri hodín. Dvadsiata piata ma zoberie kamsi do



inej dimenzie. Niekto mi nasadí masku a povie: oddýchni si, teraz to na chvíľu preberiem. Dívam sa na ňu a vidím seba.



Milujem Krista v každej chvíli. Dvadsiata piata nie je výnimka. A žiadna maska ma nepremení v tvári Božieho dieťaťa. A



predsa ma hrôza preniká. Či strácam seba. Či je dôležitá identita. Veď som len mŕtve telo človeka. Karneval duše, ktorá je



zdvojená. Ani jedna sa nehrá. Miluje Pána. Rozmnožila lásku Krista. Je to nádhera. A možno chiméra. Ó, môj Božský



Spasiteľ, vysloboď ma z mojej duše!

(zo starých poznámok)

Sloboda, sloboda, sloboda

10. července 2013 v 18:23 | Adina Christie |  Žalmy



Chcela som zjavenie, ó, milostivý Bože! A mám ho.

Fyzikálne zákony už neplatia. Telo som zamietla.

Sloboda, sloboda, sloboda!

Premenil si ma na drobné častice.

Som emulzia tvojho Ducha.

Len ty poznáš ten proces, v ktorom ma oddelíš pre seba.

Ty si sa stal víťazom.

Už viem, že moju smrť si nezinscenoval.

Ty vládneš prachu, čo po mne zostal.

Ty si premenil hmotu na niečo Božské.

Lietam, lietam, lietam!

Úžasná krajina, kde milosťou Božou zakrývam nahotu duše.

Odievam sa do rúcha tvojho kráľovstva.

Veď aj moje šaty visia v zástupe vešiakov,

kde tvoje rúcho sa mení každým dychom,

každučkým závanom vetra.

Je prehliadkou hviezdnej oblohy.

Úsmevom slnka. Žiarivou lunou tvojho Ducha, vznešený kráľ môj.

Milosťou si mi! Si moja chlúba!

Ty si ma oslobodil pre lásku Krista!

ALELUJA!


(Zo starých poznámok)

Ľudský duch - srdce

6. července 2013 v 9:08 | Adina Christie |  Zaujalo ma
Ľudský duch - srdce Autor: Rado Naniáš





No a toto je to najpodstatnejšie, čo potrebujem vyrozprávať. Srdce človeka...
Duch človeka je v Písme veľmi často označovaný slovom srdce. A čo je srdce? Je to krvná pumpa? Orgán, v ktorom nesídli žiadna myšlienka, ani motív? Písmo hovorí iné.
Prečo teda Boh nazýva ľudského ducha srdcom?
Nedávno som videl jeden dokument, v ktorom sa istý reportér podujal vyskúmať historický boj filozofie medzi srdcom a rozumom človeka. A úprimne, rovnako ako ja pri zhliadnutí toho dokumentu, aj tento sám reportér bol veľmi dojatý tým, čo všetko zistil.
Napríklad - srdce je úplne prvý orgán, ktorý v tele človeka je. Ešte nemá človek v štádiu plodu ani ruky, ani nohy, dokonca ani mozog, a srdce už pracuje.
Alebo zistil, že srdce (ľudský telesný orgán) nepumpuje krv len tak hocijako, tok krvi v ňom vôbec nie je priamo jednosmerný. Krv sa krúti v srdci v presných víroch, ktoré vznikajú nevedno prečo, ale musia byť také, aké sú, aby pomáhali chlopniam zatvárať sa.
Ako som už povedal, srdce človeka funguje ako úplný a hotový orgán už vtedy, keď ešte plod človeka nemá ani mozog, čo je veľmi zvláštne, pretože srdce na to, aby pracovalo, mozog naozaj nepotrebuje. Nie je to mozog, čo vysiela elektrické signály do srdca, aby sa sťahovalo v pravidelných intervaloch, ale tento generátor impluzov má sídlo priamo v srdci. Je ním sinoatriálny uzol.
Nechcem vám tu dávať hodiny anatómie, na to naozaj nie som ten pravý, len chcem poukázať na to, čo aj v tom dokumente bolo nádherne ukázané - samotné ľudské srdce ako fyzický orgán doslova a dopísmena fascinuje aj kardiológov, vždy, keď ho majú pred očami, sú očarení jeho tajomnosťou.
A keď sa pozrieme na srdce z biblického hľadiska, potrebujeme si uvedomiť, že srdcom človeka nenazýva Boh fyzický orgán, ale jadro ľudskej bytosti. Fyzický orgán je len odzrkadlením srdca ako ľudského ducha, ktorý je súčasťou vnútorného človeka.
A tu sa dostávame k pojmu vnútorný človek. Už predtým som napísal, že duchovné vlastnosti a charakteristiky človeka Písmo priraďuje k telesným orgánom nie preto, že by tieto vlastnosti sídlili v týchto orgánoch, ale naopak - tieto telesné orgány sú odrazom toho, čo v človeku funguje v netelesnom vnútornom človeku. O vnútornom človeku nám Písmo jasne hovorí - viď 2Kor 4.16.
O srdci je napísaných niekoľko smerodatných veršov v Písme, zo všetkých spomeniem jeden, ktorý považujem za najhlavnejší pre pochopenie:
So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život. (Pr 4.23)
...pretože život je v krvi (3M 17.11, 3M 17.14, 5M 12.23).
Srdce je to, odkiaľ život, ktorý je v krvi, prúdi do celého tela, do celého človeka. Srdce rozdáva život, ono je prameňom života.
A preto my, kresťania, vravíme, že Pána Ježiša Krista potrebuje prijať človek do srdca. On je ten život (Jn 14.6, Jn 11.25, Kol 3.4). A potom sa naplní slovo:
Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. (Jn 4.14)
Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. (Jn 7.38)
Učili ma, že v srdci je trón, na ktorý treba Pána Ježiša posadiť, aby sa stal MOJÍM Pánom. A ja som tomu veril. Neskôr som počul dokonca vyučovanie, že mnohí prijali Pána Ježiša do srdca, ale neposadili Ho na ten trón a kraľujú si sami, a to sú náboženskí ľudia, ktorí veria v Krista, ale nepoddávajú sa Mu ako Pánovi a hoci boli spasení, prídu o to. Vyzeralo to tak logicky...
Nedávno mi ale Pán Ježiš všetko vysvetlil pár slovami. Niekoľkými nemnohými slovami a ako sa hovorí - bolo vymaľované. Všetko zapadlo do seba ako zložené puzzle.
Holil som sa a prišla mi myšlienka na ten trón v srdci. Viete, odkedy ma Duch Boží začal vyučovať hlbinám, nezdieľam názor, že Boh má byť v našom živote na prvom mieste.
Niektorí učitelia Božieho slova presne v tomto význame rozprávajú o tom tróne, ako o prvom mieste v rebríčku hodnôt. Boh má byť vraj na prvom mieste a potom všetko ostatné. Napríklad manželka, deti, a tak ďalej.
Lenže už pár rokov viem, že to tak nemá byť. Takto to učil Starý zákon. V Novej zmluve chce byť ale Boh VŠETKO VO VŠETKOM (1Kor 15.28). Už žiaden rebríček hodnôt, len jedno jediné miesto, jedna jediná hodnota - Ježiš Kristus.
Už nemám nič iné, iba Ježiša Krista. Nemám dokonca ani sám seba.
Rebríček hodnôt hovorí o tom, čo MÁM. Čo MÁM na prvom mieste, čo MÁM na druhom, čo MÁM na treťom, atď.
Ale ja už nemám nič. Ani seba (1Kor 6.19). Moja manželka, či deti? Oni rovnako tak nie sú moji, sú Pánovi Ježišovi. Veď nežijem už ja, ale Kristus vo mne (Gal 2.20). A kým aj žijem v tele, žijem vo viere, že Kristovi náleží všetko.
Nuž, tak som sa zamyslel nad tým trónom a v duchu som sa spýtal Pána: - Pane, kde je ten trón v srdci? Kde je o tom napísané v Písme?
A v tom okamihu mi Pán Ježiš povedal tri jednoduché slová, ktoré mnou hlboko otriasli a zmenili celý môj pohľad na mnohé zásadné veci.
Povedal: - SRDCE JE TRÓN.
- Ale potom... ostal som zaskočený, a Pán pokračoval v mojej načatej vete: - Myseľ, vôľa a city sú duša človeka.
Ostal som stáť v nemom úžase. Zrazu to bolo pre mňa všetko také jasné, také zrozumiteľné, také jednoduché. Ako to, že to toľko kresťanov nechápe?
Pretože sme si pridali k slovu Božiemu svoje slovo. Vymysleli sme si, že trón je v srdci - a nie srdce samotné - a potom sme prišli k záveru, že niekto prijal Pána Ježiša do srdca a predsa môže nakoniec nebyť spasený.
Srdce ako duchovný orgán, je prameňom života. Je tým, čo prináša život našej mysli, našej vôli i našim citom. A keď je srdce plné Pána Ježiša, bude živiť Jeho myšlienkami našu myseľ (1Kor 2.16), Jeho rozhodnutiami našu vôľu (Fil 2.13) i Jeho citmi naše city.
Viete, Pán Ježiš nie je taký kráľ, ako my kráľov vnímame, že vládnu a kraľujú. On je Kráľ, ktorý slúži. To je podľa Neho viac. To je podľa Jeho pohľadu vládnuť a panovať. Nie direktívne zhora, ale ako služobník. On umýval nohy učeníkom. Preto ich častokrát karhal, že chcú byť veľkí jeden nad druhým, a napomínal ich, aby boli jeden druhému sluhami, pretože On sám je taký.
Srdce slúži mysli, vôli i citom. Srdce nehľadá slávu medzi orgánmi. Jednoducho pumpuje - rozdáva, rozdáva život. Neoplýva veľkými myšlienkami, nekvitne hlbokými citmi a nerozhoduje nič o tele. (Ale všimnite si, že telo nemá autoritu rozkazovať srdcu. Ono si bije bez ohľadu na to, či spíme a či bdieme. Stále rozdáva život.) A predsa hovoríme, že motívy našich rozhodnutí sú v srdci, alebo že city máme v srdci. Nehovoríme, že sú v mozgu. Prečo? Pretože hlboko v srdci (a zas srdce!) vieme, že život tých motívov, či život tých citov prichádza zo srdca.
Srdce je najusilovnejší služobník ľudského tela. A to aj ako fyzický orgán, aj ako centrum, jadro vnútorného, duchovného človeka.
A v ďalšej časti vám porozprávam ako je to s premenou srdca, so znovuzrodením ľudského ducha a neskôr prejdeme k boju medzi duchom a telom.

Ezoterika, klamné sny

2. července 2013 v 17:29 | Adina Christie |  Zamyslenia
Zástancov, či skôr milovníkov ezoteriky asi viac naštvem, ako poteším. Cez toto som sa prevaľovala celé desaťročia, od jednej zaručene dobrej veci k ďalšej, až kým som zmagorená, nevzala zasvätenie prvého stupňa, a vzápätí aj druhého stupňa, so slušnými vyhliadkami na zasvätenie tretieho, aj štvrtého stupňa kundalini reiki, ktoré sa malo v blízkej dobe konať. Či zaručene pravdivé veštby, ktoré mali dať môjmu životu smer, presne rozložené značky, čo, kedy, ako. A zase ďalšie a ďalšie pokyny odborníkov na hviezdy. Ak len existuje niečo ešte v ezoterike, myslím, že vo všetkom som mala svoje prsty. Stálo ma to celkom slušnú kopu peňazí, zvlášť, keď som ich nikdy nemala nazvyš. Ale to ma už vôbec netrápi, lebo som uverila v Boha; lebo teraz mám Pána Ježiša, môjho jediného Pána a Kráľa a všetko ostatné považujem za smeti.
Trápi ma skôr, že ľudia milujú ezoteriku ako niečo, čo vraj má odpoveď na ich trápenia, liek na ich choroby. A keď už nič iné, dúfajú, že si musia počkať na hviezdy, či na iné zoskupenie mocností, ktoré by bolo priaznivé pre pozitívny vývoj ich boľačky.
No ak by sme začali pátrať po tom, čo to tá ezoterika je, určite by sme sa nedočkali jednoznačnej odpovedi, len akési hmlisté pojednania o duchovných vedách nemajúcich pevné základy, ktoré by sa opierali o poznanie skutočnej pravdy.
Fakt, keď som teda chcela byť zvedavá a dozvedieť sa niečo o ezoterike, najprv som narazila na srdcervúci článok nejakej ezoteričky, ktorá snáď vymenovala, a to bez preháňania, aj zo sto dôvodov, prečo si dá za túto službu, v ktorej je vraj naslovovzatá odborníčka, platiť. Cítila sa totiž veľmi dotknutá tým, že sú medzi nami takí opovážlivci, ktorým sa to nepáči a myslia si, že za služby, takpovediac duchovného rázu, je nehoráznosť nechať si platiť. Nuž, nechcem to rozmazávať, ani ju súdiť, je to jej vec. Chcela som článok komentovať, ale nebola taká možnosť. Asi pre istotu. Čo keby sa niekto opovážil komentovať v pravde.

Skôr sa k tomu článku vyjadrujem preto, lebo sa ma tam dotkla jedna veta, v ktorej sa táto odborníčka na ezoteriku pýta svojho neviditeľného publika, či azda má byť taká ako bol ten "zafúľaný Ježiš"? azda by si o nej nakoniec jej klienti mysleli, že je bezdomovkyňa a nemalíi by k nej dôveru. Žeby pre takto zmýšľali aj ostatní, ktorí neveria v Boha? Ak si berieme do úst Boha v zmysle: tak tomuto sa určite nechcem podobať, to už je úbohosť najvyššieho stupňa. Čo urobí táto čistá ezoterička, keď príde pred nebeskú bránu a Pán Ježiš jej povie: Nemôžem ťa vpustiť, pretože tvoja duša je príliš zafúľaná?
Tento Syn človeka, ako sám na seba hovorieval Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, sa narodil z vôle Otca na nebesiach. Narodil sa, aby zomrel za všetkých, lebo Jeho smrťou sú nám odpustené hriechy, pretože On vzal na seba našu vinu, aby sme nemuseli byť odsúdení na večnú smrť v ohnivom jazere, ale aby každý, kto verí v Neho, mal večný život. On vošiel zo smrti do života, Jeho vzkriesením má každý, kto verí v Neho, tú istú nádej večného života.
Ak hľadáš duchovno, hľadaj v pravde Krista, Spasiteľa všetkých duší. Kristus je dverami, ktorými vchádzaš do kráľovstva nebeského. Každý pokus otvoriť iné dvere, je falošnou nádejou. Nenechaj sa uspať v stánku, v ktorom ti je dobre, lebo je dočasný.
Ak hľadáš pravdu, daj sa usvedčiť z lži.
Ak hľadáš lásku, zabudni pre seba žiť.
Ak hľadáš milosť, ver,
že Kristus za teba umrel, aby si mohol žiť.
On je láska, pravda, život.
Ten, kto Ho nájde, nebeské kráľovstvo zdedí,
miesto, kde Boh bude v tvojom strede,
miesto, kde On tvoje slzy vysuší,
aby si naveky oslavoval Boha
v anjelskej piesni pesní.
(Plesanie srdca)

Radosť

1. července 2013 v 19:55 | Adina Christie |  Žalmy
Keby sa pýtal ľud:
ako sa neradujeme?
a kam nás voláš,
keď vravíš: vojdi do radosti svojho Pána?
Povedz mu, Pane, o tej hviezde, čo mala krídla.
Viem, Tvoj Duch sa vznášal nad vodami mojej mysle,
stvoril si ma z Jeho vánku, z lásky,
čo vzišla zo semienka, padlého do zeme.
Hoc umrelo, neplakala som, veď muselo umrieť,
aby nezostalo samo.
Myslíš, že už sa polia belejú k žatve?
Ty vieš, Pane, len Otec a Syn,
Duch pravdy nám dá znamenie,
znamenia zvitkov,
plátna zvíjajúceho sa v pôrodnych bolestiach.
Kypiaci život, kochajúci sa v smilstve,
milujúci smiešnych bálov, dágonov,
válajúcich sa pred Tebou, môj silný Bože,
ten svet sa recykluje v papier.
Zvinie sa náhle v čase, ktorý zhasne.
Ani stopa svetla.
Zrútia sa do večnej tmy,
hynúce mestá, národy...
Také nezmyselné je neveriť v môjho Boha!!!
Veď o radosti spievam,
prečo ju kropí pot mojej tiesne?
Radosť je Tvoj Duch vo mne,
Tvoj dych, ktorý sa pretisol cez moje pery do mojej duše,
Tvoj olej ma lieči a hladi.
Už nemám vrásky.
Zotrel si ich svojou milosťou.
Pravdou si prepálil moje ohyzdé jazvy.
Posväcujem sa v Tvojej radosti, Pane