Květen 2013

Prečo práve kresťanstvo?

14. května 2013 v 11:36 | Adina Christie |  Zaujalo ma
Prečo práve kresťanstvo? Martin Výboch



Ahoj, tak nebudeme tu chodiť okolo horkej kaše, pravda? Ak máš chuť, tak ťa pozývam spoločne sa pýtať a hľadať odpovede. Došiel si sem čítať, teda existuje istý predpoklad, že buď to naozaj nemáš čo na práci, alebo hľadáš odpovede vo svojom živote... dám ti ich ja? isto nie, ale ak budeš skúmať s otvoreným srdcom, existuje istá možnosť, že po dočítaní týchto riadkov si povieš: potrebujem pomoc lebo som mŕtvy.

Tak ako je v tomto svete? Takže máš asi tak dve základné možnosti. Buď to veríš v materiálny svet alebo veríš v duchovný svet, že po smrti niečo je, prípadne niekto, pred koho budeš musieť predstúpiť. Problém materiálneho vnímania sveta spočíva v tom, že či sa ti to páči, či nie, dostaneš sa do bodu, ktorý nevysvetlíš nijako inak, ako tým, že budeš musieť niečomu uveriť. Udám ti aj príklad: dobre, všetko sa teda vyvíja milióny rokov od bodu, ktorý vedci nazvali "veľký tresk", ktorý vznikol z tzv. "nulového spinu". A teraz čo? Táto teória je síce celá deravá ako ementál a má príliš veľa nelogických momentov, ale pripustíme spoločne jej pravdivosť. Pripustíme, že náhoda, rovná asi tak 1 ku 10 na + 9 (i viac) dala vzniknúť planéte, ktorá je natoľko jedinečná v Slnečnej sústave, že ak by bola len o pár percent ďalej, či bližšie k Slnku, tak sme buď to chladná a mŕtva planéta, alebo by sme sa tu uvarili. Pripustíme, že náhoda spôsobila to, že máme Mesiac, ktorý dokonca vidíme cez našu atmosféru (čo nie je zas tak typické v Slnečnej sústave) a náhodou je práve tak veľký a náhodou je vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom taká, že keď sa tieto dve gule prekryjú, zdá sa akoby mali rovnakú veľkosť - ale veď pripustíme túto náhodu. Pripustíme aj náhodu, že atmosféra ma práve také zloženie, aby tu mohol byť život a hlavne pripustíme, že z neživej prírody náhodne bez zásahu inteligentnej bytosti vznikol život a dokonca aj ty (homosapiens - sapiens), ktorý tu číta tieto riadky. Tak a napriek tomuto a mnohému inému sa teraz zamysli nad vedeckým faktom, že vesmír je nekonečný (predstav si to) a odpovedz mi na otázku: čo bolo pred nulovým spinom, resp. veľkým treskom? NIČ!! A ako vyzerá nič? No a tu sa bude pariť z hlavy najväčším vedcom tejto planéty a neostane im nič iné, ako si urobiť stenu, za ktorú nemôžu ísť a prijať tento svoj fakt vierou. Takže tu sme sa dostali do bodu, ktorý je rovnaký pre každého človeka tejto planéty: Ak niečo neviem vysvetliť, musím to nutne prijať vierou. Takže niekto príjme vierou, že existuje inteligentná bytosť, ktorá tu bola vždy (čo si nevieme predstaviť), alebo svet vznikol od nulového spinu náhodou (čo si tiež nevieme predstaviť). Máš teda na výber: buď to sa začínaš zamýšľať nad tým, že a-ha-ho, niečo, niekto tu je, alebo budeš čakať, ktorý vedec opäť nejakou chimérou objaví perpetumobil a objasní ti, čo bolo pred nulovým spinom a potom sa vierou pohneš "ďalej". V druhom prípade, keďže ťa rešpektujem, hovorím ti: maj krásny život a ani nemusíš strácať svoj odmeraný čas ďalším čítaním týchto riadkov.

No a my, ktorým sa zdá absurdné, že by svet vznikol náhodou, ideme ďalej. Takže veríme v duchovný svet. Veríme, že niečo mimo nášho chápania existuje, resp. že tu je inteligentná bytosť - Stvoriteľ neba i Zeme. Ale kto to je, keď existuje toľko náboženstiev?

Najprv sa okrajovo povenujem reinkarnácii. Tá má rôzne prúdy a ja ich ani všetky dobre nepoznám - ale, tak niektorí veria, že sa reinkarnujú (prevteľujú) ľudské duše do ľudských duší. Celosvetovo, len za posledných cca 100 rokov populácia narástla na 7 miliárd, pričom len v roku 1900 to bolo cca 1,6 miliárd. Teda, že by to bolo preto, že tých mŕtvych duší sa za existenciu sveta už toľko nakopilo? Lenže tu nemáme priamu úmeru: populačná explózia nastala skutočne len za posledných cca 100 rokov a teda kde sa nachádzali tie duše predtým? Teda okrem dalajlámu, ako "vieme", ten chlapík si vždy našiel nejaké to telo. Ale inak to nejako nesedí. Tak dobre... dáme na reinkarnáciu, ktorá hovorí, že ak neposlúchaš, tak sa môžeš stať aj zvieratko (možno aj bylina). Oki, ale čo potom? Ako sa znovu staneš človekom? Ak si človek a niečo spackáš - jasne, ak si človek a dobre robíš - jasne... dá sa, robil si dobre, ako chudobný človek, tak niekto určí (nevieme kto presne, lebo táto viera až tak príliš o božstvu nehovorí, resp. len okrajovo a hlavne veľmi nezrozumiteľne a neosobne), že budeš v ďalšom živote bohatý... no keď si bol na nič, tak budeš napríklad slimáčik: lenže, čo teraz? Ako sa zavďačíš ako slimák? Urobíš najdlhšiu slizovú čiaru? Hm? No... neviem, mne sa to zdá celé tak nejako strelené, ale tebe možno nie a očakávaš, že sa v ďalšom živote narodíš a budeš Niekým. Lenže, ako je vidieť, tento svet si objektívne ničíme a nech už veríme na čokoľvek (vrátane materializmu), je tu celospoločenská obava, že sa zničíme a potom čo tie duše? Už nebudú mať kde žiť. Ak napriek tomu chceš ostať v tejto nelogickej a neosobnej viere, viac ti nemám čo povedať a teda prajem ti, aby si sa nenarodil ako strom baobab (ako spieva Jaromír Nohavica) a aby si potom nemusel žiť 1000 rokov na jednom mieste.

No a vytrvalci: ideme ešte ďalej. Takže je tu inteligentný stvoriteľ a teraz, ako sa volá, kto to je? Mimozemšťanov vynechám, lebo ak by som našu existenciu pripísal im, zas som v tom istom, lebo by som musel riešiť, ako vznikli oni a toto je úplne jalové, ale prosím, nehodnotím - ak sa ti táto viera páči, buď v nej slobodný, ja to rešpektujem. Ale, my si ideme rozobrať božstvá, resp. náboženstva. Môže mi kde kto povedať, že aj pred a počas kresťanského Boha boli iné božstvá. No keď vidíme tie zobrazenia, tak sú to obrazy, ktoré vidíme okolo seba. Teda ľudská fantázia nepozná hraníc, a tak dodnes sú miesta, kde sú sväté kravy a v jaskyniach a starovekých stavbách nachádzame zobrazené božstvá pohanských bohov, ktoré sú väčšinou kombináciou nejakých zvieratiek - teda napr. ľudské telo a zvieracia hlava, alebo naopak. Čo ti ja viem, takéto božstvo tak smrdí človečinou, že ho musím odmietnuť. Iná vec je, že staroveké mnohobožstvo a ich jednotlivé charakterové črty napr. bohov vojny, bohov lásky etc. sú natoľko ľudské a z mnohých bájok prebiehalo medzi nimi toľko vojen, že ak by títo bohovia skutočne vládli tejto Zemi, tak by sme už dávno boli z pozície ich sily zničení. Takže toto božstvo opäť natoľko srdí človečinou, že ho musím odmietnuť (ale ty pravdaže nemusíš, buď slobodný - ja to rešpektujem).

A tak teraz sa dostávam k náboženstvám, ktoré majú jediného boha s rôznymi menami. Také základné pomenovania sú Boh, Hospodin, Jahve, Jehova, Alah a Budha. Budhu dáme preč, lebo to bol chlapík, ktorý sa volal Siddhártha Guatama Buddha a teda je to človek a prečo by som sa mal klaňať a uctievať človeka? Taktiež vynechám z tejto analýzy Manituov a podobné božstvá, ktoré v podstate vymreli a keď vymreli, tak to boli slabí bohovia, teda to bohovia isto neboli. Čo teda spájajú mená: Alah, Jahve, Jehova, Hospodin - možno to pre mnohých z vás bude prekvapením, resp. novinkou, ale všetky tieto mená sa odrážajú v podstate od toho istého Boha - Stvoriteľa, teda Boha z knihy Genezis - dokonca v každom z náboženstiev, ktoré vyznávajú vyššie pomenovaného boha, vystupuje aj osoba Ježiša Krista. Jasne, nie vždy, ako Boží Syn. Čo teda povieme o Bohu, ktorý stvoril Adama a Evu.

Za prvé: židovské náboženstvo je skutočne najstarším náboženstvom na svete, čo znamená podľa dochovaných (opakujem dochovaných) spisov je staré viac, ako 4000 rokov. Napríklad druhé najstaršie náboženstvo je hinduizmus, ktorého vek sa predpokladá na 3000 rokov a to zopakujem - predpokladá, lebo neexistujú tak dochované zmienky. Takže ten maličký národ, proti ktorému stáročia všetci tak horlivo zbrojíme a nenávidíme má najstaršie náboženstvo a ešte k tomu také, od ktorého sa priamo odráža kresťanstvo, čí ich veľký nepriateľ islam - no pekne. Možno by som sa vás aj spýtal: nepripadá vám podivné, že nejaký maličký národ židov tu "kazí" vzduch a po toľkých snahách ho vyhladiť stále existuje a stále často s ich stredu pochádzajú najúspešnejší ľudia tohto sveta? Prečo napríklad tak nenávidíme iné národy? Viete, pre mňa osobne je samotný židovský národ, to čím všetkým prešiel a prechádza veľmi dobrým dôkazom sily a skutočnosti Boha Abraháma, Boha Izraela. Ale jasne... môže to byť len náhoda, veď veriť sa skutočne dá kdečomu.

No a čo sa stalo, bol teda Boh, ktorý si vybral Izrael za svoj vyvolený národ a ostatní sú v keli? No nie je tomu tak a hovorí o tom už len samotné židovské Písmo cez svojich prorokov (teda hovoríme o starej zmluve). Teda židia očakávajú príchod mesiáša, ktorý bol Bohom zasľúbený a zároveň v ich Písme (teda tej starej zmluve) je jasne zadefinované, že ten mesiáš nepríde len kvôli židom, ale kvôli každému človeku na tejto planéte. Iste, stalo sa to, že mnoho týchto židov si akosi nestačilo všimnúť, že ich očakávaný mesiáš tu už bol, a tak čakajú. Ale nič to nemení na fakte, že Boh (mocný Hospodin Izraela) je verný a zasľúbenie ktoré dal, stále platí a práve preto je židovský národ naďalej skúšaný a bude pre ich previnenie, ale naďalej tu bude a žiaden národ ho nevymaže z mapy sveta, lebo Boh ma s ním ešte plán. Než prejdem k samotnému kresťanstvu, musím spomenúť aj islam, hoci tým preskočím beh dejín. Islam a teda viera v Alaha vznikol až 7 storočí po Kristu a teda je to len sprehádzanie a doplnenie falošného učenia, ktoré už existovalo a bolo zapísané nie len v starej zmluve, ale už aj v novej zmluve. To že ho vyznáva veľa ľudí je síce fakt, ale to nič neznamená - veľa ľudí sa obžiera a tlstne, a to tiež ešte neznamená, že to je zdravé. Takže si to teraz hrnieme:

Judaizmus = najstaršie náboženstvo podľa spisov

Kresťanstvo = naplnenie proroctva Judaizmu, teda priama línia

Islam = prekrútenie evanjelia a falošné učenie, ktoré vzniklo až 7 storočí po kresťanstve

Jehovisti = podobne ako islam prekrútené evanjelium, akurát menej početné a mladšie

A teraz sme sa dostali ku kresťanstvu. Čo sa stalo? Ján 3:16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Boh sa rozhodol, že zachráni svoje stvorenia (nás ľudí) a preto, že sme od Adama a Evy zhrešili, nedalo sa to inak, ako že pošle na túto Zem Seba v ľudskom tele a splatí všetko, čo sme napáchali. Toto bolo možné len z jediného dôvodu, ktorý v sebe nemá žiadne iné náboženstvo, ktoré kedy na tejto planéte vzniklo. Je to dôkaz lásky ku nám. Pochopiť do dôsledku, že jeden jediný Boh má tri osoby je pravdaže niečo mimo nášho vnímania a chápania, ale tak ako čokoľvek prijímame vierou (čím vás sprevádzam od začiatku článku), tak prijímame vierou aj tento fakt. Skrátka Božia osoba Otec, poslal svojho Syna, ktorý sa stal človekom a ten na kríži splatil dlh každého, kto v Neho uverí. Tak bola zadosťučinená spravodlivosť, ktorá musela byť, inak by každý z nás musel trpieť a zahynúť za to, čo spáchal. To že tu bol Ježiš je natoľko preukázateľné, že toto nedokážu vyvrátiť ani materialisticky zmýšľajúci vedci. Spisy sú autentické, náš letopočet počítame od chlapíka - tesára, ktorý mal len 33 rokov a zomrel na kríži. Jeho učenie je dokladované v 4 evanjeliách, ktoré hoci písali odlišní ľudia (aj Jeho blízky priatelia) sa vzájomne dopĺňajú a vôbec si neprotirečia. Zároveň je Jeho život dokonale prorokovaný v starej zmluve, ktorých zvitky sa našli z obdobia tuším 400 (alebo 800? No je jedno) rokov pred Jeho narodením. Je tam zaznamenané, kde sa narodí, kým bude, čo bude robiť, ako zomrie etc. Z pohľadu viery a aj z pohľadu sveta teda hovoríme, že muž menom Ježiš skutočne existoval a žil. Ak teda začíname fungovať v intenciách - priveľa náhod a zdá sa, že by Boh mohol byť, potom si musíme povedať aj b) a to je, že je aj satan. A čo je potom úlohou tohto zlého? No, odlákať ľudí od pravého Boha ktorý povedal: Ján 2:23 Nikto, kto zapiera Syna, nemá ani Otca; kto vyznáva Syna, má aj Otca. 1Ján 5:12 Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. Čo teda urobil satan, aby nás zmiatol? Nedokázal vyvrátiť existenciu, príchod Ježiša a ani jeho zmŕtvychvstanie, tak sa snaží nás oklamať a zviesť tak, aby sme verili v iné cesty - a to už hovorím o tom, prečo sú aj kresťania porozhadzovaní v rôznych denomináciách. Je to z prostého dôvodu: nechali sme sa oklamať, jeden viac, iný menej, ale v zásade sa boríme s tým, že ťažko prijímame fakt, že evanjelium hovorí tak jednoducho a jasne: Kto srdcom uverí v Ježiša Krista, príjme Ho do svojho života, kapituluje pred Ním a poprosí Ho o odpustenie hriechov, ten sa narodí znovu a stane sa dieťa živého Boha a bodka. Svedčiť mu to bude osobne On skrze Ducha Svätého, ktorého nám zasľúbil a po svojom odchode k Otcovi aj poslal. Teda každá vec, ktorá uberá z toho, že Ježiš povedal je dokonané, že urobil všetko a je to vybavená vec je niečo, čo nás vzďaľuje od Neho a sú to nástrahy zlého. Skrátka je nám často zaťažko prijať, že spasenie je nezaslúžený dar z milosti (Rim 5:18, 6:23, 1Kor 2:12, Ef 2:8-9 etc.). Toto všetko, čo si pravdaže čítal ti je na nič, ak by Boh nebol skutočne živý, a to je to, o čo sa ja a mnoho mojich bratov a sestier v Kristu opierame. Lebo ak sme na celom tomto svete len nejaké podivné hračky prírody, ktoré spoznali živého Boha, ktorý neexistuje, tak sme teda pekne biedne stvorenia. Lenže čítal som nejedno svedectvo a to aj od ľudí, ktorých nepoznám a je predivné, že moment, v ktorom každý z nás kapituloval pred Bohom a moment, keď ho Boh prijal za svoje dieťa je rovnaký. Nech sme aj prežili rôzne veci v živote, narodili sa v rôznych pomeroch a tu svoju hriešnosť sme pochopili v rôznom čase našich životov a pri rôznych situáciách, tak ten moment stretnutia so živým a skutočným Ježišom Kristom, ten moment, kedy je nám daný Duch Svätý a premení sa naše myslenie je až neskutočne rovnaký. Tá zmena často hneď nespočíva v tom, že zrazu sme dokonalí - naopak veľmi často po znovuzrodení príde až zdesenie, že veď ja som stále v tom istom hriešnom tele, ale nenávidíme hriech. To hlavné však spočíva v tom, že sme sa zamilovali do Boha a naraz vieme prečo sme tu, život dáva zmysel a úplne inak zvládame aj ťažkosti, lebo sa máme právo oprieť o nebeského Otca - nášho stvoriteľa. Preto ti to hovorím, že Boh je živý, lebo JE... nestačí len to, aby si na podklade týchto a podobných dedukcii prijal, že ak teda Boh je, tak asi tento... ale ty musíš srdcom zatúžiť a srdcom prijať tento fakt. K tomu nepotrebuješ nič viac, ako osobne aj teraz zavolať na Boha, zavolať na Pána Ježiša a poprosiť Ho, že ty naozaj chceš spoznať pravdu a ja verím a som bytostne o tom presvedčený, že Boh tvoje volanie, ak bude čo i len trošku úprimné vypočuje a dá sa ti osobne spoznať.

Poviem ti na záver: môžeš veriť v rôzne cesty, ja to rešpektujem, ale podľa toho v Koho som uveril ja ti musím povedať, že nieto inej cesty ako cez Ježiša Krista (lebo mi to On osobne povedal cez Písmo) a každá cesta mimo Neho vedie do zatratenia a je jedno ako veľmi ťa mám rád ja, či ako veľmi ťa majú radi iní. Život bez Pána Ježiša stojí za starú belu, žil som ho a tak viem o čom hovorím. Nech sú ti tieto slová zámienkou, aby si začal hľadať pravdu.

Co je legalne

13. května 2013 v 23:03 | Adina Christie |  Zamyslenia
Viem, asi chcete, aby som pisala o tom, ci je v poriadku, ak stat legalizuje uzivanie omamnych latok, konkretne marihuany. Poviem len tolko: pritvrdieva a zakonodarstvo sa stalo niecim, co vyslo spoza svojich hranic a sadlo si, napriklad na stolicku biznismanov, ci do krcmy, v pripade, ak by islo o legalizaciu domacej vyroby alkoholu.

Ale dam taku vsuvku o pestovani tabaku u nas na dvore, kde si syn dovolil posadit dve sadenice, ktore prerastli susedov plot a bolo ich vidiet az na ulicu. Nadherne zastavenia a pripomienky ludi vsak stali za to. Vsetci do jedneho sa pytali, ci pestujeme marihuanu. A potom spustili, kolkych nahlasili neprajni ludia uradom, ze by sme to nemali mat na ociach, hoci je to len tabak, lebo co ked prave tento druh je zakazany. Mali sme sa o com rozpravat, bolo to celkom zabavne. Samozrejme, zabavne to bolo, lebo ten tabak bol legalny. O opaku ani neuvazujem.

Ja by som porovnala tuto kauzu o legalizacii marihuany, ale bez pridavku-na liecebne ucely, s niecim rovnako zavaznym, v Starom zakone vsak tazko postihnutelnym. Je to hriech cloveka. Nesmejte sa a nech vas nemyli to, ze je dvadsiateprve storocie, ze sa vsetko moze, a co sa nemoze, to zakon da alebo prikaze.

Pre hriech cloveka, clovek odpadol od Boha, vedome prestupiac Boziu zmluvu, teda zakon, ktory Boh ustanovil, co sa moze a co je zakazane, pod hrozbou smrti. Clovek vsak uplne ignorantsky siahol po tom, co je zakazane, aby vyskusal to, co sa nesmie, lebo mu niekto nahovoril, ze ano, len si daj, budes aj ty ako Boh. Toto nezostalo bez nasledkov, a clovek, ktory si dovtedy hovel v blahobyte a dojemnej starostlivosti Boha, si naraz musel pozbierat vsetky caky-paky a odpochodovat z bezpecnej domoviny svojho Boha. Co myslite, pacilo sa mu to? To sotva. Kade hladel, dookola pusta zem, musel si ruky zodrat po lakte, aby prezil. A to som este nehovorila o bolestiach, o unave, o tazkom zivote, kazdodennych nastrahach hriesneho sveta. Uz nikdy sa nemohol vratit do normalu, do svatej zemi svojho Boha. Bol to zivot vydedencov a dodnes taky je, darmo sa niekto snazi prifarbovat si ho bohatstvom sveta. skor ci neskor kazdy bude musiet urobit inventuru srdca, naplnit prazdnu dusu niecim, co ma hodnotu, co nie je marnost, niecim, co nikdy neumiera.

Viem, svet ma iny rebricek hodnot, ako Boh, u ktoreho je vsetko, co je zo sveta, marnost, pretoze kazdy ma najprv hladat Bozie kralovstvo a vsetko ostatne mu bude pridane. Teda svet vidi trvale hodnoty v nejakych stavbach, monumentoch, vedeckych objavoch, v dielach, ktore pretrvaju cele generacie. Toto vsetko je vsak len docasne. Co na tom, ze mame vykopavky a muzea plne kostier a okultnych predmetov, ci stavby presahujuce ludsky rozum svojou vyskou, ci velkostou, ci rozne vedecke objavy, ktore nie su Bohu nezname; co na tom, ze sa ucime o svojich predkoch, ktori uz davno zomreli? Ked vsetko skonci prichodom nasho Pana Jezisa Krista?

Bozie kralovstvo sa priblizilo, cinte pokanie a verte evanjeliu. Toto hovori Pismo, Bozia kniha, ktora je zaroven jedinou pravdivou knihou, ktoru nam zanechal Boh, aby sme Ho poznali a verili v Neho.

Co teda poviem zmysle uvodu k danej teme? Kedze sa jedna o legalizaciu na liecebne ucely, nemozno proti tomu nic namietat. Mozno si iba domyslat mozne zneuzitie daneho zakona, co uz bude naozaj predmetom skumania organov cinnych v trestnom konani.

Ako som hovorila, mohla by som porovnat legalizaciu marihuany v jej obratenej podobe, podla ktorej by nesluzila danemu ucelu, s hriechom, ktory je v ociach Boha odsudenia hodny. Hriech nam vsak bol skrze obet Pana Jezisa, ktory zomrel za hriechy celeho sveta, odpusteny, aby sme mohli byt ospravedlneni pred Bohom, a Jeho vzkriesenim, aby kazdy kto veri v Neho, mal nadej vecneho zivota. Hriech je to, co nas oddelilo od Boha, to, co nam znemoznilo vstupit do zony Boha, teda stat sa dedicmi v nebeskom kralovstve, inymi slovami byt spaseny.
Boh vsak nezabudol na cloveka a zmiloval sa nad nim, ked prisiel na tento svet z Bozej vole Jezis Kristus, Bozi Syn a svojou vecnou obetou za hriechy celeho sveta zvitazil nad hriechom, ktory uz nepanuje viac nad tymi, ktori prijali milost Boziu vierou v Neho, ktory svojim zkriesenim dal nadej vecneho zivota.
Ján 3, 16
Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.

Nemlč, Sion!

9. května 2013 v 9:30 | Adina Christie |  Žalmy
Nemlč, Sion, ale spievaj,
aj keď ti je ťažko,
aj keď ťa obľahnú nepriatelia.
Moje slovo je vždycky blízko teba
a nemusíš sa pýtať: Kto nám ho prinesie z neba?
nemusíš sa vypraviť na cestu za morom,
aby si našiel Hospodina.
V tvojom srdci planie Jeho oheň,
otvor svoje ústa srdca
a povedz, čo ti priniesol dnes, Svätý Izraelov.
Nech zastrie Boží oblak svätyňu chrámu tvojho Boha,
nech uvidia Jeho slávu na Sione!
Nemlč, Sion!

Ako mi úzko v duši

9. května 2013 v 9:28 | Adina Christie |  Žalmy
Ako mi úzko v duši,
ako ma Tvoje povrázky vyťahujú z hlbín,
ako sa zrkadlo rosí a nevidím ani čiastku,
ako mi Tvoj oheň prepaľuje vnútornosti,
bárs by mi spálené vnútornosti boli upokojujúcou vôňou,
radosťou, že ostalo iba zrnko pravdy, nezničiteľné,
sedemkrát prepálené zlato,
Tvoja láska vo mne...

Čas plynie stále rýchlejšie

6. května 2013 v 17:12 | Adina Christie |  Zamyslenia
Áno, akoby bol iba včera minulý pondelok s otáznikom. Zvláštne, keď sa človeka niekto niečo opýta, cíti sa zaviazaný odpovedať, čo najpravdivejšie, čo najobsažnejšie, využijúc právo opýtaného. A zase niekto, akoby nepočul otázku, ide ďalej a odpoveď s ním. A niekto sa opýta a nepočúva. Iný zase odpovedá, aj keď sa ho nikto nepýta a jeho nekonečný monológ nie je možné zastaviť. Koľkokrát vás zbadá, jeho monológ pokračuje. Nikto neutečie pred ním, ak je v jeho blízkosti. No, sme všelijakí. Vždy však najlepšie urobí ten, kto trpezlivo počúva, lebo ten vie najviac o srdci človeka.

A, ľudia, poviem vám, už nie je čas na prázdne debaty. Z toho nevynímam ani seba, veď koľko som už toho narozprávala a rozpitvávala mŕtveho chrobáka. Ak bolo čokoľvek dobré z toho, čo som povedala, nebolo to moje, ale Božie. Teda, nemám žiadne zásluhy na ničom. Viem, ľudia majú radi zásluhy, lebo sa cítia byť niekým, ak len niečo z nich, slovo, alebo čin, pretrváva v srdciach ľudí, ak môžu byť obdivovaní, alebo vážení občania, všetko sa ráta ako plus k osobnosti človeka. Na tom si zakladá skoro celý svet, zanechať niečo po sebe, nejakú eifelovku.
Stačí sa pozrieť do histórie. Dejiny nesú mená rôznych hrdinov, či svätých. Zem nesie ich obrazy, sochy, tabule, osadené na očiach všetkým, vypovedajúce o národe, o spoločnosti, o vývoji. Duchovná evolúcia človeka. Bárs by nejaká bola, lebo sa zdá, že ako plynie čas, niet sa čím chváliť, lebo múdrosť človeka prestáva byť múdrosťou a stáva sa bláznovstvom sveta. Po príklady netreba chodiť do knižnice, svet sa stal konzumným miestom a všetko má hodnotu jedla, ktoré vchádza do úst a vychádza do stoky.

Jasné, že preháňam, povedia mnohí, ale nie to je dôležité, čo poviem ja, ale to, čo je pravda. Svet stratil pojem o pravde, lebo si navliekol uniformu, ktorá ho zaväzuje jesť jedlo, ktoré sa mu predkladá, uznávať to, čo on uznáva, spievať to, čo on spieva. Zdá sa vám to moje rozprávanie hmlisté? Tak začnite skúmať svoje srdce, či je slobodné. Skúste si vyzliecť tú nepohodlnú uniformu. Staňte sa maličkými a buďte ako deti. A začnite sa pýtať, kde je sever. A vieme, že sever ukazuje iba jedným smerom. Sever je niečo, čo sa nikde inde nenachádza a bez kompasu ho nedokážeme zamerať presne. Preto sa aj hovorí, ak nájdeme východisko v nejakej zásadnej situácii: Už viem, kde je sever.
Lebo už nemáme čas klaňať sa svetu a jeho "dobre" mieneným radám a náukám, jeho falošnej pravde. V srdci každého človeka je zapísané Božím prstom, kto v skutočnosti je, ku komu ľne jeho duša. Tam je stratená archa zmluvy, ktorú svet dobrodruhov hľadá a verí, že keď ju nájde, bude mať v rukách moc, ktorú môže zneužiť pre seba. To je však ďalšia lož zo sveta, lebo Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy. On sám je pravda a život. A túto pravdu nájde každý, kto dúfa v Boha. Lebo kto hľadá, nájde a kto klope, tomu otvoria.

Mohla by som hovoriť ešte dlho a možno by niektorí zaspali, lebo je pohodlnejšie zavrieť oči a nechať všetko tak, ako je. Ale ja hovorím iba tomu jednému, ktorý sa trápi a je zmätený, tomu, kto hľadá záchranu, tomu, ktorý je uväznený sám v sebe, tomu, ktorý už nevládze ťarchu života: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto nezahynul, ale aby každý, kto v Neho verí, mal večný život. Ján 3, 16

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké. Mat 11, 28-30

Otáznik

1. května 2013 v 23:12 | Adina Christie |  Zamyslenia
Žeby sa vyčerpala studnica nápadov? Verím, že je to skôr tak, že ich je primnoho a tak nám bola nečakane ponúknutá sloboda čerpať z nevyčerpateľného zdroja, ktorým je pre každého niečo iné, pre mňa je to však Boh, pôvodca všetkého na zemi aj na nebi.
Napadlo ma v suvislosti s tym, ako kazdy podla svojho charakteru, teda svojho srdca, sme tiahnuti nejakym smerom, priam ako stahovavi vtaci, ktori sa stahuju instinktivne tam, kde vedia, ze preziju. Maju svoje nadherne spolocenstva, ktore su jednotne a doveruju si navzajom, nikto nepredbieha, kazdy ma svoje miesto s velmi presnym urcenim.
Zacnem tak trochu usmevne, mozno od konca. moja starka, ktora je mi aj mamou aj svokrou, aj este mnohym inym, sa s velmi velkou vaznostou hadala s tiez starsim susedom o tom, v akom pomere su sebe zem a slnko, ze teda zem obieha okolo slnka raz za rok a okolo svojej osi kazdych 24 hodin,, a ze to vie, pretoze sa to ucila v skole, ze to vlastne objavili vtedy, ked ona chodila do skoly, co moze byt takych sedemdesiat rokov dozadu.
To mi dalo uplne vazny dovod zamysliet sa nad hlbkou nasej viery v cokolvek a kohokolvek. V tom, v com clovek zije, ci uz je to rodina, alebo stav osamelosti, ci je to praca, alebo zahalcivost, ci je to luxus, alebo bieda, vzdy a vsade sme vo vnutri vlastnej reality. Zijeme, ci mrieme v reale. Akoby realita bola zivym ustrojenstvom, napajame ju a krmime, aby bola este skutocnejsia, alebo naopak, zivorime v nej, aby sme dosiahli este vacsi upadok. Realita sa nas dotyka s neskutocnou silou, niekedy krutostou, akoby nebolo vyhnutia tomu, co sa na nas chysta priamo zvnutra, na co hladime a predsa nevieme zastavit ten rozbehnuty kolos, ktory s nami niekedy zameta ako prirodny ukaz.
Nejak prirodzene som dospela k tomu, ze hoci nam dal Boh vladu nad celou zemou a slobodu konat podla vlastneho presvedcenia, ci uz je ono presvedcenie na uzitok alebo nie je, ci uz koname tak alebo onak, je to pred nami viditelne a nase rozhodovanie sa, sa teda odvija od tejto skutocnosti. Konat viditelne veci, lebo sme pod drobnohladom svojho okolia. A tak plnime isty zakon dany do nasho prostredia, ci uz v priestore nasej reality, alebo vseobecne v intenciach zakona. Tak ci tak, su to nami ovplyvnitelne deje, ale rovnako mozeme povedat, ze sme ovplyvnovani danou skutocnostou, ktoru sme sa rozhodli zmenit, lebo uz nesplnala kriteria dane okolitym svetom a teda, aby sme dosiahli urcitu harmoniu zivota, siahame po dostupnych, ci nedostupnych metach.
Viem, filozofovat je jedna vec a zit je druha vec, napadom sa vsak medze nekladu, casto je ich viac, nez sme schopni sledovat a naozaj len niektore uzru svetlo sveta. Aby som sa vratila k tomu urceniu cloveka ako vladcu Zeme. Len tazko ten isty clovek zvlada , napriklad svoje srdce, privaly emocii, zlozvyky a celkovo vlastny charakter. Dalo by sa povedat, ze s nim vzdy mava nejake to obdobie jeho dusevneho, ale aj telesneho vyvoja, jednotlive etapy zivota, poznanie, uspech, neuspech. A potom tu vidime ovocie nasho vnutorneho cloveka, skryteho ociam inych, vsak poznaneho v osobnosti, ktorou sa prejavuje navonok.
Zaujimave je zistenie, ze clovek zije vierou. Ak veris, ides dopredu, pohanany akymsi motorom, ohnom, nevycerpatelnym pramenom. Viera je zazrak od Boha, dana ludstvu ako je slnko na oblohe, ktore na kazdeho svieti, ako je aj mesiac a hviezdy pre vsetkych, aby im osvetlovali nocnu oblohu, ako je dazd, ktory ovlazuje dobrych aj zlych, veriacich aj neveriacich. Clovek viery sa casto povazuje za spokojneho a uspesneho, sebestacneho a nepripusta ani naznak toho, ze by sa jeho schopnosti formovali zasahom zhora. Takto je ubezpecenych mnoho ludi. Veria v seba a v svoje schopnosti. Niet sa comu cudovat. Este nikto, az na niektore vynimky, z ludi, ktori boli zo sebou nadmieru spokojni, nevyhladaval Boha. Boh sa vsak dava spoznat svojim predivnym sposobom kazdemu cloveku, aj pozehnanim, ktore dava do zivota niektorych ludi, nadherou zivota, prirody, umnostou cloveka, ktoru nema sam od seba, lebo to bol Boh, ktory do neho vdychol zivot.
Teda, o akej viere tu hovorim, ak spominam ludi, ktori vierou dosiahli uspech v zivote a spokojnost, sebestacnost? Je to viera vo svoje schopnosti, v ludi, v lepsi zivot, v dokonalejsie veci, v uspech tam, kde ho ini nevidia a neocakavaju. Ludia siahaju az na dno svojich moznosti, lebo veria, ze to co zacali aj dokoncia, ze dielo sa vydari, ak urobia pre to maximum. Tu sa snazia ludia o pominutelne veci, ktore su trvanlive len do casu, vlastne su akymsi Babylonom, ktory vidiet z dialky a mnohi sa nad nim zastavia a obdivuju ho. Ked pridu prve problemy, stavba dostava trhliny a clovek vydava znacne usilie na to, aby sa nezrutila. Prichadzaju depresie a clovek je pohlteny a neraz straveny tlakom, ktory nepovoluje, ba stale je to horsie.Trhliny sa objavuju uz aj vo vztahoch, v rodine a navrch presakuju nove a nove rany, krvacanie, kolaps.
Jasne, budem hovorit o tom, ze sme si ako ludia vytycili ciele hodne cloveka, nie vsak Boha. V Neho sme mali verit a vtedy by bola nasa viera prava. Boh hovori: Prilozte svoje srdce k svojim cestam. Alebo hovori: Tam, kde je tvoje srdce, tam su tvoje poklady. A my ludia, kolkokrat nechame srdce vo veciach, ktore nas nivocia, kazia nas charakter, ublizuju druhym? Ak verime v lasku Boziu, ktora uz vykonala pre cloveka to najvacsie dielo, akym je spasa cloveka, vydaneho svojim hriechom do zatratenia, potom sme odrazu uvideli kralovstvo Bozie, ze je na dosah, lebo je tak blizko, ze je pritomne.
Lebo tak miloval Boh svet, ze dal jednorodeneho Syna, aby nikto nezahynul, ale aby kazdy, kto veri v Neho, mal vecny zivot. Jan 3,16
Ano, jedneho dna Boh prisiel v osobe jezisa Krista na Zem, aby sa predstavil ludom. Chodil medzi nich a hovoril im o nebeskom kralovstve, o tom, co je spravne, co sa lubi Bohu a co nie. Nezhanal si bohatstvo sveta, nezakladal si rodinu, neuzival si v zabavach a pijatikach, nechodil za dievcatami. Uplne vazne prisiel splnit volu Otca, a tou bolo, aby bol kazdy spaseny, kto uveri v Jezisa Krista. To sa mohlo stat jedine tak, ze polozil svoj zivot za hriechy sveta. Na vlastnom tele vyniesol nase nepravosti na kriz, aby sme mohli byt ospravedlneni pred Bohom, aby kazdy, kto veri v Neho mal vecny zivot, ako aj On bol vzkrieseny a na treti den vstal z mrtvych.
Pan Jezis, ked prvykrat vystupil v synagoge, povedal:
Duch Panov je nado mnou, a preto ma pomazal zestovat chudobnym evanjelium, poslal ma uzdravovat skrusenych srdcom, vyhlasit zajatcom prepustenie a slepym navrat zraku, zlomenych poslat na slobodu a vyhlasit rok Panov prijemny. L 4