Prosinec 2012

Šťastná hviezda

30. prosince 2012 v 20:05 | Adina Christie |  Zamyslenia
Kedysi sa zvyklo používať také krásne podobentstvo: Ak sme chceli povedať jednou vetou, že niekto sa má veľmi dobre a darí sa mu vo všetkom, na čo siahne, že sa narodil pod šťastnou hviezdou. Je v tom však oveľa hlbšie posolstvo, pretože by sme mohli hovoriť, že my všetci sme sa narodili pod šťastnou hviezdou. Presne pod tou istou hviezdou ako Pán Ježiš, ktorý sa narodil z Božej vôle a moci v obyčajnej smradľavej maštali. On je vskutku tým dôvodom, prečo zažiarila slávna hviezda Kristovou slávou.

Ona bola tým znamením, že Boh prišiel priamo k nám, aby nám ukázal svoju nehynúcu lásku, aby nás naučil, čo tvorí život a čo je nám na smrť. Aby nás pripravil pre vstup do milostivého roku Pána, ktorý je posledným obdobím časného veku až do príchodu Pána. Hovorím o tom, že milostivý rok Pána stále trvá!!! Tento rok sa nazýva rokom hlavne preto, že je prípravou na život vo večnosti. Mohli by sme ho pokojne nazvať nultým rokom večnosti. A prečo je milostivý?

Pretože Boh nám prejavil nekonečné milosrdenstvo a dokázal nám, že Božia pravda v proroctvách naozaj žije a príchodom Krista sa naplní tak dlho očakávaná pravda o záchrane celého ľudstva. Jednorodený Boží Syn umrel za naše hriechy a ospravedlnil nás pred Bohom; ukázal nám neskutočne silnú lásku, akej je schopný jedine Boh. Ježiš Kristus umrel za našu spásu, aby vo svojom vzkriesení aj nás vzkriesil pre večný život v Božom kráľovstve.
Toto je tak nesmierna milosť, že ju môže pojať iba večnosť.

Ev. podľa Mat. 2, 2-6
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu.
Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.
Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem.
Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš.
Odpovedali mu: V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok:
A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pastierom môjho ľudu, Izraela.

Keď zavriem oči

21. prosince 2012 v 20:04 | Adina Christie |  Zamyslenia
Koľkokrát som zavrela oči, zmocňovala sa ma scenéria fantazijného sveta, v ktorom som bola niekým iným, než v skutočnosti. Všetko som dokázala a všetko bolo v tomto svete ľahké a uskutočniteľné. A všetko bolo nádherné na pohľad ako v rajskej záhrade. Bezstarostne som sa vznášala nad omamnou vôňou kvetín a moje oči pili tú krásu plnými dúškami. Prežívala som úžasné dobrodružstvá, kedykoľvek po tom moje srdce zatúžilo. Bola som slobodná od nevľúdneho sveta a návrat do reality bol naozaj čím ďalej, tým ťažší.
Bol však súčasťou každej výpravy do mojich snov, lebo všetky sny raz skončia a treba sa zobudiť. Nezáleží na tom do čoho sa zobúdzame, lebo to, čo nachádzaš, je, aspoň nateraz, nezmeniteľný fakt, skutočnosť, ktorá je tu pre teba a ty z nej žiješ alebo umieraš. Ak si sa dostal do bodu, keď cítiš, že s teba uniká život, že tlak spôsobovaný svetom už viac neznesieš, nezostaň ležať a odober sa na skutočnú výpravu za pokladom hodným každého snaženia, za pokladom pokladov. Viem, že som teraz v tomto, ani nie príbehu, ale akejsi rozprávke, skutočnej rozprávke, úplne nehorázne prešla zo seba na teba, tak prepáč, ak ťa to irituje.
Viem, o čom hovorím. Keď som sa ja ocitla v tom bode, už všetko tlelo a miestami hrozivo bublalo ako sopka, ktorá sa o chvíľu na mňa vyleje a zmetie ma z povrchu zeme. To sú tie momenty, ktoré prináša život v určitej etape žitia. Niekto prechádza manželskou krízou, iný sa borí s financiami a nevládze viac kŕmiť nenásytné ústa svojich veriteľov; niekto však prechádza hlbokou osobnou krízou, pod ktorú sa podpísalo viacero problémov súčasne. A to bol môj prípad.
Prišlo aj na ťažké depresie, čo však nič nerieši iba veci zhoršuje. Vlastne zo svetského pohľadu, a v tom čase aj môjho, bola vec neriešiteľná a uvedomovala som si, že je načase znášať dôsledky svojho neusporiadaného života.
Ale ako? Opustili ma sily, mozog vôbec nereagoval na podnety zvonka. Moja duša bola skutočná troska. Ocitla som sa na samom dne akéhosi strašidelného údolia. V noci som sa strhávala z hrôzostrašných snov, keď som sa bála opäť zavrieť oči a spať. V tomto stave som sa rozhodla, že nájdem Boha a neprestanem Ho hľadať, až kým Ho neuvidím, alebo aspoň, kým si On nevšimne mňa a nezačne konať v mojom biednom živote, kým nedá všetko na správne miesto, kým neuzdraví moju chorú a pošliapanú dušu. Vtedy som pozbierala zvyšky svojich síl a išla som za pokladom srdca, za svojím princom na bielom koni: Kde si, môj nádherný? Kedy sa dotknem lemu tvojich šiat? Kedy ma pozdraví moja ranná zora? Takto spievalo moje boľavé srdce. Moje srdce bolo húževnaté a bolo poprvýkrát šťastné za svoju námahu, akoby už videlo cieľ svojej cesty, akoby už bol na dosah On, ktorý ma vezme do náručia a naplní svojou láskou a milosťou.
Pol roka som si razila cestu cez tŕnie a bodľač, cez ostré skaly, cez bahno, ktoré sa ma snažilo svojou silou vtiahnuť späť a nechať tak moje hľadanie Boha. A On sa ma jedného dňa naozaj dotkol nevídanou silou. Uverila som v Ježiša Krista, môjho Spasiteľa, môjho Záchrancu, už tu na zemi. O štyri mesiace som Mu odovzdala život. Ježiš sa stal mojím jediným Pánom. Každý deň beriem svoj kríž a nasledujem Pána. On mi dal nový život, svoju lásku a pravdu, a nesmiernu slobodu. Už ma nezotročuje strach, nič svetské mi nenaháňa obavy o život, ktorý je v rukách môjho Boha. Jeho pravda, ale predovšetkým Jeho milosť a láska, premieňa moju myseľ na Kristovu. Keď zavriem oči a otvorím myseľ, vidím tam môjho Boha, vidím tam výzvy, do ktorých ma Pán volá, aby som žila v Duchu evanjelia Ježiša Krista. Amen
Mt 11, 25- 30
...Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Jan 3, 16-17
Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.






Vyjedači chladničiek versus bojovníci

14. prosince 2012 v 23:32 | Adina Christie |  Zamyslenia
Ahojte :) Už som dávnejšie nepísala. Nebol akosi čas, ani som to naozaj nestihla sledovať, iba som vnímala, že mi ušli tie najlepšie témy. Nuž čo, smola :P A dnes si sadám k nočným tvorom. Bŕ..Lebo vyjedači chladničiek sú nudní, svoj zmysel života zamrazili v mrazničke. Napadá ma, že by nebolo zlé, ak by sa v noci opäť vydali na lov a otvorili chladničku, respektíve mrazničku, keby im podstrčil niekto zhora ich ozajstný, prapôvodný zmysel života, keď ešte netúžili po naplnení svojho brucha, ale po naplnení svojich túžob.
Vedeli ste, že muži neboli stvorení na to, aby boli padavky, ale aby z nich boli praví bojovníci? Nemyslím iba na vojnových hrdinov, ale na ozajstné výzvy, ktoré nenechávajú mužov chladných, v ktorých zabúdajú na vystrašeného chlapčeka v sebe a idú neohrozene v ústrety niečomu, čo ani do detailov nepoznajú, teda ani netušia, aký je koniec ich výpravy na cestu neohrozeného bojovníka; nechajú blčať oheň svojej túžby v srdci napriek výstrahám, napriek nebezpečenstvám, napriek možnej smrti.
Už viem, prečo je toľko mužov depresívnych, prečo sa toľko mužov schováva za masku niekoho, kto sa im z duše protiví, prečo lipnú na svojom modely, ktorý zabezpečuje ich život taký, aký sa páči ich okoliu, taký, ktorý si vymyslel svet pre mužov, aby boli mužní. Ale to je súbor svetských pravidiel, je to svet, ktorý diktuje aký máš byť, dokonca, čo je to mužnosť. Ale ty v skutočnosti nosíš sadru, ktorá ťa zvnútra svrbí a zvonka ti nedovoľuje uhnúť ani na krok od vymyslenej postavy, ktorú ti svet určil.
Čo myslíte, Boh stvoril kresťanov, ktorí sú extrémne milí, nábožní, ktorí sedia v laviciach a počúvajú kázne a nechajú si diktovať od autorít, čo je pravda Božia a čo nie je? Alebo, či sedia zavretí s Bibliou a čakajú, kedy k nim prehovorí Boh? Ale toto nie je obraz svätosti, ale úpadku mužov majúcich Božie posolstvo pre všetky národy sveta! Boh vložil do mužského srdca odvahu byť tým, kým túži byť, ísť za srdcom, ísť neustále vpred a nemyslieť na prekážky, nemyslieť na prípadné zlyhania, nemyslieť na to, že čo ak...
Myslím teraz na tých, ktorí sa rozhodli niesť kríž každodenný a nasledovať Ježiša Krista. Všade. Boh im dal nové mäsité srdce, Ducha Svätého a stali sa novým stvorením v Kristu Ježišovi, nielen preto, že uverili v Neho, ale aby sa ich túžby bojovať spravodlivý boj, naplno rozvinuli. Kresťan už našiel zmysel života v Bohu, ktorý nie je ustráchaný Boh, ale vášnivý a bojovný, On je láska, život, pravda, sloboda.