Září 2012

Verím v Ježiša Krista! A hotovo!

19. září 2012 v 23:43 | Adina Christie |  Zamyslenia
Nikdy v živote som nestretla vílu. Ani raz som ju nevidela tancovať so svojimi sestrami v slnečnom svite medzi stromami nášho lesa, kde som chodila na černice, alebo som sa ozlomkrky bicyklovala po násype a len o malý chlp som minula strom, ktorý mi stál v ceste. Aj tak bolo moje detstvo záhadné, hoci som nikdy neprišla na to, že prečo. A dnes to už neriešim. Víly však bývajú podľa niektorých ľudí aj vo svete. To sú tie zábery, keď sa človek prebudí z kómy v nemocnici a hľadí na zjavenie nevídanej krásy.
Ale, asi dám niečo reálnejšie, také objaviteľné, že sa každý rozpamätá na svoju vílu, keď sa aspoň zamyslí. Ideálne by bolo, ak by mala aj vonkajšiu aj vnútornú krásu. Ale nikto nemá dôvod bazírovať na modelkovskom type, ktorý má extrémne vysoké EQ, veď sme len ľudia, tak sa netreba čudovať, ak naša víla nebude tip-top, ale bude mať dobré srdce, plné lásky, ktoré prehovorí v našom živote tak výrazným spôsobom, že nikdy nezabudneme na stretnutie s ňou, až tak, že sa stane hlavnou postavou našich vymyslených rozprávok deťom.
Ja som už vyrástla z detských rozprávok a môžem povedať, že aj zo svetskej reality. Pred ôsmymi rokmi, jednej noci prišiel ku mne kráľ v kráľovskom odeve a s ozajstnou korunou na hlave. Povedal mi: Splním ti všetko, čo som sľúbil a prešiel cez moje telo. Ešte dlho som počula ozvenu jeho hlasu a cítila jeho dotyk. Odvtedy som hľadala môjho Pána, hoci som netušila, či je to vôbec možné. Pred dvoma rokmi sa ma dotkol Pán a dal mi svoj vlastný život, dal mi svoju lásku, svoju pravdu, svoju slobodu. A ja som dala svoj život Ježišovi Kristovi, aby som bola v Jeho láske odteraz až naveky. Áno, verím v Ježiša Krista! A hotovo!

Ťažké nohy

12. září 2012 v 16:45 | Adina Christie |  Svedectvo


Od pätnástich rokov fajčím. Medzitým som už niekoľkokrát prestala, naposledy v januári, keď ma Pán oslobodil zo závislosti a ja som verila, že po cigarete viac nesiahnem, potom ešte dvakrát na kratšiu dobu. V máji však prišli ťažké útoky zlého, kedy som riešila peniaze nadobudnté z predaja trojmetrového pozemku. Predstavila som si, že časť z nich pôjde na dofinancovanie dlžôb a bude konečne pokoj od neustáleho tlaku, ktorý som miestami cítila ako balvan, ako obrovskú prekážku ísť len a len s Pánom. Moje predstavy sa však nesplnili, pretože som náhle musela bojovať o tie peniaze a nevybojovala, lebo ostali v rukách môjho muža. Strach, že o nich prídem, vyvolali vo mne neuveriteľné emócie a vznikla veľmi ťažká atmosféra, ktorá ma dohnala až na dno.
Prišla prázdnota, ale už nie zo straty peňazí, Pán ma usvedčil, ako veľmi ešte lipnem na svetských statkoch. Veď Pán za mňa doteraz zaplatil všetko a to dokázateľne, lebo to už robí dva roky, že každý mesiac sa, aj keď po biede, uhradí to, čo je potrebné, doťahujú sa nejaké sklzy a tak rôzne a prejdeme do ďalšieho mesiaca. Vždy to vyzerá, že to neutiahneme a predsa v poslednej chvíli príde úľava, že znovu sa Pán postaral. Keď si to pripúšťam príliš, je to ako stiahnutá slučka, ktorá povolí vždy, keď si uvedomím: veď Pán sa postará o každý deň! A ja som odrazu chcela všetko ukončiť bez námahy! Pán je skvelý, hlavne, keď ma napomína. Milujem Otcovu výchovu, lebo vtedy si najviac uvedomím, že sme veľmi blízka, ba najbižšia rodina.
Tento rok bol plný nástrah. Bola som ako na strelnici, zlý do mňa hádzal svoje jedovaté šípy ako na olympiáde. Myslel si, že zvíťazí a zoberie trofej, najvyššiu, veď chcel získať to, čo patrí Bohu, moju dušu za pár drobných. Fuj, ale bol neodbytný! Nevymenila by som život, ktorý mi dal Pán, za nič na svete. On ma umiestnil do svojho odpočinku, len v Neho dúfam. Ale aká je to nádej! Živá nádej, viditeľná v mojom Kristu, viditeľná ako je On živý vo mne. Ale nebolo tomu vždy tak. Keď som uverila v Pána pred dvoma rokmi, bola táto nádej neviditeľná, ale Duch Svätý, ktorý ma objímal ma utvrdzoval v Jeho láske, že On ma miloval vždy a naveky bude milovať. Ani som nemusela premýšľať o tom, či verím, veď Jeho láska ma prikryla zvonka aj zvnútra. Akurát som nechápala tie divné stavy, keď ma Pán prepaľoval.
V tom sa mi rozjasnilo, až keď som dostala od Pána prvé veľké napomenutie, že nehodne zaobchádzam so slovom. Zrútila sa moja stavba a ja som spadla prvýkrát na dno. Veľmi rýchlo ma však Pán vytiahol a uzdravil z mojej namyslenosti, z toho, že niečo som, aj keď som nebola nič. Potom prišlo obdobie, keď som sa túžila modliť v Duchu a v pravde. To bol krásny čas, celé hodiny som bola schopná hovoriť s Pánom, ale aj počuť Jeho jemný šelest v mojom srdci, keď mi mnohokrát dohováral, aby som viac otvorila svoje srdce doma v rodine, ktorú som zanedbávala, v snahe byť len s Pánom, pretože On jediný ma zaujímal. Pán bol skutočne trpezlivý, veď som bola ešte dieťa, však čím ďalej tým väčšie. A tak mi Pán začal hovoriť: Zanechaj detské spôsoby, pripravil som ti tvrdú stravu, aby si prestala jesť predžuté jedlo. Ale som nerozumela, aj keď som si myslela, že rozumiem, veď tvrdá strava mi vždy chutila.
Jeho pravda, vzácny diamant, až teraz som spoznala jej pravú chuť, jej plnosť, keď nie je možné ju nijakým spôsobom upraviť, nie je možné z nej nič ubrať, ale ani priložiť. V nej som si uvedomila Pánovu slobodu, ktorú mi dal. A keď mi niekto povie, veď máš slobodnú vôľu konať tak, ako chceš, rozhodnúť sa po svojom, trebárs aj odísť a vzdať sa Pána, viem, že som sa rozhodla byť v Božej slobode, lebo v nej je pravda a život, v nej je moc a sila môjho Boha, ktorý navždy zvíťazil nad každou mocou zlého v Kristu Ježišovi. Moja slobodná vôľa sa rozhodla jediný krát správne, keď som prijala Krista, lebo s Ním som prijala milosť, ktorú mi On dal.
Ale aká je to milosť! Milosť na jedno použitie? Božia milosť je nekonečná a trvá naveky. Veď Kristus dal seba za nás, On umrel, aby my sme neumreli, vstal z mŕtvych, aby aj nás vzkriesil pre večný život. Tak nás miluje Pán, Jeho lásku si nikto nevie ani predstaviť, len ten, komu ju zjaví Pán svojím dotykom a pozvaním do svojho odpočinku, do jeho milosti, ktorá sa vylieva na všetkých, ktorí v Neho uverili, že On vzal na seba naše hriechy a pribil ich na kríž. Boh nás ospravedlnil z hriechov, za ktoré nám podľa Starého Zákona patrila smrť. Nový Zákon je milosť a láska, viera, pravda, sloboda v Kristu Ježišovi a nadovšetko život v Ňom, v ktorom sme zapečatení Duchom Svätým, aby nás vyučil Božím veciam, aby nás s láskou napomínal a dal nám odpočinutie v Jeho láske. Milosť je prameň, z ktorého neubúda. K tomuto prameňu vodí Pastier svoje ovečky. Netreba sa obzerať, kto mi dá niečo lepšie, môj Pastier mi dáva to najlepšie, dal mi seba a v Ňom je všetko vo všetkom.
Aj ľudia zo sveta môžu mať to, čo mám ja, lebo Pán neľutuje svojho daru a ponúka evanjelium každému, že či by sa mu náhodou neotvorilo srdce a Pán by mohol vojsť a s ním povečerať za jedným stolom, lebo tak, ako svieti slnko na všetkých, tak Pán miluje každého a neprestajne hľadá stratených synov. Keď sa zavrela moja domovská stránka, bola som odrazu neuveriteľne sama. Tá samota sa plížila ku mne ako had, ako jed, vstreknutý do môjho srdca. Veru, bolo vo mne málo lásky a veľa nevypovedaného kvárilo moju dušu. Opäť som bola ja a tí ostatní. Tí, čo sa nazývali bratmi, mi boli vzdialení príbuzní, ba ešte som aj často reptala na nich a vyčítala som im, že sú príliš svetskí. Pán mi ukázal, že, to ja som spadla do sveta, keď som sa strácala v súženiach a starostiach o rodinu. Ukázal mi moju prevrátenú lásku, opičiu lásku, moju službu, ktorá nebola službou lásky, ale otroctva.
Ako je dobre s Pánom, On ma vždy napraví a posadí do pravdy. A tak som uvidela opäť slobodu v Pánovi a v nej sa vznášam až doteraz. Pán ma vedie k tomu, aby som sa spoliehala iba na Neho, teda vedie ma k väčšej duchovnosti aj v tých najbežnejších veciach, veď nemôžem žiť chvíľu s Pánom, potom vo svete a dookola byť vytrhávaná z môjho odpočinku v Ňom. A tak teraz robím všetko s Pánom a teším sa, že Ho mám vždy pri sebe. A hoci predtým to nebolo jednoduché, lebo som nemala ani komôrku, ani kúsok miesta pre seba, ani žiadne ticho, Pán sa postaral, aby som prekročila aj túto prekážku. Nič sa nezmenilo, všetko je po starom, ale už nedelím čas na veci Božie a veci svetské, všetok môj čas je Pánov. Tam, kde som ja, je so mnou aj Pán. To však bude iné svedectvo. Milujem Pánovu výchovu, ešte vždy je čo na mne polámať, aj keby to bola palica, len nech sa ohýba moja šija.