Srpen 2012

Keď čierna znamená život

18. srpna 2012 v 0:24 | Adina Christie |  V duchu evanjelia
Čierna ako smútočná farba. V minulosti, dnes už pomenej, sme smrťou blízkeho človeka vyhlásili smútok. Nosili sme čierny odev, zvyčajne rok, niekedy kratšie a niektorí ho už nikdy nevymenili za farebný, pretože sa nikdy nezmierili s odchodom milovanej bytosti.
Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý prišiel z výsosti na zem, aby nás zmieril z Bohom, zomrel krutou a mučeníckou smrťou, ktorú predpovedali proroci už v Starom zákone. Pán Ježiš prišiel z vôle Boha, Otca, zachrániť svet pred večnou smrťou a dať mu nádej večného života. Jedine obeť človeka, nevinného a čistého srdca mohla vykúpiť človeka z moci zlého. Pán Ježiš na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na kríž, kde bol pribitý celé hodiny, kým neumrel. Jeho smrťou skončila moc diabla nad človekom, ktorému hrozila za hriechy večná smrť v ohnivom jazere. Jeho zmŕtvychvstaním započal nový život, nádej večného života. Bolo dokonané Božie dielo. Táto milosť spasenia, je nám daná skrze vieru v Ježiša Krista, korý zomrel za každého jedného človeka bez výnimky. Teda nikto nemôže povedať, že je dosť dobrý a netýka sa ho to.
Keď Pán zomrel, náhle sa zmenila obloha, akoby dal Boh na známosť celému ľudstvu svoj nesmierny smútok a bolesť nad smrťou Jednorodeného Syna. Zároveň sa roztrhla opona odvrchu až nadol, naša kynúca nádej, že od tej chvíle môžeme ísť priamo k Bohu, ak sme uverili v meno Krista.

Evanjelium podľa Lukáša, 23. kapitola


43 Bolo okolo šiestej hodiny a nastala po celej zemi tma až do deviatej hodiny.

44 Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa napoly roztrhla.

45 Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Keď to povedal, dokonal.

Evanjelium podľa Lukáša, 24. kapitola

44 Potom im hovoril: Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.
45 Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma,
46 a povedal im: Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych
47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
48 Vy ste toho svedkami.
49 Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51 Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
53 Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.


Ako sa máš, Pane?

15. srpna 2012 v 10:00 | Adina Christie |  Žalmy
Ako sa máš, Pane?
Pýtam sa, ja, nehodná Tvoja dcéra.
Pýtam sa, ja, lebo ma ešte nenapadlo
opýtať sa môjho Pána, ako mu je,
keď na mňa hľadí bez prestania...
Ty si môj živý Boh, ktorý ma splodil,
Ten, ktorý miluje viac, ako všetci, ktorých miluje.
Za všetkých si sa postavil, môj Pane!
Cez vlastné telo si otvoril dvere a každého si ponúkol:
Poď, lebo inej cesty niet a ja nechcem, aby si umrel,
ale aby si išiel so mnou tam, kde je večný život.
Hľa, Otec nás čaká! Všetko ti odpustil,
lebo si uveril v moje meno.
Amen, hovorím vám, On objíma stratených synov
a ich slzy navždy poutiera!
Ako sa máš, Pane?
Koľkokrát žvatlám bez rozmyslu
a to, čo správne vypoviem,
iba Tvoj Duch mi pripomína.
Viem, že si smutný, keď ja plačem
a moja radosť v Tebe, je prežiarená láskou môjho Krista.
Moju bolesť cítiš na svojom tele
a moje starosti Tvojho Ducha rmútia.
Keď blúdim, v Tvojom oku sa slza zaskvie
a Tvoj Duch ma s láskou napomína.
Vždy, keď ma prepaľuješ,
aj na Tvojom srdci veľká páľa.
Lebo si navždy vzal moje bremä
a poznáš ťažobu môjho súženia.
Tak, ako poznáš lásku v mojom srdci,
veď Ty sa vo mne rozlievaš.
Lebo si olejom na moje rany.
Si moja radosť, v ktorej sa vznášam vo výšinách.
Buď pozdravený, môj Ježiš Kristus!
Ty vo mne tak, ako ja v Tebe, moja nádherná láska!

Hodnota času

10. srpna 2012 v 22:29 | Adina Christie |  Žalmy
Zmeškala som autobus, ale netrápi ma to.
Prišla som o kúsok môjho času,
ktorý sa rúti šialeným cvalom.
Biedny je človek, ktorý plače nad rozliatym mliekom.
Ostávajú po ňom len smradľavé stopy...
Koľko minút ešte, kým budem môcť pokračovať v tom,
čo nič nie je?
Koľko minút presedím pri káve v reštaurácii?
Len časová os sa posunie, meradlo tohto sveta,
ktorý váži a ohodnocuje to, čo hodnotu nemá.
Prach si a v prach sa obrátiš...
Načo mi je táto nostalgia?
Odpusť mi Ty, ktorý ma ľúbiš!
Ty, ktorý si mi toľko sľúbil
a Tvoje slovo zostáva navždy!
Tvoja milosť sa mi veľmi ľúbi.
V Tebe si sa mi dal znovu narodiť.
V kolíske Tvojej čas nepremárnim.
Ty rastieš, ja sa chvejem pre večné časy.
Pre lásku, ktorá sa nikdy nestratí.
Časnosť pominie, ale Tvoja milosť trvá naveky!
Sláva Ti, Pane!

Bubo a Bubka

10. srpna 2012 v 20:48 | Adina Christie |  Nostalgia
Keď boli deti malé, zatúžili po morskom prasiatku. Manžel bol veľmi proti tomuto nápadu, ale keď už bolo zvieratko doma, zvykol si. A ono bolo skutočne nádherné. V prekrásnom ryšavom kožúšku vyzeralo ako plyšová hračka. Len tmavé oči ako drahokamy, svietili na jeho hlave a my sme si to malé stvorenie okamžite zamilovali. Najprv sa bálo, keď sme ho chceli pohladkať, len čo sa však udomácnilo, blažene sa natiahlo ako placka a vydávalo slastné zvuky. Náš Bubo, ako ho deti nazvali bol veľmi zvedavý a vždy, keď som bola v jeho blízkosti, postavil sa ako človek a prednými labkami sa držal drevenej steny svojej klietky. Ja som sa k nemu prihovárala a rozprávali sme sa ako starí kamaráti. Samozrejme Bubo začal kvíkať od radosti a dožadoval sa potravy, hoci bol sýty, väčšinou. Chodili sme mu zbierať trávu do blízkeho parku. Vždy som bola smutná, keď bolo pokosené a nebolo čo nazbierať. To som potom musela ísť aj ďalej ako som bola naučená. Neverila by som, že aké je ťažké nájsť trávu v meste v niektorom období, keby sme nemali Buba. Viem, mohli sme mu natrhať potravu niekde v lese, ale na to nebol ani čas, ani spôsob. A pomaly som zisťovala, že je to bremeno, ktoré asi nebudem môcť dlho znášať. Do toho jedného dňa priniesla dcéra malú čiernobielu samičku, aby sa mal Bubo s kým hrať. Nevedela som, čo na to povedať. A tak sme, hlavne ja, raz zbierali trávu, inokedy som kúpila seno, piliny a ďalšie drobnosti, len aby naše zvieratká prežili a cítili sa dobre. Po pár mesiacoch spolužitia Bubinka, teda samička, potratila. Bolo mi jej ľúto, bola oveľa slabšia ako Bubo. Načas sme ich museli oddeliť, aby sa chuderka pozviechala a nabrala síl. Bubo však strašne smútil za ňou a začal vyskakovať s klietky. Trhalo mi to srdce a tak, hneď ako to bolo možné, sme ich opäť dali dokopy. Teraz už Bubinka vynosila štyri nádherné morské prasiatka, boli medzi nimi čierne aj ryšavé, aj strakaté. Keď som v tom období prichádzala z práce, vítal ma ich úpenlivý kvikot. Jedno cez druhé naťahovali krky a čakali ma, že ich pohladkám a nakŕmim. Deti sa s nimi tiež hrali, keď prišli zo školy, ale na mne bola starosť. Hovorila som si, a nielen sebe, aj deťom: čo ďalej? Trápime sa, ale oni sa trápia viac. Nakoniec sme sa rozhodli, že ich predáme do zvieratkového obchodu. Najprv sme predali mláďatká, potom Bubinku. A keďže sa Bubo veľmi páčil našej babke, ponúkli sme jej ho, aby si ho vzala do domu. U babky prežil Bubo asi ešte rok, to už mohol mať šesť rokov. Tieto zvieratká boli niekoľko rokov členmi našej domácnosti a milovali sme ich tak veľmi, že aj dnes si často spomenieme na nich, hlavne na Buba, lebo toho sme mali najdlhšie. Pozerával s nami televízor a nechal sa hladiť kým neskončil film alebo rozprávka. Keď sme ho okúpali, zavinuli sme ho do jeho uteráka, aby neprechladol, lebo morské prasiatka sú citlivé na zimu. Z uteráka mu trčal iba nos. Raz sme na neho zabudli a on sa vybral na exkurziu po byte. Tento príbeh je skutočný. Zvieratká potrebujú veľa lásky. Neodporúčam chovať ich len pre zábavu, či dokonca módu.

Nikto sa nenašiel, ako Ty...

6. srpna 2012 v 22:36 | Adina Christie |  Žalmy
Som ovca, ktorá bľačí, bľačí na druhé:
Tu som, tu som, tu som, milované moje.
Taká som, taká som bola, taká nebudem.
Nechcem sa zmeniť, nič nechcem meniť.
Premeň ma, Pane!
Pozri sa, ja dychtím po Tebe!
Vzdychám, plačem, nie, revem!
Pozri sa, bolí ma srdce!
Akoby do mňa tisíc nožov!
Tak úpiem, som len ston, len para,
ktorá zmizne...
Nedovoľ to, Pane!
Prepaľuj ma stále!
Možno keď zhorí to, čo vraví: Ja!
Ostane kúsok premenej v zlato...
Nie kúsok bižutérie, falošnej,
ako moje vnútro, čo sa pýchou leskne,
ale pravé zlato, žiarivé ako Kristus!!!
Môj plač je dážď, moje ja, je jeho oblak,
búrkou z neho vylej vody,
bleskom ho spáľ už navždy!
Už svitá...
Božie kráľovstvo je blízko,
ba už je tu!
Ak by som už nemala šancu,
pozri: ja ťa milujem, tak bolestne,
tak blažene, tak bláznivo!
A len Teba!
Nikto sa nenašiel, ako Ty!
Ani sa nenájde!
Amen

Spievali hudci

2. srpna 2012 v 17:28 | Adina Christie |  Žalmy
Spievali hudci na priedomí môjho srdca,
búšili do gitár, husle vyludzovali ťahavé tóny
a všetok Boží orchester mlátil do klávesov
a padali na zem predivné zvuky,
tancujúc sa pochytali za ruky, viem, každý, to, čo mal
a spievali žalmy a chválospevy, ódy ód sa vznášali tam,
kde sú naklonené Božie uši,tam,
kde sa raduje Hospodin, Kráľ.
Lebo si milosti plný, Pane Hospodin,
ešte sa neotvorila zem podo mnou,
ešte ma nepohltili jej nenásytné ústa,
ešte mi svitá na večnosť, ktorú si mi sľúbil,
lebo môj Pán je dobrý a Jeho milosť trvá naveky!
Hallelujah!

Je to dar od Boha

1. srpna 2012 v 21:50 | Adina Christie |  Zamyslenia
Genialitu si celkom iste nekúpiš. Ak ju máš, nemáš ju len sám zo seba, ale ťa požehnal Boh, ktorý stvoril všetko stvorenstvo na nebi aj na zemi. Áno, aj duchovné veci majú svojho Stvoriteľa, ktorým je Boh. A veru múdro a prerozmanito stvoril Pán neba a zeme všetko, čo sa v nich nachádza. Tak ako jedlo, nie je len sladké alebo slané, ale môže byť aj kyslé, horké, štipľavé, nevýrazné atď. Ak by niekto namietal, že toto tvrdenie je scestné, nech sa páči. Každý má slobodu ísť svojou cestou, či už je tá cesta široká alebo úzka. Podľa Písma, Pán Ježiš, Syn Boží, poslaný splniť vôľu Otca na nebesiach, prišiel na zem ako Slovo a toto Slovo svieti vo tmách a tma ho nemôže pohltiť.
Evanjelium podľa Jána, 1. kapitola:
1 Už od večnosti jestvovalo Slovo, ktoré bolo u Boha, a to Slovo bol Boh sám.
2-3 On, toto Slovo, stvoril všetko, čo jestvuje, a niet ničoho, čo by On nebol stvoril.
4 On je zdrojom všetkého života a svetlom pre každého človeka.
5 To svetlo prekonáva temnotu sveta a tá temnota ho nikdy nepohltí.
Ak hovoríme o Božom slove, hovoríme o pravde, ktorá je čistá a neznesie lož. Áno je áno a nie je nie. Je to jednoduché a geniálne. V čom tkvie genialita Božej pravdy? Niekto nábožný by povedal: Lebo je Božia a Božie je spravodlivé. Ale Boh má pre nás niečo, čím skutočne aj dokazuje svoju svoju pravdu, spravodlivosť. Je to Jeho dobrá zvesť, evanjelium Ježiša Krista. Je to Jeho nesmierna láska a milosť, ktorá v Kristu Ježišovi podstúpila smrť na kríži, aby sme neumreli ale aby sme boli večne živí. Ježiš Kristus vzal na seba hriechy ľudstva a nechal sa s nimi pribiť na kríž. Týmto činom premohol smrť a vykúpil nás, aby tí, čo uverili v Neho, mohli byť ospravedlnení pred Bohom, aby sme boli spolu s Ním vzkriesení a stali sa dedičmi kráľovstva, ktoré pripravil pre nás.
Ján 3,16
Lebo tak miloval Boh svet, že svojho Jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.
Naozaj, stačí uveriť v Ježiša Krista? Aké skutky treba činiť, aby sme boli spasení? Na to má Písmo dokonalú odpoveď, ktorá je taká jednoduchá, až sa to mnohým zdá neuveriteľné. Ale keď pochopíme, opäť nás ovalí genialita Božej pravdy.
Ján 6,28- 29
Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.
Svet si zastiera tvár pred Bohom, nechce poznať Jeho milosť, má radšej svoju chválu a múdrosť. Má radšej pravdu, ktorá sa dá ohýbať, dá sa k nej niečo pridať, niečo odobrať. Nevšíma si, že zotrváva v lži, ktorá ho môže zabiť, lebo Boh hovorí aj: Tvoje vlastné slovo ťa odsúdi. Jedine v milosti Božej spoznáme Božiu lásku, ktorá sa za nás obetovala. Áno, Ježiš Kristus sa rozdal ako chlieb, ktorý lámal učeníkom pri poslednej večeri. Ak uveríš v Neho, aj ty si synom Božím, ktorého si Otec k hrudi privinie a utrie mu slzy, keď príde ten deň a Pán si nás odnesie do svojho kráľovstva.
Nepoznám genialitu, ktorá prevýši Boha...