Duben 2012

Moje sladkosti

30. dubna 2012 v 21:00 | Adina Christie |  Zamyslenia
Ano, ako som to uz niekde citala nemusi sa jednat o klasicku sladkost, ktora sa nam roztapa v ustach. Jeden vas moderator hovorieval, ze budeme mat nebicko v puse.
Prave ono nebo je takym mojim pokojom od Boha, ktore mi dava uz teraz a tu na zemi. Pravdaze, mnohi si tukaju na celo, ci som sa pomiatla a ci nie som v sekte, lebo raz darmo, mnoho ludi prilis trpi zemskou pritazlivostou, ktora im nedovoluje odlepit sa od zeme.
Ale podme k veci: Pred par mesiacmi sa ma dotkol Boh a odvtedy som zamilovana do Jezisa Krista. On dal do mojho srdca pokoj, ktory by som nevymenila za nic na svete . On privial juzny vietor, priniesol slnko, posadil ma do tone svojich peruti, oblozil ma svojimi pokladmi, prikryl ma baldachynom nebeskej klenby.
On je moj pokrm, moje nasytenie, moja sladka a vasniva laska, moje blaho na zemi, moje nebeske kralovstvo. Moj podiel sa crta na Jeruzalemskych poliach, kde sa prehybaju stoly pod Jeho milostou, tam kde kvitnu kvety a vcely zbieraju med lasky Krista...

Lalia polna

30. dubna 2012 v 19:49 | Adina Christie
Uz nezastieram, kto som,
ze som bola kedysi pupava
a teraz som rododendron.
Ze nic z toho nie je pravda,
lebo som aj orchidea,
trnovy ker s ruzami.
Bars by som si dala tisic mien,
viem, ze Boh ma odieva,
zavlazuje koren.
Jeho slnko ma neraz pali.
Je ako ohen.
Myslim, ze umieram.
Ano, smrtou sa zacina sloboda.
V Tebe, Pane, mam vecny zivot.
Zdrsnelo moje telo.
Zjazvene mam vnutro.
Kazdy den vydavam pocet
zo svojich skutkov.
Ci som v Tvojej laske, Pane.
Lebo Ty si moje jadro.
Menom Krista sa volam.
Tvojou rukou som poznacena.
A cakam na Tvoj prichod, Pane.
Tesim sa, ze mi das kamienok s Tvojim menom...

Ahojte priatelia

30. dubna 2012 v 18:24 | Adina Christie
Ahojte priatelia!



Bola som zhava do zalozenia blogu a potom zrazu nebol cas. Je naozaj tazke najst blog, ktory by bol sity na mieru a tak dufam, ze tu nejaky cas pobudnem a nespadne server, alebo blogery nebudu vasnivo diskutovat mimo temy, na co admin zatrhne komentare na pol roka a mozno aj na dlhsie. To sa mi stalo naposledy. Nestazujem sa, len akosi mam potrebu sa k tomu vyjadrit respektive aspon spomenut, ze uz nejaky ten clanok opustil moju hlavu. Viem, nie je lahke sa vclenit do sveta s Bohom v srdci, ale aj na perach a vo vsetkom, o com pisem. To robi Bozia laska. Ona sa neschova pod postel, ked ma svietit. Lebo Bozia laska je ako svieca. Zasvieti vo tme a odrazu vidno, pravda nadobuda kontury. mnohi sme ani netusili ako vyzera a odrazu: Hla, je tu aj tam! Je ako slnko na oblohe, ktore rozprestiera svoje luce po celej zemi.
Tesim sa na vas, priatelia :}
Adina