Abba, Otče!

24. ledna 2018 v 14:11 | adina christie |  Nová jar
Deň ako iný, zdá sa, no nie je.
Vstávaj! počujem z diaľky;
v trhline sna sa objavilo náhle svetlo.
Telo sa mračí,
povinnosti vykonávajú na mne násilie,
nevyhnem sa novému dňu,
nevynechám nádej, viera ma povzbudzuje.
Je tu zaiste tá úzka cesta, po nej pôjdem.
Prchavé, zdá sa, je moje šťastie, no nie je.
Hľadám to kráľovstvo, Tvoje zasľúbenie;
nie je to hľadať ihlu v kope sena,
lebo je blízko mňa, je vo mne,
hýbem sa v ňom neustále,
chvíľami sa mi zaleskne sláva Božia,
áno, dotýka sa ma Tvoja láska,
dôverujem Ti nadovšetko!


Abba, Otče, volám,
lebo som Ťa našla náhle,
v tej trme-vrme môjho premýšľania,
keď môj duch sa Ťa dotýkal
slovami poznania, že si Ten pravý Boh,
Otec Pána Ježiša Krista, a môj Otec,
nad všetkých otcov jediný a pravý;
Ten, ktorý ma neopúšťa v časoch povodne,
keď sa všetko na mňa valí,
Ten, ktorý mi túži dávať svoju múdrosť,
ktorý ma i kázni, ba udiera palicou,
Ten Jediný mi lásku dokázal.
Chvála Ti a sláva, Pane!
Nech je zvelebené Tvoje meno, až naveky vekov!


"Lebo tak miloval Bôh svet,
že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nikto, kto verí v neho, nezahynul,
ale mal večný život.
Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna,
aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.
Kto verí v neho, nebude odsúdený,
ale ten, kto neverí, už je odsúdený,
lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho."
Ján 3,16-18




Láska nikdy neprestáva

14. ledna 2018 v 17:46 | adina christie |  ...neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov Mt 9.13
Zdá sa už nejaký čas, že len ideme a vidíme, že zem je široká, že nedovidíme na jej koniec.
A jej nedohľadnosť sa stále rozvetvuje. Koľkokrát nás napadne, že sme stratení a cielene
kýmsi alebo čímsi odvádzaní kdesi mimo, čo sa nepodobá ani trochu úzkej ceste,
nariadenej Bohom. Niečo nás odvieva ako keď sa strhne búrka na mori; sme len škrupinkou
na jej obrovských vlnách.

Zaiste je to viera, ktorá slabne vždy, keď nás zachváti strach, bolesť, neprekonateľné
starosti a trápenie. Možno je to nádej, ktorá ulieta ďaleko od nás, lebo tam, kde je malá viera,
nie je ani nádej. A jedného dňa sa "vytratí" aj láska, ktorá nám bola daná spolu s vierou
a nádejou. A predsa, najväčšia je láska, hovorí Písmo.

Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.Láska nikdy neprestáva. 1Kor 13,4-8
A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska. 1Kor 13,13

A je to pravda, láska bola vždy pri tom, keď ochabovala moja viera a nádej sa schovávala na
skrytých miestach, láska, skrze Pána Ježiša Krista. On je dobrý Pastier, Jeho láska nás
vždycky podrží, neštíti sa našich pádov, našich poblúdení, ale nás navracia späť k Nemu.
Láska upevňuje našu vieru a nádej a rozmnoží sa radosť; to sú nesmierne vzácne poklady
v Kristu Ježišovi a zároveň najmocnejšie zbrane v živote kresťana. Lebo táto láska je Pánova Ježišova.

Jako mňa miloval Otec, tak som i ja vás miloval. Zostaňte v mojej láske!Ak budete ostríhať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja ostríhal
prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske.To som vám hovoril nato, aby moja radosť zostala vo vás, a vaša radosť aby sa naplnila.
Ján 15,9-11

Nikto a nič v celom vesmíre nemôže premôcť Kristovu lásku! On zomrel za naše hriechy
a odpustil nám naše neprávosti; On zvíťazil nad smrťou a na tretí deň vstal z mŕtvych
prinesúc nám nádej večného života. Písmo hovorí, že ten, kto uverí v Pána Ježiša Krista
a v Božie dielo spasenia na kríži, bude spasený.
Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Bôh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom sa verí na spravedlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie. R 10,9-10
Pán hovorí každému človeku: Ja som cesta i pravda i život;
nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. Ján 14,6

Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť
alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč?Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie.Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval.Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné
ani budúce veciani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás
od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. R 8,35-39

Toto je pevné zasľúbenie, ak zostávame v Jeho láske. Ak odpadneme z viniča, ktorým je Pán
Ježiš Kristus, tak sme ako tá vetva, ktorá, keď sa oddelí od stromu,
napríklad vplyvom silného vetra, spadne na zem a uschne.
Je to princíp života, je to jednoduché a priame.

Možno sa dnes cítiš stratený, odvrhnutý, alebo odpadnutý. V čomkoľvek sa nachádzaš,
drahý brat alebo sestra, nezúfaj si, lebo to nie je cesta od Boha ale od toho zlého,
ktorý ako sa blíži Pánov príchod, útočí na veriacich v Neho, či už v podobe hriechov a
následne žaloby a obviňovania, či už si poblúdil vo svete, alebo si sa stal vlažným,
či z iných dôvodov, známych len tebe. Vyznaj pred Pánom svoje slabosti a pády a nič
pred Ním nezataj a čiň pokánie od svojich neprávostí, ale hlavne obráť k Nemu svoje srdce
a hľadaj Jeho lásku a pokoj, lebo On je Boh, ktorý sa zmilováva a Jeho milosť a láska
je nesmierna.

Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku. A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milosrdný a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé. Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu. Joel 2,12-14

Dnes som mala nutkanie písať o sne, ktorý som mala minulú noc, ale poviem len tie
najhlavnejšie body, ktoré boli akousi líniou toho sna. V tom sne som stretávala súrodencov,
hlavne tých, ktorí s nami kedysi mali spoločenstvo, či už osobne alebo cez stránku krestan.sk.
Z niektorými som sa zvítala a objali sme sa, niektorí sa usmiali a niektorí boli skôr
v rozpakoch, že ma vidia. Vo sne som vnímala toto stretávanie súrodencov ako keby Pán
zhromažďoval svoje deti.

Pri jednotlivých stretnutiach som tiež vnímala určité odlišnosti, ktoré mohli poukazovať na
niečo, čo som videla iba ja; akoby títo súrodenci jednotlivo predstavovali niečo, čo by som
mala vidieť. V prvom prípade to bolo veľmi srdečné zvítanie s jedným bratom, cítila som,
že zo stretnutia máme obaja veľkú radosť. Druhý brat, s ktorým som sa stretla sa usmieval
popod fúzy, akoby potmehúdsky a tiež som sa potešila, že ho vidím. Keď som ho však
poprosila, aby mi pomohol vstať, chytil ma za ruku, ale len naoko, vôbec mi totiž
nepomohol, jeho ruka bola mdlá, akoby bez života.

Ďalšie stretnutie som mala s jednou sestrou. Možno bola v rozpakoch, možno bola
prekvapená, že ma vidí, možno bola príliš zaujatá nejakou prácou, bolo tam totiž mnoho
kresťanov, ktorých som však v tom sne nerozoznávala. Aj tejto sestre som sa potešila a tak
som sa jej opýtala čo prežívajú. Namiesto, aby hovorila o sebe a tých,
s ktorými má spoločenstvo, hovorila o nejakom známom bratovi, akoby to, čo prežíva on
na druhom konci sveta, prežívali aj oni.

Na tejto podivnej ceste som ešte stretla ďalších troch súrodencov, s ktorými som v kontakte.
A s dvoma, ktorí ma aj predbehli, aj ma potom čakali, som napokon odišla na konskom
povoze. Toľko o sne. Nechcem robiť žiadne závery, či výklad toho sna. Jedno je totiž isté,
Pán príde čoskoro, nemali by sme nechať podkopať svoj dom zlodejom ale mali by sme
bdieť, ako nám Pán odporúča.

Vidzte fík a všetko stromovie:keď už pučia, a vidíte to, sami od seba viete, že je už blízko leto.
Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko kráľovstvo Božie.Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa všetko nestane.
Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboly obťažené obžerstvom a opilstvom a
starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.
Lebo prijde jako osídlo na všetkých, ktorí bývajú na tvári celej zeme.Preto teda bdejte každého času, modliac sa, žeby ste boli uznaní za hodných
uniknúť všetkému tomu, čo sa to má diať, a postaviť sa pred Synom človeka.
Lk 21,29-38

















 


Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi ...

17. prosince 2017 v 17:41 | adina christie |  Z listu Židom
Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán:
Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle
a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.

Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -
ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu,
to jest cez svoje telo - a veľkého kňaza nad domom Božím,
pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia
a tak očistené od zlého svedomia a telo umyté čistou vodou
držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.

A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske
a k dobrým skutkom neopúšťajúc svojho shromaždenia,
ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej,
čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.
Žid 10,16-25

Ty klopeš na dvere

13. prosince 2017 v 23:12 | adina christie |  Žalmoviny - nové piesne
To Ty klopeš na dvere mojich bezsenných nocí.
Ty klopeš na dvere, keď sa dívam napravo
či naľavo a nepozerám na priamu cestu;
aj vtedy, keď pátram v minulosti, že čo bolo,
a čo by bolo, keby…
keď sa mi zdá, že si na mňa zabudol...
klopeš mi neustále,
kedy sa už započúvam do tvojich klopaní.
Možnože počujem v diaľke pomalý rytmus,
na ktorý poviem: asi to nič nebolo,
možno sa mi to len zdalo, nemám najlepší sluch.
Divím sa, že Ťa to nerozhodí;
Ty si naozaj trpezlivý, Pane!
Ako je to teda?
Možno je to ako moja hra na gitare;
jedného dňa ma azda poslúchnu moje neohybné prsty
a ja započujem Tvoj rytmus tam, kde teraz nie je…
Viem, Ty mi rozumieš aj keď poviem slovo,
ktoré nemá zmysel, lebo Ty počúvaš moje srdce.
Koľko klopaní na dvere som už prešvihla?
A koľko večerí s mojím Bohom?
A stále klopeš na moje dvere…
A viem, že som počula dnes v mojom duchu,
že si zaklopal a bolo to ako zjavenie a povedala som:
To Ty klopeš na dvere, Pane!

"Hľa, stojím pri dveriach a klepem.
Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere,
vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou."
Zj 3,20

Pieseň o ľúbosti

22. září 2017 v 18:04 | adina christie




Náčelníkovi speváckeho sboru.
Na nápev: Ľalie.
Žalm synov Kórachových.
Vyučujúci.
Pieseň o ľúbosti.

Moje srdce vynáša dobré slovo. Ja hovorím: Moje básnické diela patria kráľovi. Môj jazyk je ako pero hbitého pisára.Si krásnejší nad všetkých synov človeka. Ľúbeznosť je rozliata na tvojich rtoch, preto ťa požehnal Bôh na veky.Pripáš svoj meč na bedrá, statný hrdina! Ukáž svoje veličenstvo a svoju nádheru!

Čo do tvojej nádhery: jazdi zdarne na slove pravdy a pokory spravedlivosti; to ťa vyučí, zázračným skutkom tvoju pravicu.Tvoje šípy sú ostré - Národy padnú pod teba -, vniknú do srdca nepriateľov kráľových.Tvoj trón, ó, Bože, stojí na večné veky; berla tvojho kráľovstva je berlou priamosti.Miloval si spravedlivosť a nenávidel si bezbožnosti: preto ťa pomazal, Bože, tvoj Bôh olejom veselosti nad tvojich druhov.

A všetko tvoje rúcho je samá myrra, áloe a kassia. Z palácov zo slonovej kosti ťa obveseľujú ľúbezné zvuky strún.Dcéry kráľov sú medzi tvojimi vzácnymi ženami. Kráľovská manželka ti stojí po tvojej pravici v rýdzom zlate z Ofíra.Počuj, dcéro, a vidz, nakloň svoje ucho a zabudni svoj ľud a dom svojho otca!A zatúži kráľ po tvojej kráse, lebo on je tvojím pánom, a klaňaj sa mu!

I dcéra Týru prijde s darom; bohatí z národa budú hľadať tvoju priazeň.Celá je slávna dcéra kráľova vnútri v paláci; jej rúcho je z tkaniva zo zlata.V prekrásnych výšivkách bude dovedená kráľovi; panny za ňou, jej priateľky, ti budú dovedené.Dovedené budú vo veľkej radosti a v plesaní a vojdú do paláca kráľovho.

Miesto tvojich otcov ti budú tvoji synovia; učiníš ich kniežatami po celej zemi.Pamätným učiníš tvoje meno po všetky pokolenia, a preto ťa budú oslavovať národy na večné veky.
Žalm 45,1-18

Zopár spravodlivých

19. srpna 2017 v 22:27 | adina christie |  Premýšľanie
Zopár spravodlivých. Tak som nazvala tento článok. Neskôr to objasním, že prečo.
Osem duší uniklo potope sveta. Zachránil sa iba Noah s rodinou. Len tri duše unikli Sodome a Gomore, mestám horiacim sírou. Boli to Lót a jeho dve dcéry. Lótova manželka sa pri úteku z horiaceho mesta obzrela a premenila sa na soľný stĺp.


V oboch prípadoch vidíme vyliatie Božieho hnevu na bezbožný ľud, ktorého hriechy kričali až do neba. Spravodliví, ktorí žili s týmito ľuďmi v bezprostrednej blízkosti, sa nemohli dívať na bezuzdné správanie ľudí, ktorí stratili už akúkoľvek súdnosť a ich hriech bol každému zjavný. A preto sa úpenlivo modlili k Bohu, aby niečo urobil. Vieme, že aj pre Lóta predstavoval pobyt v hriešnom meste veľkú bolesť a strach o rodinu, smútok, mnoho obetí.


Vždy, keď budeme skrze Písmo prechádzať tieto stránky histórie, uvidíme tiež niekoľko podobných, ba až identických javov, ktoré sa budú týkať ľudí onej doby, doby budúceho súdu, ktorý je časovo veľmi blízko a je oznámený niekomu, koho Boh označil ako spravodlivého. Kto je v očiach Boha spravodlivý, ak hovoríme o Starom Zákone? Je to človek, ktorý dôveruje Bohu a poslúcha svojho Pána. Verí v Neviditeľného, akoby Ho videl.


Neskôr použijeme takmer navlas podobnú poučku, keď budeme hovoriť o spravodlivých v Novom zákone. Zatiaľ však zostávame v Starom Zákone. Písmo hovorí, že bol zatopený starý svet. Nikto nezostal nažive okrem Noaha a jeho rodiny, čo bolo osem osôb. Noah s manželkou a traja synovia s manželkami. Z týchto niekoľko osôb sa rozmnožil svet po potope.


Takže tu sú tie javy, ktoré sprevádzajú ľudí tesne pred katastrofou, ľudí odsúdených v mene Boha pre neveru; áno, pre neveru, lebo, keby verili v Neho, mohli činiť pokánie a zachrániť sa, a uniknúť tomu všetkému. Mohli rozumieť a vidieť, že je pripravená úniková cesta. A keďže neverili, tak si nevšimli vôbec nič. Naďalej sa venovali svojim koníčkom, svojej práci, svojim hriechom. Písmo to vymenúva veľmi jasne a zrozumiteľne, a veľmi aktuálne, až človeka mrazí.


A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka;jedli, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých.Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli;ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých.Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. Lk 17,26-30


Ľudia v starom svete nerobili nič iné, len to, čo dnes robíme aj my: jeme, pijeme, ženíme sa, vydávame sa, kupujeme, predávame, sadíme, staviame. Bežné činnosti človeka, ktoré úzko súvisia s naším prežitím, s naším životom; dnes tiež s naším životným štýlom a mnohými vecami, bez ktorých si nevieme predstaviť svoj každodenný život. Tiež je to aj určitý ukazovateľ nášho bezpečia, že teda ak tieto máme a v pokoji sa im môžeme venovať, sme za vodou.


Vidím tu aj ďalší aspekt, v ktorom tieto veci, ak nám nie sú dlhodobo odopierané, považujeme ich za samozrejmosť. Je to aspekt istoty. A tu už môžeme zápasiť s problémom istoty, ak nám na ňu chce niekto siahnuť, ak sa rozhodujeme, čomu dávame prednosť. Môže sa tu prejaviť naša pripútanosť k veciam, dokonca naša závislosť na nich; a budeme mať problém v prípade potreby sa ich pustiť. Ako sa to stalo aj Lótovej žene. Lótova žena nie je len príkladom toho, ako deštruktívne pôsobí pripútanosť k veciam tohoto sveta, ale je aj príkladom toho, že aj keď bola ako Lótova manželka uznaná byť hodnou záchrany pred zahynutím a skazou Sodomy, svojou závislosťou a neschopnosťou opustiť svet, ktorý sa jej páčil a milovala život v ňom, vlastne zahodila milosť Božiu a nebola jej hodná.


A hoci my vidíme, že opustila mesto a ide za Lótom a za dcérami, v srdci z toho mesta nikdy nevyšla a tak varovanie, že sa nemá v žiadnom prípade obzerať jej bolo nanič, lebo ju prinútilo jej vlastné srdce, aby sa obzrela. Toto bolo pre ňu osudné a premenila sa na soľný stĺp.


V prípade potopy sveta, aj v prípade zničenia Sodomy a Gomory, Boh oznamuje tento Boží súd svojim spravodlivým, Noáhovi pred potopou sveta a Lótovi pred zničením Sodomy. Je tu aj zaujímavý rozhovor medzi Abrahámom a Bohom, ktorý sa týka spravodlivých nachádzajúcich sa v meste skazy, či by sa Boh zmiloval, ak by v meste žil aj istý počet spravodlivých. A vieme, že Boh by sa zmiloval, aj keby tých spravodlivých bolo iba päť. Okrem Lóta sa však nenašiel nikto, kto by bol spravodlivý a tak hneď po vyjdení z mesta, keď už bol Lót v bezpečnej vzdialenosti, Boh dal, aby na mesto pršal oheň a síra a zahubil všetkých.


Čiže tu vidíme tých zopár spravodlivých, na ktorých Boh nikdy nezabúda, aj keby prišla potopa, je tu koráb, ktorý Boh pripravil Noáhovi; aj keby dal na mestá pršať oheň a síru, aby mesto skazil, Lóta bezpečne vyvedie a dbá na to, aby stihol utiecť. Boh teda vytrhuje spravodlivých z miesta budúceho Božieho hnevu a blízkeho súdu.


Dnes, keď žijeme v dobe milosti a očakávame príchod nášho Pána, vidíme rozličné postoje, rozličné skupiny kresťanov. Tento článok nepíšem preto, aby som tie skupiny vymenovala, či odhaľovala postoje kresťanov, kto ako verí a prečo, ale hlavne preto, aby bol Pánov odkaz "Prídem čoskoro!" v našich srdciach živý; aby On bol tým, ktorý formuje naše postoje, aby On nás viedol cestou pravdy, aby On nás vyviedol z každého omylu. A určite v prvom rade, aby sme ako nevesta túžili po Ňom a počítali dni, kedy už príde a vezme nás do svojho náručia, aby sme absolvovali všetko to nádherné, čo nám pripravil a čo zatiaľ zostáva pre nás tajomstvom, kým to na vlastné oči neuvidíme.


Vieme, že príde deň, keď kresťania budú vychvátení do povetria v ústrety Pánovi a potom už budú stále spolu s Pánom. Budú to ľudia, ktorí sa znovuzrodili v Pánovi, pretože uverili v Neho, v Jeho smrť a zmŕtvychvstanie; v Jeho odpustenie hriechov; v Jeho ospravedlnenie pred Otcom nás všetkých, ktorí sme uverili.


Áno, stali sme spravodlivými vďaka Pánovi Ježišovi, ktorý za naše hriechy vylial svoju nevinnú krv, ktorý vzal naše hriechy na seba a vyniesol ich na kríž, aby bol s nimi namiesto nás ukrižovaný, aby hriech nepanoval viac; Pán Ježiš na vlastnom tele okúsil za nás spravodlivý Boží hnev, a ktorí sme uverili v Neho, stali sme sa spravodlivými, tými, ktorí prijali milosť Pána Ježiša Krista, aby boli hodní uniknúť všetkému, čo má prísť na tento svet.
Koľko je týchto spravodlivých? Je to opäť jeden spravodlivý, Cirkev, nevesta Pána Ježiša Krista.



Než začneš stavať

19. května 2017 v 12:45 | adina christie |  Premýšľanie
Než začneš stavať dom spočítaj si náklady na jeho stavbu, aby sa nestalo, že ho nebudeš vládať dokončiť a vyjdeš pred susedmi na smiech a budú o tebe hovoriť: Tento človek položil základ stavby a nevie dokončiť.

Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?29 Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu30 a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.

31 Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?32 Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.33 Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. Lk 14,28-33


Tento Ježišov monológ je, zdalo by sa na prvý pohľad, podobenstvom na to, čo povedal učeníkom zástupu len chvíľu predtým: "A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:26 Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.27 A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom." Lk 14,25-27


A na druhý pohľad, verím, že Pán nám odporúča urobiť si predtým, ako sa rozhodneme Pána nasledovať, predbežné účtovníctvo tohoto dôležitého životného kroku. Ono nám totiž jasne ukáže, či na to máme. Tu je použité čosi ako podvojné účtovníctvo: má dať a dal, kde na strane "má dať" je obsah slova z Lk 14,25-27 a na strane "dal" je to, čo nám bude postupne pripísané na náš imaginárny účet, ako odpoveď na požiadavku strany "má dať".


Takže, keď chceme niesť svoj kríž a nasledovať Pána, je rozumné poznať sumu nákladov, čo nás to bude stáť. A hneď zacvakáme tým najdrahším, čo máme. V žiadnom prípade sa nebudeme o náš vzácny poklad naťahovať; nikto nám ho neberie nasilu a vzdávame sa ho úplne slobodne, bez akéhokoľvek nároku naň. To platí nielen o našej rodine, ale aj o našej vlastnej duši. A keď sa pokúsime o to, oddeliť sa pre Pána, zistíme, že sme ich na mnoho spôsobov vlastnili a že je skutočne ťažké vkročiť do úplnej slobody. Našťastie to milosť Božia urobí za nás.


Ďalším, azda, podobenstvom k nasledovaniu Pána je obraz kráľa s desaťtisícovým vojskom, ktorý sleduje taktiku kráľa tiahnuceho proti nemu s dvadsaťtisícovým vojskom; či je teda rozumné vytiahnuť s desaťtisícovým vojskom a ísť naproti kráľovi, ktorý má moc nad dvadsiatimi tisícami a či nebude istejšie poslať poslov a žiadať o pokoj, kým je na ceste.


Tento obraz mi vždy pripomína, že sme vo vojne, ale napriek tomu, že nie sme nejakí veľkí, náš Boh bojuje za nás. On si z obľubou vysiela do boja proti nepriateľovi smiešne jednotky, pozostávajúce z niekoľko málo vojakov. To sú tí vyslanci Boha. Nesedia v úkryte, naopak, sú nepriateľovi viditeľní, sú ľahkým terčom. Nepriateľ sa od smiechu chytá za brucho a nakoniec zostáva v šoku ako porazenec. Vyslanci sú odvážni, ich štítom je viera v Boha. On bude bojovať s nimi; víťazstvo je isté.


Áno, je dobré spočítať náklady a poznať celú sumu za budúcu stavbu a na základe toho sa rozhodnúť či stavať, alebo nestavať. Moja skúsenosť je, že som si toto predbežné účtovníctvo neurobila a často som stála na pokraji krachu. Postupne sa to účtovníctvo začalo črtať z toho neviditeľného na poznateľné, kde som spoznala sumu stavby a že na to nemám. A tu ma Boh potreboval dostať, aby mi oznámil, že On na to má, nech Ho len pustím k tomu a nasledujem Ho.

Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. Lk 14,33

Posledná reformácia

7. května 2017 v 15:28 | adina christie |  videá
autor: Torben Sondergaard



Boží chrám

29. března 2017 v 23:23 | adina christie |  Žalospevy
Keď vkráda sa tajomný,
nepriateľ lživý,
keď vstúpi ohavný
do mojej mysle
bez ohlásenia,
bez klopania,
bez bázne
predávať v chráme,
čo sa nepatrí,
spletiem si biče
a vyženiem ich
nestudatých
von z mojej svätyne
prevrátim stoly tých,
čo menia peniaze,
zmrazím všetky účty
a tučné konto schudne…
Prečo???
Lebo On je svätý,
Svätý Boh,
ktorý tu má miesto!
Je to Jeho chrám!
Nerobte z domu
môjho Otca tržnicu!!!



Kam dál